Jana Petrová, Anna Ürgeová, II.B Osvietenstvo Jana Petrová, Anna Ürgeová, II.B

Počiatky osvietenstva: Osvietenstvo – 1. pol. 17. stor., myšlienkový smer kladúci dôraz na rozum = vek rozumu, vek svetla Vznikol v Angl. Francis Bacon: angl. štátnik a filozof, položil vedec. zákl. O, empirické poznávanie prírody (cez zmyslovú skúsenosť)

Anglickí osvietenci: Herbert zo Cherbury: kritizoval cirkev, zakladateľ deizmu – myšlienkový smer uznávajúci existenciu Boha, no popiera jeho ďalší zásah do udalostí Thomas Hobbes: ideálne spol. zriadenie - absolutistická monarchia, zakladateľ angl. materializmu John Locke: zmyslové poznanie, položil základy modernej pedagogiky Anthony Collins: slobodné myslenie v náb. otázkach – vyznávači = voľnomyšlienkari R.1717 vznikla v Londýne 1. slobodomurárska lóža – združovala voľnomyšlienkarov

Osvietenské organizácie: Učené spoločnosti – reforma kultúr., soc., hosp. stavu spol. Akadémia – učená spol. na vys. úrovni, vedec. ciele, prír. vedy, jazyk, lit., dejiny R. 1635 - Francúzska akadémia – jazyk R. 1666 – Akadémia vied – prírodné vedy Fr. akadémie vznikali zo súkromnej iniciatívy, neskôr ich riadenie a finan. prevzal štát R. 1701 – Akadémia v Berlíne – zakladateľ nem filozof a matematik Gottfried Wilhelm Leibniz, vedenie – prezident, tajomník, 4 oddelenia, každé malo riaditeľa a kurátora Diskusné krúžky – diskusie na vopred určenú tému v súkr. domoch Učené čitateľské spol. – knihy, ich čítanie, diskusie v lit. kaviarňach Spoločnosti informovali o nových vynálezoch, štatistikách, podporovali podnikanie – Irsko, Angl., Špan.

Francúzski osvietenci Osvietenstvo dosiahlo vrchol vo Francúzsku Denis Diderot & Jean d‘Alembert poverení zorganizovaním spracovania veľkej encyklopédie 1.júna 1751 vyšla Encyklopédia alebo Racionálny slovník vied, umení a remesiel – bolo tu zhrnuté celé súdobé ľudské poznanie jezuiti označili dielo za „satanskú bibliu“, a tak ho zakázali Proti zákazu sa postavila madame Pompadour (milenka kráľa Ľudovíta XV.) Zákaz bol odvolaný

Charles de Secondat Montesquieu O duchu zákonov (1748) – rozvinul tu názory o potrebe rozdelenia štátnej moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu Voltaire Bojoval za slobodu presvedčenia, ostro kritizoval katol. cirkev, vyzdvihoval čínsku a islamskú kultúru Jean Jacques Rousseau Významný osvietenský filozof O pôvode nerovnosti medzi ľuďmi (1754) – vytvoril ideál človeka, ktorý vraj existoval v začiatočných etapách vývoja ľudskej spoločnosti a kritizoval súdobú absolutistickú rokokovú spoločnosť O spoločenskej zmluve (1762) – vyzdvihuje republiku ako ideálnu štátnu formu

Význam osvietenstva Povznesenie kultúry Dosiahnutie ľudskejšieho a spravodlivejšieho usporiadania sveta Odstránenie procesov s bosorkami, mučenia, boj proti poverám Zlepšenie postavenia nevoľníkov a poddaných Náboženská tolerancia

Osvietenskí panovníci Prusko Fridrich II. – odchovanec francúzskych osvietencov, podporoval berlínsku akadémiu, zmiernil ťažký život poddaných, zrušil útrpné právo – tortúru Rusko Peter I. Veľký – zvýšil príjmy štátu zmenou daňového systému, zreorganizoval štátnu správu, podporoval priemyselnú výrobu, obchod a zakladanie manufaktúr, v Sankt Peterburgu založil významnú akadémiu vied Katarína II. – rozohrala politickú hru proti Turecku, Švédsku, Dánsku a Poľsku, Rusko sa stalo významnou svetovou mocnosťou Portugalsko José Emanuel I. – spravovaním štátu poveril ministra markíza de Pombal – zreorganizoval peňažníctvo, národnú flotilu, podporoval manufaktúry, modernizoval poľnohospodárstvo, tvrdo vystupoval proti svojim oponentom (najmä jezuitom)

John Locke Thomas Hobbes

Gottfried Wilhelm Leibniz Francúzska akadémia