Hriech – prejav nedôvery v Božie milosrdenstvo Dedičný hriech je tou pravdou, od ktorej sa všetko začína.

Vieme – pretože to už bolo v predchádzajúcich prednáškach – že Pán Boh, ktorý je láska, samotné milosrdenstvo má určitý plán s človekom, ktorý bol zjavený predovšetkým v diele stvorenia. Obraz z raja v knihe Genezis je len maličkou ukážkou veľkej a zázračnej reality stvorenia. To vôbec nie je pravda, že šťastie človeka spočívalo na večných prázdninách v krásnej záhrade Eden, ale bolo úplne niečím iným. Bolo zázračným, intímnym vzťahom, ktorý spájal človeka s Bohom a tým, že človek vnímal Boha ako otca, ako lásku, ako milosrdenstvo. A to všetko, čo ho obklopovalo, celý stvorený svet a vzťah voči stvoreniu, bolo postavené na láske voči Stvoriteľovi. Bola úžasná harmónia medzi človekom a iným človekom, medzi človekom a prírodou. Nebolo treba robiť žiadne ekologické akcie pre ochranu prírody, lebo všetko vyplývalo z vnútra človeka. Vzťah k Bohu sa vždy odzrkadľoval vo vzťahu k človeku a k celému stvoreniu.

Celá tragédia sa začína v momente, kedy do tohto úžasného plánu Boha, do tej harmónie, ktorú Boh určil pre človeka, vstupuje nepriateľ. Pán Ježiš v evanjeliu podľa sv. Ján hovorí, že diabol je od počiatku otcom lži a vrahom. (porov. Jn 8,44). Na javisko teda vstupuje nepriateľ človeka. Vo Svätom písme v tretej kapitole v knihe Genezis je on zobrazený ako had, zviera. Pri pohľade naň sa vám vyjaví prefíkanosť a zároveň nebezpečenstvo, jedovatosť. Tento symbol hada veľmi dobre vyjadruje nepriateľa, ktorý je šikovný, a ktorý má v sebe predovšetkým jed. Satan otrávil srdce človeka. Základná skúsenosť bola taká: Boh ma má rád. Toto bola pravda, na ktorej Adam a Eva stavali svoje šťastie: Boh je láska, Boh je milosrdenstvom, Boh je mojím otcom, Boh chce pre mňa dobre. Ich srdce bolo naplnené láskou a vďačnosťou voči Bohu a teraz do tohto srdca diabol vpúšťa jed, otravu, lož, ktoré úplne zmenili život človeka.

Pokúsme sa zamyslieť predovšetkým nad dvoma klamstvami, ktoré sú zapísané v knihe Genezis. Pozrime, aké sú zamaskované a inteligentne podané, a pritom koľko je tam perverzností (zvráteností). Prvé klamstvo sa skrýva v otázke, ktorú had dáva Eve: Je to pravda, že Boh povedal – Nejedzte ovocie z tejto záhrady? (porov. Gn 3,1). Veľmi prefíkané. Boh povedal: Netrhajte ovocie z jedného stromu! (porov. Gn 2,17) a satan akoby sa preriekol, akoby nechtiac povedal: Zo všetkých stromov, čo je samozrejme absurdné, lebo Pán Boh takýto zákaz nevydal. Aký mal teda satan úmysel? Keď hovorí o všetkých stromoch, podpichuje človeka, že ho Pán Boh zbavuje slobody. Keď Pán Boh zakazuje jednu vec, zakazuje požívať z jedného stromu, akoby zakazoval požívať zo všetkých stromov. Ako rodičia tiež dávate svojim deťom určité zákazy (nedotýkaj sa elektriky, nezabávaj sa so žiletkou, nechoď po krehkom ľade), ktoré môže dieťa po určitom čase vnímať ako obmedzovanie slobody: nemôžem sa ísť šmýkať na jazero, to znamená, nie je mi nič dovolené.

A práve také niečo vystupuje v prvom návrhu diabla A práve také niečo vystupuje v prvom návrhu diabla. Boh im zobral slobodu, pretože im všetko zakázal. Keď teda Boh berie slobodu, to znamená, že ma nemá rád, lebo najväčším atribútom lásky je obdarovanie slobodou. Láska, ktorá rešpektuje druhého človeka, pravdivá láska spočíva v tom, že obdarúvaš druhého človeka slobodou a naopak, tam kde nedávaš druhému človeku slobodu, manipuluješ ním, nútiš ho k niečomu, vydieraš ho, že ak to neurobí, nebudeš ho mať rád, tak taká láska to nie je láska. Takýto obraz Boha predstavuje satan Adamovi a Eve, obraz Boha, ktorý berie človeku slobodu, a to znamená, že taký Boh nemiluje. Druhé klamstvo dopĺňa prvé. Prvé hovorí, že Boh berie slobodu, druhé, že Boh klame, v konečnom dôsledku Boh nie je láska. Tak teda keď Boh nie je láska, to znamená, že Boh neexistuje. V tomto rajskom pokúšaní, v tejto tragédii dedičného hriechu je fundament ateizmu, ktorý ohlasuje, že Boha niet. Svätý Ján evanjelista hovorí v prvom liste: „Boh je láska“ (1 Jn 4,16). Keď teda Boh nie je láska, to znamená, že takéhoto Boha niet, lebo existuje len jeden Boh lásky. Keď teda mi Boh berie slobodu a klame ma, to znamená, že on neexistuje.

V tomto všetkom nachádzame odpoveď na naše osobné problémy, ako som už na začiatku zdôraznil, že správne čítanie a pravdivá interpretácia z knihy Genezis, dáva nám obrovské svetlo do života, do našich osobných problémov, pretože tým Adamom a Evou sme my. Aj keď môžeme povedať, že dedičný hriech bol zmazaný krstom, obmytý vo vodách krstu, aj tak sa situácia každý deň opakuje, lebo každý deň do nás prichádza satan s podobným pokušením, aby spochybnil existenciu Boha. Toto je celá pedagogika diabla. Najprv zjavuje Boha v zlom svetle, aby nám dal o ňom falošný obraz. Veľa našich vzdorov, vnútorných tragédií, nášho nariekania a všetky naše hriechy majú svoj pôvod práve v tom, že máme falošný obraz Boha, ktorý nechce naše dobro. Že Boh je naším rivalom, ktorý nás klame, skrýva pred nami nejakú pravdu, nechce nám všetko zjaviť, nechce nám pomáhať. Dokonca ešte viac, satan ukazuje každú skutočnosť, zvlášť realitu kríža, utrpenia, ako dôvod, že Boh nás chce mučiť, že nás chce zničiť. Každá udalosť, ktorá obsahuje nejaké utrpenie, niečo, čo nie je po mojej vôli, satan obracia proti Bohu ako argument, že Boh ma nemá rád.

Aj my si hovoríme, taký je Boh, on nechce moje šťastie, keď padá na mňa toľko utrpenia. Napríklad: pre mňa je šťastím mať veľa peňazí a ja žijem v biede, žijem v manželstve, a mne sa páči iná žena a teraz by som sa chcel s ňou zviazať, lebo som sa zamiloval. Ale stretávam sa s Bohom zákazu a satan mi hovorí: No, pozri ako to Pán Boh všetko zariadil. Predsa od neho pochádza, všetko, čo cítiš k tejto žene, a on ti zakazuje rozvod. Alebo iná každodenná situácia: nariekaš, že tvoj muž je iný, ako si ho predstavuješ, skôr bol dobrý pre teba a teraz pije. Pýtaš sa seba, prečo ja musím trpieť takého človeka celý život, on pije, on ma nemá rád, možno si nájdem niekoho iného. Satan ťa povzbudzuje, schvaľuje tvoje myslenie a bude ti hovoriť, aká si ty biedna, aká nešťastná, pozri sa, vidíš aký je ten Pán Boh, zmeň svoj život, urob niečo, lebo Pán Boh ťa povolal k šťastiu. Môžeš si nájsť inú ženu, iného muža, môžeš podvádzať v zamestnaní, môžeš klamať v ekonomike, nemusíš platiť dane, lebo to sú zlodeji a vydierači, pozri sa, aký si ty biedny človek.

Pozrime teraz, ako tá existenčná situácia, ktorá mala svoje miesto tam pri vzniku ľudských dejín, ako sa ona dnes odzrkadľuje v našom živote. Ako sa prejavuje v maličkostiach nášho každodenného života. Aj k tebe prichádza satan, ktorý ťa ľutuje, spolu s tebou plače a samozrejme, musí nájsť niekoho, kto je zodpovedný za to tvoje nešťastie. A ten, ktorý za to zodpovedá, je predovšetkým Boh, lebo on všetko riadi, on stvoril svet, dejiny a tvoj život. Keď oberáme ovocie zo zakázaného stromu, tým dávame démonovi odpoveď, hovoriac: áno, máš pravdu, beriem toto ovocie, v ňom je pravda, v ňom je život pre mňa. Otvoria sa mi oči a budem ako Boh. Ja budem rozhodovať o sebe. Týmto odtrhnutím ovocia hovorím: Boh je klamár, Boha niet, Boh neexistuje, ja som Bohom a teraz sa musím starať o svoj život. Ale keď Boh zmizne z môjho horizontu, keď sa vytrhnem z pôdy, ktorou je Boh, keď odseknem korene stromu, tak začne vysychať. Je také krásne porovnanie tejto situácie v raji, v žalme, ktorý hovorí o strome zasadenom pri rieke. Jeho listy nikdy nevädnú, vždy je zelený a prináša ovocie. Ale keď sa vytrhne tento strom z miesta pri rieke, začína vysychať, listy začínajú vädnúť a neprináša ovocie.

Videli sme možno také stromy, ako napríklad vŕba, ktorá vytrhnutá zo zeme vypúšťa niekde nejaké korene, nejaké konáriky, prejavuje život. Taktiež aj človek je určený pre život, i keď sa dedičným hriechom odtrhuje od prameňa života, od Boha, no napriek tomu ďalej hľadá život, ale už ho nenájde v milosrdnom Bohu, v Bohu, ktorý je láska, pretože on akoby pre neho prestal existovať. Taký človek je otrávený jedom hada a hľadá rôzne substitúty (náhrady), niečo, čo mu môže nahradiť Boha. Sú v našom živote také oblasti, v ktorých naozaj zapúšťame korene a snažíme sa z nich čerpať život. Takou oblasťou, v ktorej sa realizujeme a prežívame nejakú vážnu realitu, sú afekty, naše pocity. To znamená, že sa pokúšame žiť z lásky iných ľudí, z toho, že nás niekto má rád, niekto nás vníma a prijíma, niekto nám povie dobré slovo. Toto je celá oblasť medziľudských vzťahov, v ktorej očakávame lásku a prijímame iných. Keď niet takejto lásky, keď ja mám niekoho rád a niekto neodpovedá na moju lásku, tak vysychám ako strom.

Inou oblasťou, ktorá je veľmi úzko spojená s afektami, a možno je na prvom mieste, to sú peniaze. Peniaze sú pánom tohto sveta. Ježiš hovorí v evanjeliu: „Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone.“ (Mt 6,24) To znamená, že peniaze sú akoby bezprostrednou konkurenciou Pána Boha, lebo kto má peniaze, ten sa cíti, že je zabezpečený a má veľa priateľov. Existuje aj príslovie: Kto má peniaze má priateľov. Za peniaze si človek môže kúpiť všetko: lásku, sex, slávu, všetky príjemnosti tohto sveta, a takýmto spôsobom sa peniaze môžu stať ničiacou realitou, lebo pre ich nadobudnutie sa môžeme dopustiť vraždy, predávať drogy a zbrane, môžeme predávať svoje telo, a tlačiť pornografiu. To všetko preto, aby sme mali peniaze, lebo za ne si môžeme kúpiť všetko. Dedičný hriech je strašnou tragédiou, lebo keď zmizne Boh, ktorý je láska, z nášho života, vtedy je človek schopný urobiť všetko, aby nadobudol lásku, slávu, úspech, prvé miesto, pôjde všade tam, kde sa bude môcť realizovať, aby mohol akýmkoľvek spôsobom hlbšie zapustiť svoje korene.

Použijem ešte jedno porovnanie a tento krát z technickej oblasti a nie z prírodnej. Pred dedičných hriechom sme mali v sebe nainštalovaný akoby prijímač, radar v našom srdci, ktorý zachytával vlny vysielané Bohom. Tieto vlny sú Božím hlasom, Božím slovom, ktoré neprestajne rozprávalo: Mám ťa rád, neboj sa, ty si zrenicou v mojom oku. Tento Boží hlas máme zapísaný v celom Svätom písme. 23. žalm, ako by nám najkrajšie znázorňoval Božie vlny, hlas, ktorý hovorí: I keby si mal ísť tmavou dolinou, nebudeš sa báť zlého, lebo ja som s tebou. Môj prút a moja palica, tie sú ti útechou. Prestieram ti stôl pred očami tvojich protivníkov. Pasiem ťa na zelených pasienkoch. Vodím ťa k tichým vodám. Toto je hlas milosrdenstva, Boží hlas, ktorý nás sprevádza vo všetkých situáciách, ktoré nás stretávajú, a predovšetkým pri prechode tmavou dolinou, temnou nocou, utrpením a krížom. Ja som tvojím pastierom, nič ti nechýba. Ja som milosrdnou láskou, ničoho sa neboj, neľakaj sa.

Dedičný hriech spôsobil, že tento prijímač sa pokazil Dedičný hriech spôsobil, že tento prijímač sa pokazil. Satan prestavil vlny a zničil radar v našom srdci, už nepočujeme hlas milosrdenstva, ale niečo iné: Kde je tvoj Boh, či Boh je na tomto mieste? Podobne ako Židia, ktorí sa v ťažkých podmienkach na púšti pýtali, či Boh môže byť na takomto mieste, ako je púšť. Či Boh môže byť prítomný v mojom živote, keď som chorý, keď trpím, keď mi zomrelo dieťa, keď je vojna, koncentračný tábor Osviečim, AIDS, keď sú kataklizmy, povodne ..., či Boh je na týchto miestach? Alebo keď sa ti niečo stane v zamestnaní, keď sa niekto na teba nahnevá, keď je niekto voči tebe nespravodlivý, hneď sa pýtaš: za aké hriechy ma toto stretlo, prečo? Či Boh je naďalej láska?

Hriech spôsobuje úplné vyprázdnenie našej mentality, nášho srdca a predovšetkým ničí v nás vieru v Boha, ktorý je v nás milujúcim Otcom. Toto je prvý základ k tomu, aby sme odtrhli ovocie zo stromu. Keď sa satanovi podarí zatriasť našou dôverou, zničiť v nás vieru v Boha, tak potom je všetko možné. Všetky okolnosti sa uskutočňujú veľmi rýchlo, človek sa čoraz viac vzďaľuje od Boha. Biblia na začiatku v prvých 11 kapitolách ukazuje, ako sa rozširuje zlo, aké prázdno spôsobuje hriech, ako brat zabíja svojho brata, ako celé spoločenstvo sa zdegenerovalo, že Boh musí použiť potopu, aby sa zlo nerozšírilo na celý svet. Vidíme ako sa ľudia stali pyšní, začínajú odchádzať od prameňa, v ktorom je Boh, a stavajú vežu, ktorou by mohli dosiahnuť nebo a vo svojej pýche sa prirovnať Bohu. Toto sú dôsledky dedičného hriechu.

Človek keď zhreší, hľadá vinníkov okolo seba Človek keď zhreší, hľadá vinníkov okolo seba. Keď mu vadí jeho nahota a utrpenie, keď napriek tomu, že zapustil korene v náhradnej pôde, na ktorej nemôže nájsť pre seba pokrm; hľadá vinníkov. Pozrime – Pán Boh hľadá Adama a Evu a pýta sa: Kde ste? (Gn 3,9) Doteraz ich vždy nachádzal. Oni vždy boli pripravení na stretnutie s Láskou. A teraz sa skryli. Prvý raz vzniká v biblii slovo strach: Bál som sa, lebo som nahý, a preto som sa skryl. (Gn 3,10) Ako je možné zľaknúť sa Boha, ktorý je milujúcim Otcom? Je možné sa zľaknúť, keby sa Boh javil ako klamár, konkurent, ako niekto zlý, ako policajt, ako strážca práva, ako kat. Toto sú všetky falošné predstavy o Bohu. Pán Boh hovorí: Kto ťa upozornil, že si nahý (Gn 3,11), kto ťa tak oklamal, kto ťa tak bludne učil? A práve vtedy človek začína hľadať vinníka: Ja som to ovocie nezjedol, to ona je vinná. Načo si mi dal túto ženu? Ona je všetkým mojím nešťastím. Keby nie ona, nemusel by som sa teraz pred tebou skrývať, neurobil by som to. Potom sa Pán Boh opýtal Evy: Prečo si to urobila?(Gn 3,13) Podobne aj ona nechce si zobrať zodpovednosť na seba, a preto hovorí: Had ma zviedol, i jedla som. (Gn 3,13) Vinu prenáša na hada.

V celom tomto rozprávaní, o ktorom hovoríme, sú akoby dva hriechy V celom tomto rozprávaní, o ktorom hovoríme, sú akoby dva hriechy. Keby sme chceli presnejšie povedať, dve protirečenia milosrdenstvu. Prvé protirečenie milosrdenstvu je v skutku odtrhnutia ovocia, druhé protirečenie milosrdenstvu je v skrývaní sa pred Bohom. Pokúsme sa porozmýšľať nad situáciou, čo by sa stalo, keby sa Adam a Eva neskrývali, ale utekali k Bohu po odtrhnutí ovocia. Urobme hypotézu a pozrime sa na podobenstvo o márnotratnom synovi, ktorý odišiel, zhrešil a otec na neho čakal. Či Boh v evanjeliu sv. Lukáša je iným Bohom, ako v knihe Genezis? To je ten istý milosrdný Otec, ktorý čaká na svoje deti, na márnotratných synov. To je ten istý Boh Ježiša Krista, ten istý milosrdný Otec priťahuje k svojmu srdcu márnotratného syna. Keby Adam a Eva povedali: Otče zhrešili sme, pozri sa, uverili sme hadovi, prepáč nám náš hriech. Čo by urobil Otec? Určite by pritiahol k srdcu Adama a Evu a dejiny by sa odohrali úplne ináč. Z ich správania vidíme, že oni sa uistili v presvedčení, že Boha sa treba báť, že sa mu treba vyhýbať, a keď sa urobí niečo zlé, tak sa treba pred ním skrývať. Preto táto skutočnosť je horšia od hriechu, pretože je protirečením Božiemu milosrdenstvu. Je prešpekulovaná a vedomá.

Ako veľmi je to pravdivé aj v našom živote Ako veľmi je to pravdivé aj v našom živote. Keď zhrešíme, tak namiesto toho, aby sme hneď utekali k milosrdnému Otcovi, aby sme sa vyspovedali alebo pomodlili, my sa skrývame pred Bohom. Zaťažujeme ho vinou za naše hriechy a odchádzame, v dôsledku čoho pokračujeme v nich. Alebo nosíme v sebe veľkú záťaž, chorý pocit viny za nejaký hriech a nevieme sami sebe odpustiť. Boh vo sviatosti zmierenia nám už veľakrát odpustil a my neveríme jeho láske, vraciame sa k tomu, často sa spovedáme z nejakého hriechu, napríklad z mladosti, z potratu. Stretávame veľa osôb, dokonca aj v staršom veku, ktoré sa celý život spovedali z hriechu spáchaného pred 50.- 60. rokmi. Prečo? Pretože neprestajne počujú hlas, diablov jed, ktorý im hovorí: Boh ťa nemá rád, ako ti to Boh môže odpustiť, skry sa, never že Boh je milosrdenstvom.

Preto to slovo, ktoré dnes rozjímame, je zázračným Božím darom, zázračným liekom, lebo je to slovo, ktoré pochádza z úst milosrdného Otca. On prichádza k nám a pripomína nám o svojom milosrdenstve. Volí si nás za svojich apoštolov preto, aby sme svetu, ktorý je opantaný démonom, otrávený jeho jedom, pripomenuli o láske Otca. Svätá Sestra Faustína je prorokom našich časov, apoštolom, ktorý pripomína to, čo je také fundamentálne, také základné v našej viere – tajomstvo Božieho milosrdenstva. Tak ako niečím fundamentálnym je lož dedičného hriechu v knihe Genezis, tak tiež fundamentálna je pravda pre náš duchovný život a pre náš vnútorný rozvoj, ktorú pripomína svätá sestra Faustína, že Boh je milosrdná láska.

Je taká krásna prefácia o svätom kríži, ktorú spievame v období od nedele Pánovho umučenia, ktorá hovorí, že satan, ktorý na strome zvíťazil, na strome bol aj porazený. Na strome oklamal Adama i Evu a na strome kríža toto klamstvo bolo zničené, lebo Otcovým dôvodom na to, že Boh miluje človeka je ukrižovaný Ježiš Kristus. Boh obetoval to, čo mal najhodnotnejšie, svojho jednorodeného Syna. Preto tiež žalmista hovorí k nám v jednom zo žalmov: Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán.(Ž 34,9) Najprv satan pokúšal Adama a Evu: Ochutnaj a pozri, spoznaj dobro i zlo. Ochutnaj z toho stromu, odtrhni ovocie, aby si sa presvedčil, že ty si bohom, že nieto Boha, že Boh ťa nemiluje. A Boh nás pozýva, aby sme zobrali ovocie zo stromu: Ochutnajte a pozrite, aký dobrý je Pán. Kontempluj, pozeraj na toto Ovocie, ktoré visí na kríži, na Ježiša, ktorý bol celý doráňaný, zničený, korunovaný tŕním, celý v jazvách a pozri, aký dobrý je ten Pán, a ako ťa veľmi miluje. Myslím si, že toto posolstvo milosrdenstva je veľmi jednoduché a blízke nášmu srdcu. Predsa my po ničom tak netúžime ako po pravde, ktorú nám priblížila Sestra Faustína. Aby sme neverili satanovi, aby sme nepožívali jeho jed, ale aby sme sa odovzdávali milosrdenstvu, dôverovali Ježišovi Kristovi, dôverovali Bohu. Táto výzva: Ježišu, dôverujem Ti môže byť pre nás protijedom na diablov jed.