KRV Krv (lat. sanguis, gr. haima) je z morfologického hľadiska mezenchýmové tkanivo, ktorého bunky (hemocyty) sa pohybujú v tekutej medzibunkovej látke (krvnej plazme). Z fyziologického hľadiska je krv rôznorodá tekutina pozostávajúca z krvných buniek a krvnej plazmy.

KRV Je hlavnou súčasťou vnútorného prostredia organizmu. Jej úlohou je privádzať živiny a kyslík a odstraňovať splodiny látkovej výmeny U všetkých stavovcov- a teda aj človeka- je vnútorné prostredie veľmi zložité a netvorí ho iba jedna tekutina.rozoznávame tri druhy tekutín, ktoré slúžia výžive, látkovej výmene a prúdia v tele :KRV, TKANIVOVÝ MOK a MIAZGA.

KRV KRV sa nedostáva do priameho styku s povrchom tkanivových buniek- prúdi v uzavretých rúrkach a sprostredkuje prenos látok a výmenu dýchacích plynov medzi vonkajším a vnútorným prostredím. Tkanivový mok má úlohu vnútorného prostredia a pomocou neho sa uskutočňuje látková výmena buniek Lymfa (Miazga) sa vyskytuje iba u stavovcov vzniká z tkanivového moku. Obieha v miazgových cievach, ktoré ústia do krvného riečišťa

KRV Funkcia krvi: 1. Transportné funkcie:prevod dýchacích plynov, rozvod živín, rozvod tepla po tele, účasť na látkovej regulácii funkcií organizmu tým, že transportuje hormóny, vitamíny a regulátory 2. Špecifické funkcie: schopnosť krvi udržiavať stálosť vnútorného prostredia (pH, osmotický tlak), obranná funkcia krvi, schopnosť zrážania krvi, ktorá bráni vykrvácaniu

KRV U človeka tvorí krv 8 až 9% hmotnosti tela. Jej objem je priemerne 5 litrov. Stále sa obnovuje - všetky zložky však individuálne. Krv je červená nepriehľadná (viskózna) tekutina prúdiaca v krvných cievach, skladá sa z tekutej zložky - krvnej plazmy (56%), z rôznych typov buniek (červené krvinky, biele krvinky, krvné doštičky) (44%) . Strata krvi bez následkov je 0,5 litra, strata väčšia ako 1,5 litra môže spôsobiť smrť.

Biela krvinka Erytrocyt Krvná doštička

KRV Zloženie krvi Zloženie A) krvná plazma: krvné sérum fibrinogén protrombín B) krvné bunky (hemocyty): červené krvinky (erytrocyty) biele krvinky (leukocyty) krvné doštičky (trombocyty) Krv okrem krvného séra sa nazýva krvný koláč .

KRV KRVNÁ PLAZMA Krvná plazma je názov pre tekutú zložku krvi, tvorí 4% celkovej hmotnosti tela. Je to žltobledá tekutina, ktorá má mierne zásaditý charakter (pH = 7,3 - 7,5). Objem: 2,8 až 3,5l Časti: krvé sérum, fibrinogén, protrombín Zloženie: 90-92%:voda (je priesvitná s nažltnutou farbou), buď voľná, alebo chemicky viazaná na bielkoviny, 8%: organické látky: bielkoviny, lipidy (stavebná látka), kyselina mliečna (jej koncentrácia sa zvyšuje pri svalovej námahe), cholesterol (stavebná látka biomembrán), močovina 1%: anorganické látky: Majú dôležitú úlohu pri jej fyzikálno-chemických vlastnostiach (obsah iónov, pH,osmotický tlak a objem). Od týchto vlastností závisí priebeh biochemických dejov. Ióny: Na+, Cl-, HCO3-, K+ Pomer medzi objemom krvnej plazmy a objemom krvných buniek sa nazýva hematokrit.

Hematokrit je pomer medzi objemom erytrocytov a krvnej plazmy. Normálne hodnoty Muži: 40,7 až 50,3% Ženy: 36,l až 44,3% Ak centrifugujeme nezrazenú krv, dochádza k klesaniu a usádzaniu sa červených krviniek, leukocytov a krvných doštičiek (podľa mernej hmotnosti),nad nimi zostane vrstva plazmy. Keďže červených krviniek je najviac (krv. doštičiek a leukocytov je zanedbateľné množstvo) hodnota hematokritu závisí od množstva červených krviniek a plazmy, tak ak sa nám menia tieto hodnoty, mení sa aj hematokrit. Napr. pri hemodilucii - zriedení krvi napr. pri anémii, infúziách sa hematokrit znižuje. Naopak pri hemokoncentrácii -dehydratácia, polyglobulia (veľa červ. krviniek) sa zvýši.

Objem erytrocytov (označený PCV) v pomere k celkovému objemu krvi.

KRV Červené krvinky Červené krvinky- erytrocyty sú bezjadrové bunky obsahujúce hemoglobín .Tvoria sa v kostnej dreni, pred vyplavením do krvného obehu strácajú jadro, preto je ich životnosť iba 100- 120 dní. Zanikajú v pečeni a slezine.Normálny počet erytrocytov je u muža 6,3- 5,3 .106/liter, u ženy 3,8- 4,8. 106/liter

KRV Červené krvinky Hlavnou úlohou červených krviniek je prenos kyslíka z pľúc do tkanív a oxidu uhličitého z tkanív do pľúc. Kyslík sa v pľúcach viaže na hemoglobín (150g/l u mužov, 140g/l u žien). Vzniká oxyhemoglobín. V tkanivách sa kyslík uvoľňuje a na hemoglobín sa viaže oxid uhličitý (vzniká karboxyhemoglobín). Hemoglobín má schopnosť viazať aj oxid uhoľnatý (CO). Tak vzniká . CO sa na hemoglobín viaže oveľa ľahšie a pevnejšie ako kyslík, čo môže viesť až k smrti. K tvorbe hemoglobínu je potrebné železo (Fe). To sa využíva zo starých rozpadnutých erytrocytov. Nedostatok železa spôsobuje chudokrvnosť.

HEMOGLOBÍN

2 1 3 Erytrocyty Leukocyty Krvné doštičky

KRV Červené krvinky- krvné skupiny V membráne červených krviniek sú antigény – aglutinogény. Najdôležitejšie sú tie, ktoré podľa medzinárodnej klasifikácie označujeme A a B Ak erytrocyty obsahujú aglutinogén A, hovoríme o krvnej skupine A. Ak obsahujú aglutinogén B, ide o skupinu B, ak sú v membráne oba antigény, ide o skupinu AB . Ak sú oba aglutinogény neprítomné, ide o skupinu 0. Aglutinogény sú sacharidy a existujú aj varianty aglutinogénov. (Pomerne častá je variácia A1 a A2) V skutočnosti teda máme 6 krvných skupín: A1, A2, B, O A1B., A2B. Varianty A1 a A2 a ich kombinácie s agutinogénom B nemusia pri transfúzii menšieho množstva krvi rešpektovať.

KRV Červené krvinky- krvné skupiny Protilátky v krvej plazme nazývame AGLUTINÍNY. Aglutiníny v krvi skupiny A zhlukujú (aglutinujú) erytrocyty skupiny B. Nazývame ich preto anti-B aglutiníny. Krv skupiny B obsahuje aglutiníny proti A , krv skupiny 0 má obidva aglutiníny a krv skupiny AB nemá nijaké aglutiníny. Na základe aglutinínov sa určujú v praxi krvné skupiny. Krvné skupiny sa dedia. Najčastejšie sa vyskytuje skupina 0 a A (40%), skupinu B má asi 10% ľudí, a 5% má skupinu AB.

Jan Jánský

KRV Červené krvinky- krvné skupiny Okrem antigénom A a B je v erytrocytoch aj systém antigénov nazývaný Rh systém. Skladá sa z 13 antigénov, z ktorých najväčší význam má antigén D. Človek, ktorý má antigén D, je Rh pozitívny, ak aglutinogén D nemá, je Rh negatívny. Pri transfúzii sa Rh faktor musí rešpektovať, pretože môže nastať hemolýza

Rôzne Rh faktory u matky, otca a dieťaťa

Inkompatibilita znamená rôznosť alebo nezhodu Inkompatibilita znamená rôznosť alebo nezhodu. Konkrétne pod týmto názvom rozumieme stav, keď erytrocyty matky tento antigén na svojom povrchu nemajú /sú Rh negatívne/, otec dieťaťa a potenciálne aj dieťa tento antigén na povrchu červených krviniek majú /sú Rh pozitívni/. Keďže organizmus matky tento antigén nepozná, imunitný systém ho rozoznáva ako niečo cudzie a po vzájomnom stretnutí začína proti nemu produkovať protilátky. Tento jav nazývame izoimunizácia, protilátky môžu prechádzať cez placentu k plodu, cielene poškodzovať jeho červené krvinky, proti ktorým boli vyrobené. Toto ochorenie potom nazývame hemolytická choroba novorodenca /hemolýza = rozpad červených krviniek/ a podľa stupňa hemolýzy rozoznávame aj stupne závažnosti tohto ochorenia a jednotlivé klinické obrazy.

Treba zdôrazniť, že len tak jednoducho k stretnutiu medzi Rh pozitívnymi krvinkami plodu a krvou Rh negatívnej matky nedochádza. Krvný obeh plodu a matky sú prísne oddelené. K stretnutiu medzi Rh negatívnou krvou matky a Rh pozitívnymi červenými krvinkami môže dôjsť viacerými cestami. Napríklad, ak takáto žena dostala niekedy nesprávnu transfúziu krvi, počas tehotnosti transplacentárnym prechodom niekoľkých krviniek plodu, počas rôznych invazívnych zákrokov v tehotnosti ako je napr. amniocentéza, pri problematickom pôrode placenty, keď ju treba vyberať v narkóze operačne, atď.

Imunizácia môže nastať napríklad aj po interupcii, pri mimomaternicovom tehotenstve. Imunizácia – tvorba protilátok proti Rh pozitívnym krvinkám – uplatní v tomto prípade svoj efekt až v nasledujúcej tehotnosti. Tieto protilátky môžu prejsť cez placentárnu bariéru k plodu, naviažu sa na jeho krvinky, a tie sa potom rozpadajú v pečeni a slezine plodu. Plod trpí anémiou, čiže málokrvnosťou, anémia spôsobuje, že jeho orgány sú nedostatočne zásobené kyslíkom. Z rozpadnutých erytrocytov vzniká veľké množstvo bilirubínu – farbiva, ktoré novorodenec nevie po pôrode sám spracovať, toto farbivo je toxické, hromadí sa v mozgu dieťaťa a poškodzuje ho. Navonok sa to prejaví ako výrazný ikterus – žltačka, ktorá vzniká už niekoľko hodín po pôrode.

Toto je teda klinický obraz hemolytickej choroby novorodenca, ktorý sa dnes už v praktickom živote takmer nevyskytuje. Dnes je vypracovaný a v praxi dobre zavedený systém starostlivosti o Rh negatívne matky. Každej Rh negatívnej budúcej mamičke sa v tehotenskej poradni počas tehotnosti trikrát kontroluje prítomnosť možných protilátok. Ak ide o prvú tehotnosť a samozrejme predpokladáme, že nedostala niekedy nesprávnu transfúziu krvi, nemá v krvi žiadne anti Rh protilátky /tieto protilátky sa v literatúre nazývajú aj ako antiD/. Po pôrode sa jej dieťatku vyšetrí krvná skupina a podľa výsledku sa podá mamičke injekcia – Rhega, ktorá je tvorená protilátkami, ktorých úlohou je vychytať Rh pozitívne krvinky plodu a tak zabrániť ich imunizačnému vplyvu.

KRV Biele krvinky Biele krvinky alebo leukocyty sú druh krvných buniek. Obsahujú jadro, nemajú stály tvar.Všetky majú schopnosť amébovito sa pohybovať a na rozdiel od erytrocytov sú bezfarebné a vždy obsahujú jadro. Ich počet v krvi je podstatne nižší. V organizme plnia obrannú funkcia (imunita) a možno ich nájsť aj v iných tkanivách v miazge, slezine a inde. U človeka Je ich 4 až 9 × 109 v litri.

KRV Biele krvinky Podľa obsahu špecifických granúl ich delíme na: granulocyty (67% - 80%) a) neutrofilné (40%)               b) eozinofilné (1-9%)               c) bazofilné (0,5%) agranulocyty: a) lymfocyty (20% - 30%) lymfocyty typu B a lymfocyty typu T b) monocyty (6% - 8%)

KRV Granulocyty Obsahujú v cytoplazme hrudky, ktoré sa farbia histologickými farbivami. Podľa toho ich delíme na: neutrofilné, bazofilné a eozinofilné. Zúčastňujú sa na obranných reakciách organizmu. Neutrofilné a eozinofilné leukocyty pohlcujú čiastočky, ktoré sú telu cudzie. Tento proces sa nazýva fagocytóza a fagocytujúce bunky tohto typu MIKROFÁGY. Majú krátku životnosť.

KRV granulocyty eozinofil neutrofil neutrofil bazofil

KRV agranulocyty Neobsahujú farbiteľné zrnká. Podľa tvaru jadier rozlišujeme lymfocyty a monocyty Z kmeňových buniek získavame dva typy imunologicky komtenetných lymfocytov: T a B. V súčasnosti k nim radíme aj tzv. natural killer cells T lymfocyty závisia od thymusu. Pomáhajú pri tvorbe protilátok- uvolňujú látky, ktoré zosilňujú fagocytovú aktivitu monocytov. Majú regulačnú funkciu a tlmia obranné reakcie. Môžu napádať cudzorodý štep a ničiť ho.

Existujú tri druhy T lymfocytov: TH- heper- stimuluje lymfocyty Tc a B- pomocný TC –cytotoxický, ničí baktérie, nádorové bunky a bunky s vírusmi TS- supresorový- inhibuje TH a B lymfocyty Pri raste opúšťajú kostnú dreň a migrujú do thymusu, kde dozrievajú. Tkanivo, v ktorom lymfocyty vznikajú a dozrievajú, nazývame primárne lymfatické tkanivo. Lymfocyty-T sú zodpovedné za bunkovú imunitu, tzn. ičia nádorové a transplantované bunky.

KRV agranulocyty B lymfocyty majú na svojom povrchu receptory pre antigén. Po aktivácii antigénom sa lymfocyt začne deliť a vytvára klon buniek, ktoré sa menia na plazmatické bunky. Všetky tvoria a uvolňujú protilátky proti príslušnému antigénu. Plazmatické bunky žijú asi 2-3 dni. Z ďalšej časti B-lymfocytov sa stávajú po kontakte s cudzou látkou dlho žijúce B-pamäťové bunky, ktoré ešte po rokoch, aj keď už telo nie je viac vystavené tejto cudzej látke, môžu tvoriť rovnaké protilátky.

B lymfocyty – aktivácia

Klonálna selekcia B lymfocytov

Najznámejší imunoproteín sa nazýva IMUNOGLOBULÍN G. Proteíny, vylučované lymfocytmi B Najznámejší imunoproteín sa nazýva IMUNOGLOBULÍN G. Má mol. Hmotnosť 150 000 a je zložený z 2 ťažkých a 2 ľahkých reťazcov, navzájom spojených S-S mostíkami. Oba reťazce majú konštantnú a variabilnú časť, ktorá odpovedá za väzbu špecifického antigénu. Taždý teramér obsahuje 2 väzbové miesta.

KRV agranulocyty Monocyty vznikajú tiež v kostnej dreni. Po výstupe do krvi sa menia na makrofágy a tu fagocytujú. Fagocytóza je dôležitým nešpecifickým obranným mechanizmom, ktorý má veľký význam pri odstraňovaní baktérií z tkanív. Funkcia monocytov spočíva v pohlcovaní baktérií a odstraňovaní trosiek buniek po útoku baktérií.

Fagocytóza Rozložený materiál lyzozóm Fagozóm Patogén

NK bunky- natural killer cells Ide o druh lymfocytov, obsahujú granuly s vysokoúčinnými chemikáliami. NA rozdiel od T lymfocytov nepotrebujú rozoznať antigén. Útočia na nádorové bunky, vírusy, mikróby. U autoimúnnych ochorení (AIDS) je ich funkcia abnormálna. Podieľajú sa na imunoregulácii tak, že produkujú vysoké hladiny lymfokínov.

NK bunky- natural killer cells NK - bunky, prirodzené zabíjače, patria do skupiny lymfocytov s cytotoxickým pôsobením. Ich činnosť je namierená najmä proti nádorovým bunkám. Zvláštnosťou je, že na rozdiel od iných buniek pôsobia absolútne samostatne a na svoju činnosť nepotrebujú dostávať signály od iných imunitných buniek. Pre obranyschopnosť organizmu nemá zvláštny význam počet NK - buniek, ale ich aktivita, cytotoxicita.

NK bunky- natural killer cells Jedna NK - bunka za svoj život dokáže zlikvidovať až 27 nádorových buniek. Pri mnohých patologických pochodoch, napr. pri chemoterapii alebo ožarovaní prudko klesá výkonnosť celého imunitného systému

Natural killer cells

Obranné reakcie organizmu Ak do organizmu vniknú cudzorodé látky, vyvolajú odpoveď- IMUNITNÚ REAKCIU Cudzorodé látky nazývame antigény

Obranné reakcie organizmu Imunitné reakcie môžu prebiehať v organizme viacerými spôsobmi: A) Antigén vyvolá imunitnú reakciu. Tá môže byť dvojaká: Buď ju sprostredkujú protilátky – HUMORÁLNY TYP IMUNITY, alebo lymfocyty T- BUNKAMI SPROSTREDKOVANÝ TYP IMUNITY B) Antigén vyvolá precitlivenosť, ktorá vedie k poškodeniu buniek. Podľa rýchlosti nástupu rozoznávame precitlivenosť včasného typu (sprostredkujú ju protilátky) a neskorého typu ( lymfocyty T) V tomto prípade hovoríme o ALERGÉNE C) Antigén môže vyvolať aj TOLERANCIU (znášanlivosť) a to bez imunitnej odpovede . Dá sa navodiť jednak vo včasnej fáze vývoja jedinca, jednak v dospelosti ožarovaním, alebo podávaním imunosupresívnych látok

KRV Krvné doštičky Krvné doštičky – trombocyty- sú malé telieska nepravidelného tvaru. Vznikajú v kostnej dreni . Nejde o pravé bunky, ale o úlomky buniek. V krvi žijú asi 4 dni. Po poškodení cievnej steny narážajú s krvným prúdom do okrajov roztrhnutých ciev, rozbíjajú sa a z ich cytoplazmy sa uvolňuje látka, ktorá naštartuje proces zrážania krvi- tromboplastín. Súčasne sa uvolňujú látky, ktoré zvyšujú lepivosť a tak začínajú doštičky tvoriť krvnú zátku. Ďalšie látky vyvolajú stiahnutie poškodenej cievy. U dospelého človeka je normálny počet 100- 300 .109 trombocytov na liter krvi.

Trombocyty

KRVNÝ OBEH

KRVNÝ OBEH Cievny systém ľudského trela tvorí uzavretý systém rúrok, ktoré sa odlišujú stavbou, vlastnosťami a priepustnosťou. AORTA: hrubostenná tepna vychádzajúca z ľavej komory srdca. Je základom tepnovej časti veľkého krvného obehu. Jej vetvami sú VEĽKÉ TEPNY ktoré sa rozvetvujú a vstupujú do orgánov. Postupne sú čoraz užšie. Aorta má lúmen 30 mm, tepny asi 5- 15 mm, cievy menšie ako 0,3 mm nazývame ARTERIOLY

Lymfatický obeh Lymfatický systém sa skladá zo siete lymfatických ciev, skupín lymfatických uzlín, mandlí, sleziny, týmusu a ďalšieho lymfatického tkaniva v ostatných orgánoch. Lymfatický systém sa podieľa na obrane organizmu a udržuje aj rovnováhu telesných tekutín. Lymfatické cievy zbierajú tekutinu, zvanú lymfa alebo miazga, z celého tela. Hlavná časť lymfatického tkaniva sa nachádza v kostnej dreni, slezine, týmuse, mandliach a v lymfatických uzlinách.

Lymfatický obeh V tele máme okolo päť litrov krvi. Tá rozvádza živiny a jej pumpou je srdce. Lymfa pracuje opačne. Odvádza z tela odpadové látky, splodiny a produkty látkovej výmeny, nepotrebné bielkoviny, baktérie, vírusy. Ide cez lymfatické uzliny, kde dochádza k podstatnému čisteniu, potom ide späť do krvného riečiska v oblasti nad kľúčnymi kosťami. Lymfa nemá vlastnú pumpu. Jej pohyb zaisťujú kruhovité svaly okolo lymfatických ciev, ale vlastná peristaltika a telesný pohyb často nestačia vyprázdňovať lymfatické cesty. Vzniká opuch (lymfedém) a tým prostredie pre zápaly a iné problémy.

Lymfatický obeh- tymus Je to škola pre biele krvinky. Týmus je žľaznatý orgán uložený v hornej časti hrudníka za hrudnou kosťou. Je zložený z dvoch lalokov, pravého a ľavého. Veľkosť týmusu sa v priebehu života mení. Pri narodení váži 10 až 15 gramov. Najväčší je medzi druhým a tretím rokom života. Od puberty sa postupne zmenšuje a jeho tkanivo sa postupne nahrádza väzivom. Ako funguje V týmuse sa určitý typ bielych krviniek „školí“ na špeciálne obranné bunky T – lymfocyty, aby vedeli rozoznávať vlastné a cudzorodé štruktúry. Vyzreté T- lymfocyty potom putujú do celého tela a zúčastňujú sa na obranných mechanizmoch proti cudzorodým látkam. Keď nefunguje Ak sa týmus vôbec nevytvorí, T-lymfocyty prakticky nedozrievajú a je narušený vývoj ďalších lymfatických orgánov. Iná porucha týmusu vedie k nekontrolovanému a nesprávnemu označovaniu buniek vlastného tela T-lymfocytmi ako cudzorodé. To je podkladom niektorých autoimunitných ochorení.

Lymfatický obeh- Slezina Slezina je veľká asi ako ľudská päsť. Je uložená v brušnej dutine hlboko pri chrbtici, vľavo. Za normálnych okolností nieje hmatná. Vo vnútri je vyplnená červenou a bielou hubovitou dreňou. V červenej sa nachádzajú cievy plné červených krviniek, v bielej klbôčka lymfatického tkaniva. Funkcia sleziny Jedna z hlavných úloh sleziny je kontrolovať množstvo krviniek v krvi. Slezina slúži ako sito pre červené krvinky. Poškodené krvinky sa totiž nedokážu predrať sieťou v červenej dreni, zachytia sa v nej a zanikajú. Pre ľudský plod je slezina orgánom krvotvorby. Biela dreň hrá dôležitú úlohu pri obranyschopnosti organizmu. Podieľa sa na tvorbe a dozrievaní niektorých druhov bielych krviniek a na tvorbe protilátok. Keď nefunguje Poranenie sleziny býva sprevádzané závažným krvácaním. Pri sepse (otrave krvi) sa slezina aktivuje, zväčšuje až na niekoľkonásobok svojej veľkosti. Zväčšenie sleziny sa odborne nazýva splenomegália. Slezina sa zväčšuje aj pri niektorých ochoreniach krvotvorby, ako je leukémia, Hodgkinov lymfóm, pravá polycytémia, či pečene, napr. pri hepatitíde či infekčnej mononukleóze.

Lymfatický obeh- lymfatická uzlina Lymfatická uzlina na pohľad pripomína bielu fazuľu. Jej veľkosť kolíše medzi pol centimetrom v kľude a niekoľkými centimetrami ak je aktivovaná. Na povrchu je uzlina pokrytá väzivovým puzdrom, z ktorého do jej vnútra vybiehajú jemné prepážky. Vnútro uzliny je vyplnené väzivom, ktoré tvorí sieť. V nej sú uhniezdené biele krvinky. Do uzliny na jednej strane vstupujú miazgové cievy a na druhej strane z nej vystupujú.

Lymfatický obeh V mikroskope by ste v uzline videli kôru a dreň. Obsahujú rôzné typy bielych krvinek. V kôre sa nachádzajú lymfatické uzlíky, zhluky B – lymfocytov (krvinek. ktoré vyrábajú protilátky). Medzi kôrou a dreňou leží tzv. parakortikálna oblasť, ktorá obsahuje hlavne T– lymfocyty, (krvinky, ktoré pomáhajú B – lymfocytom a ďalším obranným mechanizmom pri práci). Dreň tvoria najmä fagocyty,( krvinky, ktoré sú schopné pohlcovať cudzorodé látky), a reťazce z B a T lymfocytov. „Kostru“ uzliny tvorí jemné väzivové tkanivo.

Lymfatický obeh Uzlina funguje ako filter pre pretekajúcu miazgu. Tá sa v uzline čistí od škodlivín a cudzorodého materiálu vrátane nádorových buniek. Keď je v miazge škodlivých látok viac, uzlina sa aktivuje – zväčšuje sa a cestujú do nej ďalšie biele krvinky. Miazga (lymfa) vzniká z tekutiny, ktorá unikla vlásočnicami z krvi do medzibunkových priestorov. Denne sa vytvoria 2,5 až 3 litre miazgy.

Lymfatická uzlina

Plazmatická bunka Lymfocyty T a B Sieťové väzivo Makrofág Bunka vytvárajúca väzivo- retikulárna bunka Štuktúra lymfatickej uzliny

V podpazuší Podčeľustné Vnútri hrudníka Krčné a šijové Slezina Vnútrobrušné a panvové Trieslové a stehenné Výskyt lymfatických uzlín

Lymfatický obeh Každá uzlina je zapojená do siete lymfatických (miazgových) ciev. Na určitých miestach v tele sú uzliny vo väčších zhlukoch – na krku, v podpazuší, v trieslach a napr. v bruchu pozdĺž veľkých ciev. Miazgová sieť je podobná sieti krvných ciev, má tiež svoje „žily“ a vlásočnice. Miazgovými cievami prúdi miazga (lymfa) – tekutina, ktorá obsahuje hlavne biele krvinky, ale i bielkoviny, natrávené živiny a odpadové látky. Miazgové vlásočnice začínajú v mezibunkových priestoroch, spájajú sa do širších cievv (splavov) a nakoniec ústia do žíl.