EURÓPANIA SI PODMAŇUJÚ SVET

Opakujeme: Krištof Kolumbus Po známych objaviteľoch : Krištof Kolumbus (objavil Ameriku, veril však, že našiel cestu do Indie) Vasco da Gama (doplával do Indie okolo Afriky) Fernao Magalhaes (prvá plavba okolo sveta) Na novoobjavené miesta prichádzajú dobyvatelia, ktorí sa zapísali do dejín zemepisných objavov ukrutnosťou a bezohľadnosťou

Portugalci zabezpečili si námornú prevahu v Indickom oceáne vybudovali vojenské pevnosti v r. 1511 dobyli mesto Malakku, odkiaľ ovládali obchod s korením

Amerigo Vespucci taliansky cestovateľ a obchodník upozornil na to, že K. Kolumbus objavil novú pevninu na druhom brehu Atlantiku

Španieli V honbe za zlatom prenikli do vnútrozemia Severnej Ameriky V Mexickom zálive sa stretli s vyspelou kultúrou Mayov ( s ich kultúrou, stavbami a zlatom) Hernán Cortés dobyl ríšu Aztékov v Mexiku Dobyvatelia F. Pizzaro a D. Almagro dobyli a zničili ríšu Inkov v juhoamerickom Peru

Mayovia žili v nezávislých mestských štátoch a nevytvorili takú veľkú ríšu ako Aztékovia alebo Inkovia. Ich náboženstvo je dosť neznáme. A predsa vieme, že Mayovia uctievali mnohých bohov, a to v súvislosti so všetkými prírodnými javmi. Zobrazovali ich ako poloľudí a polozvieratá a delili ich na dobrých a zlých. Najdôležitejšie božstvá boli Hunabku-otec bohov, Itzamna-vládca oblohy, hlavný boh kňazov, ktorý dal ľuďom písmo a kalendár, a jeho družka Ixchel-bohyňa matka. Mayovia si už v 7. storočí pred n. l vybudovali pevné sídla. Základom obživy starých Mayov bola kukurica, ktorú pestovali na vyklčovaných poliach. Ich kultúra sa sústreďovala v mestách. Obyvatelia mayských miest boli roľníci a umeleckí remeselníci. Mestám dominoval palác vládcu a chrámy postavené na umelo navŕšených pyramídach vysokých asi 60 metrov. Okrem svojráznej architektúry Mayovia vynikali v matematike a astronómii. Kalendár Mayov bol presnejší ako v tom čase Európanmi používaný juliánsky kalendár. Mali zvláštne hieroglifické písmo. Na konci 10. storočia sa polostrova Yucatán zmocnili okolité mexické kmene na čele s Toltékmi. Táto invázia spôsobila úpadok mayskej kultúry.

Pyramída "El Castillo" v Chitzen Itza Rozsah mayskej civilizácie

Uxmal - 28 metrov vysoká Kúzelníkova pyramída (Veštecká pyramída) Uxmal - 28 metrov vysoká Kúzelníkova pyramída (Veštecká pyramída). Podľa legendy postavil túto stavbu hrbatý kúzelník trpasličieho vzrastu len za tri noci. Chichen Itza je najznámejšia zrúcanina Mayského mesta. V júli 2007 bola zaradená do novodobého zoznamu Siedmich divov sveta.

Cenote Sagrado v Chichen Itza Cenote Sagrado v Chichen Itza. Prírodná posvätná studňa, do ktorej hádzali ľudské obete. Podľa posledných zistení archeológov išlo prevažne o mladých mužov. Cenote Zaci v centre Valladolidu. Na miestach, kde ľudí obetovali bohom, sa dnes môžete aj vykúpať.

Yucatán je pre archeológov miestom zasľúbeným Yucatán je pre archeológov miestom zasľúbeným. Pamiatky z čias Mayov tu nájdete na každom kroku. Na fotografii je pohdľad na archeologický areál v Chichen Itza. Typickým príkladam prelínania sa mayskej a toltéckej kultúry je observatórium. Mayovia valcové budovy nestavali.

Pohľad na Machu Picchu, „stratené mesto Inkov,“ dnes archeologické nálezisko

Ollantaytambo bol administratívny, náboženský, poľnohospodársky a vojenský komplex Inkov

                                                                                       Inkovia - "Deti Slnka" slávna tajomná indiánska civilizácia. Rozprestierala sa prevažne v pohoriach Ánd a okrem Peru zasahovala aj do Bolívie a Equádoru. Výborní stavitelia bez trochu malty dokázali s precíznou presnosťou vytvoriť perfektné kamenné stavby, tie mohutnejšie stoja dodnes. Stavali budovy, ktoré zemetraseniam stále odolávajú. Zväčša išlo o budovy lichobežníkového tvaru. Ich najznámejšie mesto na hore Machu Picchu je akoby symbolom sily a vzdoru Inkov, strážiace priechod a cesty do posvätného údolia Urubamba. V skutočnosti ale nikdy nebolo mestom v pravom slova zmysle, pretože vraj slúžilo skôr k náboženským účelom, čím bolo toto miesto dejiskom dôležitých obradov. Postavili ho v horách, na celkom neprístupnom mieste a zostalo skryté pred očami dobyvateľov. Mesto sa nepodarilo dobyť nikdy a nikomu. Objavili ho až v roku 1911.

Bojovní Aztéci viedli neustále vojny Bojovní Aztéci viedli neustále vojny. Jedným z hlavných cieľov výbojov bolo získať dostatok ľudských obetí na obrady, ktoré hrali podstatnú rolu v ich náboženských rituáloch.

Aztékovia žili v strednej Amerike, kde má indická Bohyňa Kali svojich "duchov", a to špeciálne v Mexiku - Teteo Inan (Matka Bohov - viď obrázok vľavo) známa aj ako Teteoinan či Coatlicue. Zobrazovaná je ako žena s haďou sukňou a vencom z ľudských sŕdc, rúk a lebiek na sebe. Tvár má z dvoch hadov, čím sa zvýrazňuje dualita života. Umelecké predstavy Aztékov zviditeľňujú najmä smrteľný aspekt Teteo Inan, pretože aj Zem je nenásytná vo svojej potrebe vstrebať do seba všetko živé. Coatlicue je Veľká Matka, ktorá všetko požiera a ktorej lono je hrobom zároveň. Porodila bohov (Quetzalcoatl a Xolotl) a mala ešte dcéru - Coyolxauhqui (v preklade čosi ako "Tvár pomaľovaná zvonmi").

Dobytie Mexika a Peru – - priniesli poklady Aztékov a Inkov španielskej korune

-v Mexiku a v Bolívii sa začalo s ťažbou zlata a striebra -do baní vozili čiernych otrokov z Afriky

Španielsko a Portugalsko sa stali koloniálnymi veľmocami Postupne sa dostali do závislosti krajín – Anglicka, Francúzska, Holandska

Kolónie = závislé krajiny