Geografia v praxi 1. Geografia 2. Mapa 3. Tematické mapy 4. Vznik mapy 5. Praktické úlohy

1.Geografia patrí k najstarším vedným disciplínam, vznikla z praktických potrieb človeka poznať prírodnú krajinu, v ktorej žil skúma krajinu, procesy a vzťahy, ktoré v nej prebiehajú, napomáha ľudskej spoločnosti lepšie využívať a vhodne usmerňovať ich ďalší rozvoj využíva poznatky aj iných vedných disciplín – biológie, geológie, štatistiky, enviromentalistiky,... pôvod slova: geos = Zem, gráphi = píšem, opisujem (opis Zeme, zemepis) prvé geografické poznatky – starovek ( Mezopotámia, Egypt, Grécko), súhrn vtedajších poznatkov o Zemi podal Eratosthénes (2.-3. st. p.n.l.) v diele Geografika od konca 15. st. rozvoj geografie súvisel s veľkými objavmi – objavenie Ameriky, oboplávanie Afriky a Zeme, ale aj s rozvojom iných vied – astronómie, biológie,...

ako moderná veda sa začína rozvíjať až začiatkom 19. st ako moderná veda sa začína rozvíjať až začiatkom 19.st. – namiesto opisu novoobjavených území sa zameriava na skúmanie a zisťovanie zákonitostí, kt. fungujú v krajine, na praktický význam skúma krajinu – ľubovoľnú časť zemského povrchu, ktorá obsahuje časti všetkých geosfér, táto krajina môže byť ohraničená hranicami: prírodnými – horská, lesná, stepná, nížinná ,...krajina utvorenými človekom – priemyselná, mestská, poľnohospodárska,... politická, administratívna – štát, kraj, okres, obec geosféry (koncentricky usporiadané vrstvy Zeme): prírodné: litosféra, atmosféra, hydrosféra, biosféra, pedosféra – sú navzájom prepojené vzťahmi, vytvárajú fyzickogeografickú sféru, je prírodným prostredím ľudskej spoločnosti, touto sférou sa zaoberá časť geografie – fyzická geografia (zakladateľ – Alexander von Humbolt) vytvorené človekom: humánnogeografická (socioekonomická) sféra – tvorí ju obyvateľstvo Zeme a produkty jeho činnosti ( sídla, priemyselné závody, cesty, služby,...), touto sférou sa zaoberá časť geografie – humánna geografia ( zakladateľ – Karl Ritter )

krajinná sféra - obe sféry sú navzájom prepojené väzbami (FGS+HGS), vytvárajú jeden geosystém – krajinnú sféru, kt. je objektom skúmania celej geografie význam: 1. poznávací – skúmanie, poznávanie krajiny, jej vzniku, vývoja, priestorovej organizácie, poznanie vzťahov medzi prírodným prostredím a ľudskou spoločnosťou 2. vzdelávací – učí geografickému spôsobu myslenia, kt. sa zakladá na poznávaní vzťahov a súvislostí v krajine, na chápaní v súvislostiach (ináč by sme nedovolili postaviť firmy, alebo skládky odpadu v kotlinách so zlým prevetrávaním, alebo v oblastiach výskytu podzemných vôd,...) 3. praktický – účasť na riešení problémov napr. životného prostredia, pri tvorbe krajinných plánov, vyhodnocuje všetky prírodné zložky a určuje spôsoby, ako ich možno využiť napr. v priemysle, rekreácii,...,skúma katastrofálne javy a vypracúva spôsoby ochrany proti nim,...

priemyselná, poľnohospodárska a mestská krajina

horská, stepná, nížinná a lesná krajina

politická – administratívna hranica

2. Mapa Je zjednodušený, zmenšený, rovinný obraz Zeme ( alebo aj iných vesmírnych objektov ) Poskytuje názorný, prehľadný a skreslený obraz Zeme Jednotlivé tvary a javy na Zemi, kt. znázorňuje, sú zobrazené vo forme mapových značiek a symbolov Je základné kartografické dielo a spolu s glóbusom zobrazuje svet okolo nás, pomáha pri jeho poznávaní a premene Význam : pomocou nich si môžeme utvoriť predstavu o súvislostiach medzi objektmi(javmi) zemského povrchu – súvislosť medzi priebehom horstiev a vodných tokov, využívajú sa pri riešení rôznych praktických, plánovacích úloh – kadiaľ viesť novú dopravnú trasu, pomáhajú pri orientácii,... Kartografia je veda, kt. sa zaoberá konštrukciou, obsahom, používaním a vývojom máp ( Ptolemaios, Mercator, Samuel Mikovíni ) Polohu ľubovoľného bodu na zemskom povrchu môžeme určiť pomocou zemepisných súradníc. Systém zemepisných súradníc sa skladá z očíslovaných poludníkov a rovnobežiek, takže každá poloha na povrchu Zeme je daná vždy dvomi číslami — ako poloha ľubovoľného bodu na ploche.

Poludník Poludník (meridian) je čiara na povrchu Zeme spájajúca severný a južný pól. Nazýva sa tak preto, že na všetkých bodoch poludníka je poludnie (denná kulminácia Slnka) v rovnakom okamihu. Vždy dva protiľahlé poludníky (dve polkružnice) vytvárajú veľkú kružnicu. Keďže sú všetky poludníky identické (20 004km), začiatok vzťažného systému — nultý poludník — bol určený dohodou jedného z nich (Greenwichský poludník). Ak preložíme nultým poludníkom rovinu, pretína táto rovina Zem na dve polovice. Na východ od nultého poludníka je to východná pologuľa (eastern hemisphere) a na západ od nultého poludníka je to západná pologuľa (western hemisphere).

Rovnobežka Rovnobežka (parallel, parallel of latitude) je priesečník povrchu Zeme s rovinou, ktorá je kolmá na zemskú os. Má tvar kružnice. Najväčšia kružnica sa nazýva rovník (equator). Ostatné kružnice sa smerom k pólom zmenšujú. Rovník, ako jednoznačná (najväčšia) rovnobežka je stanovená ako začiatok vzťažného systému — nultá rovnobežka (40 075 km). Ak preložíme nultou rovnobežkou rovinu, pretína táto rovina Zem na dve polovice. Na sever od nultej rovnobežky je to severná pologuľa (northern hemisphere) a na juh od nultej rovnobežky je to južná pologuľa (southern hemisphere).

Poludníky a rovnobežky tvoria sieť zemepisných súradníc Nultý poludník a nultá rovnobežka

Zemepisná šírka Zemepisná šírka - uhol, ktorý zviera rovina rovníka a priamka SP. Kde S je stred Zeme a P miesto ne Zemi ktorého zemepisnú polohu určujeme. Rozlišujeme severnú (s.z.š.) a južnú zemepisnú šírku(j.z.š.). Pre označenie zemepisnej šírky sa používa grécke písmeno fí a nadobúda hodnoty od 0 do 90°. P S

Zemepisná dĺžka zemepisná dĺžka - uhol, ktorý zviera rovina základného poludníka a miestneho poludníka. Rozlišujeme západnú (z.z.d.) a východnú zemepisnú dĺžku( v.z.d.). Označuje sa gréckym písmenom lambda a nadobúda hodnoty od 0 do 180°.

2 Mierka mapy Mapa zobrazuje zemský povrch v zmenšenej podobe. Toto zmenšenie sa vyjadruje určitým pomerom, kt. nazývame mierka mapy. Môže byť : číselná a grafická Vyjadruje sa pomerom : 1:m, kde m – je mierkové číslo označujúce veľkosť zmenšenia Napr. : 1:30 000 znamená, že 1 cm na mape zodpovedá 30 000cm v skutočnosti (=300m=0,3 km) Podľa mierky sa mapy delia na : 1. mapy veľkých mierok (od 1:10 000 do 1:200 000) – malé územie, veľká podrobnosť 2. mapy stredných mierok (od 1:200 000 do 1:1 000 000) 3. mapy malých mierok ( nad 1:1 000 000) – veľké územie, malá podrobnosť Mapy mierky od 1:500 do 1:5 000, na ktorých zobrazované územie nepresahuje 200 km2 sa nazývajú plány, majú zjednodušený obsah (nezobrazujú nerovnosti zemského povrchu )

Bohatosť obsahu mapy závisí od jej mierky Bohatosť obsahu mapy závisí od jej mierky. Čím je väčšia mierka, tým je jej obsah bohatší. Pri prechode na menšiu mierku sa musí obsah mapy zjednodušovať . Tento postup nazývame generalizácia obsahu mapy. Neoddeliteľnou súčasťou máp je legenda(popis), na základe kt. sa vyhľadávajú jednotlivé objekty na mapách. Sú to mapové značky, význam ktorých je tu vysvetlený. Tieto značky môžu byť bodové, čiarové a plošné. Legenda musí vždy obsahovať všetky značky zakreslené v mape

3. Tematické mapy Obsah mapy Tvorí súhrn všetkých kartograficky na nej zobrazených predmetov Súčasťou mapy je označenie mierky a legenda, názov mapy, vydavateľa, mená autorov, dátum tlače,... V obsahu mapy rozlišujeme : výškopis, polohopis a popis mapy Výškopis - zobrazuje vertikálnu členitosť povrchu, reliéf. Na mapách je najčastejšie zobrazený pomocou vrstevníc - čiar, kt. spájajú miesta s rovnakou nadmorskou výškou, kót - bodov s označením nadmorskej výšky a izobát - vrstevníc vodných plôch. Na geografických mapách sa výška znázorňuje farbami – od zelenej po hnedú, hĺbka mora – od svetlej po tmavomodrú. Najlepšie vyjadrujú reliéf trojrozmerné reliéfne mapy.

Polohopis – tvorí súbor bodov, čiar, plôch a značiek, kt Polohopis – tvorí súbor bodov, čiar, plôch a značiek, kt. zobrazujú sídla, komunikácie, hranice, vodstvo, rastlinstvo, pôdu,...Na ich odlíšenie sa využíva buď farba, alebo značka, vysvetlenie týchto značiek je uvedené v legende Popis mapy – udáva ako sa ktorý objekt na mape volá ( s výnimkou slepých a pre orientačný beh určených máp). K popisu sa používajú niektoré druhy, veľkosť, sklon a tvar písma – odlišne sa popisujú sídla, štáty, vodstvo, pohorie, mestá,... Podľa obsahu rozlišujeme mapy: 1. katastrálne – je v nich zaznamenané vlastníctvo pozemkov, parcely, môžu mať mierku napr. 1:2000 2. topografické – slúžia k podrobnému meraniu na mapách, môžu mať mierku napr.:1:10 0000 – 1:200 000 3. všeobecnogeografické - znázorňujú najzákladnejšie skutočnosti zobrazovaného územia ( podávajú prehľad o základných rysoch väčších území – štátov, svetadielov), v mierke napr. 1: 5 000 000 4. tematické - vyjadrujú vymedzenú tému, pričom ostatné prvky sú potlačené, alebo úplne vynechané. Patria tu napr. mapy geologické, demografické,...

Tematické mapy môžeme deliť na tie, kt Tematické mapy môžeme deliť na tie, kt. sú zamerané na prírodné javy (fyzickogeografické – klimatické, vegetačné,...), na spoločenské javy (socioekonomické – obyvateľstva, priemyslu,...) a ostatné ( dejepisné, životného prostredia,...) V mnohých vedeckých, ale aj novinových článkoch sa často stretávame so zvláštnymi druhmi tematických máp – s kartogramom a kartodiagramom Kartogram – pomocou farby alebo vzoru určuje kvantitu určitého javu na vybraných územiach / napr. hustota obyvateľstva v okresoch/ Kartodiagram – do vybraných územných jednotiek a vkladá diagram, ktorý vyjadruje kvantitu a vnútorným členením aj jeho vlastnosti – čiže kvalitu /percentuálne zastúpenie národnostných skupín na celkovom počte obyvateľstva/ Priblížiť, zjednodušiť, sprehľadniť,... množstvo geografických informácii napomáhajú aj tabuľky, schémy, diagramy, grafy,... Atlasy - súbory máp, ktoré vzniknú účelným usporiadaním podľa vydania a spôsobu prevedenia. Existujú preto rôzne druhy atlasov napr. Školský atlas sveta, Atlas podnebia,... Mapové súbory sú postupne vydávané, jednotne koncipované mapy vytvorené podľa jednotného tvorčieho zámeru. Napr. súbory turistických máp SR.

Kartogram Kartodiagram

katastrálna mapa topografická mapa

katastrálna mapa topografická mapa

príklady tematických máp

Bratislava Diagram -grafické znázornenie číselných údajov a vzťahov pomocou geometrických útvarov (spojníc bodov, stĺpcov, kruhových výsekov), príp. obrázkov alebo záznamov na mapovom podklade Piešťany

Náveterná a záveterná strana pohorí Schéma je základná, vo všeobecných a podstatných črtách vypracovaná osnova; zjednodušená podoba zachytávajúca podstatné prvky a súvislosti nejakého predmetu, mechanizmu, úvahy a pod. Schéma slúži na stručné vyjadrenie už získaných znalostí alebo na uľahčenie výskumu. Obeh vody v prírode

Tabuľky : Letisko Košice Rok 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 Počet pasažierov 125 844 138 083 161 827 187 716 231 410 269 885 343 818

4. Vznik mapy Zemský povrch je veľmi zložitý, pre potreby mapovania ho treba zjednodušiť(zmenšiť a zobraziť do roviny).To dosiahneme pravouhlým premietnutím na zjednodušený matematický povrch na tzv. topografickú priemetňu, môže byť: a) rovinná (ak zobrazuje malé územie)  Zobrazuje malé územie do 200 km2, priemet zmenšíme, vzniká tak plán. Zachováva uhly, tvary a dĺžky, plochu zmenšuje podľa mierky. Mierka plánu môže byť: 1:500 - 1: 5 000. b) guľová   Ak zobrazujeme územie väčšie ako 200 km2, kde sa prejavuje zakrivenie zemského povrchu. Vzniká tak guľový priemet krajiny, ktorého zmenšený model celej zemegule voláme glóbus (má neskreslené uhly a tvary, dĺžky a plochy sú zmenšené podľa mierky.) Ak treba znázorniť zem. povrch, musí sa jeho obraz z guľovej plochy premietnuť na rovinu. Túto úlohu riešia kartografi rôznymi zobrazovacími spôsobmi. Tak vznikajú obrazy zem.povrchu, ktoré voláme mapy. Na geografických mapách sa označuje mapová mierka glóbusu, z ktorého bola mapa zostrojená. Udáva, koľkokrát je polomer glóbusu zmenšený oproti polomeru Zeme.

Základné kartografické zobrazenia: Spôsoby, ktorými zobrazujeme zem Základné kartografické zobrazenia: Spôsoby, ktorými zobrazujeme zem. povrch do roviny nazývame kartografické zobrazenia a zaoberá sa nimi matematická kartografia. Kartografické zobrazenia rozdeľujeme: a) podľa druhu kartografického zobrazenia glóbusu do roviny: - azimutálne zobrazenie – vzniká pri zobrazeniach priamo na rovnú plochu, kedy sa rovina dotýka Zeme v 1 bode. - kužeľové zobrazenie – vzniká zobrazením zem. povrchu na plášť kužeľa, ktorý sa dotýka Zeme na vedľajšej kružnici - valcové zobrazenie – vzniká vtedy, ak sa valcová plocha dotýka Zeme na hlavnej kružnici, najčastejšie na rovníka. b) podľa hodnôt skreslenia - rovnakouhlé - zachováva pomer uhlov - rovnakoplošné - zachováva pomer plôch na mape a v skutočnosti (zobrazenie štátov) - rovnakodĺžkové - zachováva pomery dĺžok c)podľa umiestnenia bodu premietania: - gnónomická projekcia – ak je premietací bod v strede Zeme (a) - stereografická projekcia – ak je premietací bod v protiľahlom bode premietacej roviny (b) - ortografická projekcia – ak je premietací bod v nekonečne (c)

kužeľové zobrazenie c b azimutálne zobrazenie valcové zobrazenie a

Využitie geografických informácií v praxi Spoluúčasť na riešení problémov ŽP, pri tvorbe krajinných plánov, kt. slúžia ako podklady pre územné prognózy Poznanie vzťahov medzi prírodným prostredím a spoločnosťou Poskytuje priestorovú predstavu pre vyjadrenie špeciálnych informácií aj pre iné odbory ( napr. o surovinách, o výskyte biologických druhov,...).Používa k tomu slovné, mapové, grafické,...prostriedky . Podieľa sa pri vyhodnocovaní všetkých prírodných zložiek krajiny, určuje spôsoby ako ich využiť napr. v priemysle, rekreácii... Vedieť čítať mapy a ďalšie grafické výstupy, ovládať zhromažďovanie, triedenie a interpretáciu informácií o krajine a jej prírodných a spoločenských zložkách a o vzťahoch a väzbách medzi jej jednotlivými prvkami, javmi, sférami.

GPS - Global Positioning System vyznačuje sa možnosťou pracovať kdekoľvek na Zemi, je nezávislý na počasí, dennej či nočnej dobe, bez rozlíšenia hraníc štátov. Je charakteristický vysokou presnosťou, ktorá sa pohybuje v toleranciách +/- 5 m. (Túto presnosť treba posudzovať s vedomím, že družice sú vo výške 20.000km, že z tejto výšky sa pomocou merania doby prenosu signálu medzi satelitom a prijímačom na zemskom povrchu vypočítava poloha s prihliadnutím na posun satelitov po svojej dráhe). Využitie systému je veľmi široké, od prvotných vojenských aplikácií sa dnes systém využíva na zistenie polohy v moriach a oceánoch, vo vojenskom aj civilnom letectve, v turistike a podobne. GPS sa u nás začal používať neskôr, v poslednej dobe sa presadzuje najmä ako monitorovací a navigačný systém v cestnej doprave a samozrejme má opodstatnenie v najrôznejších podobách ako turistické prístroje. Čo je to GPS? Skratka GPS pochádza z anglického “Global Positioning System“, čo v preklade znamená niečo ako “Globálny Systém na určovanie Polohy”. Ide o satelitný navigačný systém, ktorý dokáže určiť vašu presnú zemepisnú polohu na zemskom povrchu. Nech sa nachádzate kdekoľvek na našej planéte systém GPS dokáže určiť Vašu presnú zemepisnú polohu. GPS systém využíva na určenie presnej polohy satelity. Konkrétne ide o sústavu 27 satelitov, z toho sú 3 záložné, obiehajúcich našu planétu vo výške 20 000km na šiestich obežných dráhach. Každý zo satelitov obletí zem za 12 hodín pričom nepretržite vysiela údaje o svojej polohe a presnom čase. Ak chcete využívať systém GPS potrebujete k tomu prístroj, ktorý dokáže takéto signály vysielané satelitmi zachytiť a spracovať - GPS prijímač.

5. Praktické úlohy Priama vzdialenosť dvoch miest A, B meria v skutočnosti 4,8 km a na mape 192 mm. Určte mierku mapy ! Priama vzdialenosť dvoch miest A, B na mape s mierkou 1:500 000 je 64 mm. Vypočítajte ich priamu vzdialenosť v skutočnosti(km) a na mape s mierkoun1:200 000. Vypočítajte polomer r glóbusu, kt. rovinným obrazom je geografická mapa v mierke 1:3 200 000 (použite polomer R=6371 km Zeme).Výsledok udajte v cm. Na mape s mierkou 1:50 000 je zakreslené jazero, kt. má plochu 3 cm2 .Aká je skutočná plocha jazera? ( v km2 ) Azimut – v topografii je to uhol medzi severným smerom a smerom pohybu. Doplňte : Svetová strana Azimut východ .............................................................. ..................................................................1800 ..................................................................3150 juhozápad ........................................................

Zostavte jednoduchý diagram vyjadrujúci národnostné zloženie Slovenska v r. 2001 : Slovenská národnosť: 85,8%, maďarská: 9,7%, rómska: 1,7%, ostatné: 2,8% Zostavte jednoduchý diagram vyjadrujúci podiel jednotlivých elektrární na výrobe elekt. energie na Slovensku v r. 2004 : Jadrové :63%, vodné:15%, využívajúce plyn:5%, tepelné:17%. Zostavte jednoduchý graf vyjadrujúci zmeny v prirodzenom prírastku obyvateľstva Slovenska za dané obdobia: R. 1925 – 14,8‰ 1935 – 9,3‰ 1945 – 4,2‰ 1955 – 17,8‰ 1965 – 11,1‰ 1975 – 11,1‰ 1985 – 7,3‰ 1995 – 1,6‰ 2001 - -0,2‰ 2004 – 0,4‰ 2005 – 0,2‰ Zostavte jednoduchú tematickú mapu(kartogram) – vyjadrujúci podiel ornej pôdy na celkovej rozlohe poľnohospodárskej pôdy (v%) podľa krajov SR: Bratislavský – 79,3%, Trnavský – 89,8%, Trenčiansky – 53,1%, Nitriansky – 86,6%, Žilinský – 25,6%, Banskobystrický – 39,9%, Prešovský – 39,2%, Košický – 60,4%.

Ostrov COOK leží v Tichom oceáne Ostrov COOK leží v Tichom oceáne. Na ostrove ležia mestá Xa, Ze, Yo a Tu. Mesto Ze leží 300 m n. m. Stred mesta Xa má súradnice 15˚ j. g. š. a 165˚ v. g. d. a) Koľko meria v skutočnosti trasa spájajúca mestá Ze a Yo? b) Ktorá z 3 trás (Xa – Ze, Ze – Tu, Ze – Yo) na náčrte ostrova COOK má najstrmší sklon? c) Ako sa nazývajú stále vetry, ktoré vanú na ostrove COOK? d) Zostrojte graf, ktorý znázorňuje trasu spájajúcu mestá Xa a Ze. 1 : 1 500 000