ĽUDSKÉ PRÁVA Lukáš Šefčovič

Čo sú to ľudské práva? Ľudské práva – sú oprávnenia priznané jednotlivcovi, ktoré mu umožňujú plne využívať jeho schopnosti, inteligenciu, talent a znalosti na uspokojenie potrieb, túžob a cieľov Prináležia každému človeku Získavame ich narodením

Sú ľudské práva ohraničené? Skupina chlapcov sa dohodne, že v preplnenom kine zakričia „Horí!“, vraj bude zábava. V kine však nastane panika, pri ktorej sa niekoľko ľudí zraní. Chlapci sa bránia tým, že ústava im dáva slobodu prejavu. Základné práva a slobody sú ohraničené slobodami iných a dobrom spoločnosti.

ŠTRUKTÚRA ĽUDSKÝCH PRÁV Ľudské a občianske práva sa členia na: Osobné práva a slobody Politické práva a slobody Sociálno-ekonomické práva

GENERÁCIE ĽUDSKÝCH PRÁV - - PRVÁ GENERÁCIA Prvá generácia ľudských práv: Rodila sa počas Francúzskej revolúcie a boja buržoázie za svoje práva a počas 19. storočia Ide predovšetkým o osobné práva a politické práva

Prvá generácia ľudských práv – osobné práva právo na život, nedotknuteľnosť osoby, jej súkromia, právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti právo na majetok, sloboda pohybu, myslenia, svedomia, náboženského presvedčenia

Prvá generácia ĽP – politické práva volebné právo, sloboda prejavu, právo na informácie, petičné právo, právo zhromažďovania, právo združovania

Druhá generácia ľudských práv hospodárske, sociálne, kultúrne práva právo na slobodnú voľbu povolania, právo na prácu, právo na podnikanie právo na sociálne zabezpečenie v starobe, počas choroby, ak je človek nespôsobilý na prácu právo na ochranu zdravia právo na vzdelanie formujú sa počas 20. storočia

Tretia generácia ľudských práv Formujú sa v druhej polovici 20. storočia práva solidarity Ide skôr o ideály Právo na mier, na ochranu životného prostredia, právo na prírodné zdroje, právo na harmonický vývoj kultúr, právo národov na sebaurčenie, ochrana národnostných menšín

OCHRANA ĽUDSKÝCH PRÁV Až do polovice 20. storočia (do r. 1945) neexistovala medzinárodná ochrana ľudských práv, aj keď prvé pokusy prebiehali už na pôde bývalej Spoločnosti národov To, ako sa štáty správali k vlastným občanom, bolo ich vecou Zriedkavo sa upozorňovalo, aby štáty dbali na ľudské práva Až hrôzy 2. svetovej vojny tento postoj k ľudských právam radikálne zmenili

Ochrana ľudských sa na medzinárodnej úrovni realizovala v troch fázach: 1. Vyhlásenia (deklarácie) – majú len odporúčací charakter 2. Medzinárodné dohovory, zmluvy, pakty – majú záväzný charakter 3. Zakladanie medzinárodných orgánov – kontrola dodržiavania dohovorov; v prípade potreby realizácia sankcií

Organizácia Spojených národov (OSN) Charta OSN v roku 1945 uvádza, že hlavným záujmom OSN sú ľudské práva V r. 1946 vznikla pri OSN Komisia pre ľudské práva – jej úlohou bolo vypracovať Medzinárodnú chartu ľudských práv Jej prvú časť tvorí VŠEOBECNÁ DEKLARÁCIA ĽUDSKÝCH PRÁV (prijatá 10.12. 1948) = základný dokument OSN

Oficiálne OSN vznikla 24. 10. 1945 potom, ako bola ratifikovaná Charta OSN piatimi stálymi členmi Bezpečnostnej rady (USA, VB, Čína, Rusko, Francúzsko) a väčšinou z ďalších 46 signatárskych krajín. Sídlo OSN: New York Dnes má OSN 193 členov

Hlavné orgány OSN Valné zhromaždenie Bezpečnostná rada Hospodárska a sociálna rada Poručenská rada Medzinárodný súdny dvor Sekretariát OSN

Valné zhromaždenie OSN Skladá sa zo zástupcov všetkých členských štátov Vo valnom zhromaždení sú zastúpení tiež stáli pozorovatelia, ktorí nie sú členmi OSN (napr. Vatikán) Valné zhromaždenie prijíma množstvo rezolúcii, ktoré však majú prevažne iba odporúčajúci charakter

Bezpečnostná rada OSN Bezpečnostná rada je orgánom OSN, ktorý má hlavnú zodpovednosť za zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Má 15 členov: 5 stálych členov a 10 nestálych členov (volení Valným zhromaždením na obdobie 2 rokov) Stáli členovia: USA, Veľká Británia, Rusko, Francúzsko, Čína. Každý zo stálych členov Bezpečnostnej rady má právo veta, ktorým môže zablokovať akékoľvek rozhodnutie OSN. Toto právo nie je možne obísť.

...Bezpečnostná rada OSN Zatiaľ čo uznesenia ostatných orgánov OSN sú pre členské štáty OSN len odporúčajúce, uznesenia Bezpečnostnej rady sú záväzné a rada si ich splnenie môže vynútiť aj silou. Uznesenia rady sú známe ako Rezolúcie OSN Do kompetencie Bezpečnostnej rady patrí: zachovávanie mieru vo svete riešenie sporov a konfliktov úprava zbrojenia používanie sankcií voči narušiteľom podnikanie vojenských akcii proti agresorom

Medzinárodný súdny dvor Medzinárodný súdny dvor (International Court of Justice) je orgán OSN so sídlom v Haagu v Holandsku. Je tak jediným orgánom OSN so sídlom mimo New Yorku. Je hlavným súdnym orgánom OSN. Skladá sa z 15 sudcov, ktorých volí Valné zhromaždenie OSN a Bezpečnostná rada OSN v oddelenom hlasovaní na 9 rokov. Nie je prípustné, aby za sudcov boli zvolení dvaja príslušníci toho istého štátu. Voľba sudcov prebieha každé 3 roky, kedy sa mení 1/3 sudcov.

GENERÁLNY TAJOMNÍK OSN Generálny tajomník OSN stojí na čele OSN. Menuje ho Valné zhromaždenie OSN na základe odporučenia Bezpečnostnej rady na päťročné funkčné obdobie. Charta ho splnomocňuje upozorňovať Bezpečnostnú radu na každú záležitosť, ktorá podľa jeho názoru ohrozuje medzinárodný mier a bezpečnosť. Okrem toho vykonáva všetky ostatné úlohy, ktoré mu zverí Valné zhromaždenie, Bezpečnostná rada, Hospodárska a sociálna rada a Poručenská rada. Súčasný generálny tajomník OSN Pan Ki-mun

Zoznam generálnych tajomníkov OSN Sir Gladwyn Jebb (Veľká Británia) 1945 - 1946, len dočasne zastupoval pred prvou voľbou. Trygve Lie (Nórsko), 1946 - 1952 Dag Hammarskjöld (Švédsko), 1953 - 1961 U Thant (Barma/Mjanmarsko), 1961 - 1971 Kurt Waldheim (Rakúsko) 1972 -  1981 Trygve Lie Dag Hammarjskjöld

Zoznam generálnych tajomníkov OSN Javier Pérez de Cuéllar (Peru) 1982 - 1991 Butrus Butrus Ghálí (Egypt), 1992 - 1996 Kofi Annan (Ghana), 1997 - 2006 Pan Ki-mun (Južná Kórea), 2007 - dodnes Butrus Butrus Ghálí Kofi Annan

Ďalšie dokumenty o ochrane ľudských práv Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (1950) Deklarácia práv dieťaťa (1959) Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (1966) Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (1966) Dohovor o právach dieťaťa (1989)

Vnútroštátne prostriedky na ochranu ľudských práv OMBUDSMAN = verejný ochranca práv napomáha občanom v prípadoch nečinnosti inštitúcií verejnej správy alebo pri negatívnych dôsledkoch činnosti štátnych orgánov, ak sú v rozpore s právom a demokraciou na verejného ochrancu práv sa môže obrátiť každý, kto sa domnieva, že pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánu verejnej správy boli porušené základné práva a slobody v rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi demokratického a právneho štátu na Slovensku pôsobí ombudsman od roku 2001, je volený NR SR na obdobie 5 rokov súčasný obmudsman SR: JUDr. Jana Dubovcová

Medzinárodné prostriedky ochrany ľudských práv A) regionálne Rada Európy (vznik 1949)– najmä jej súčasť, Európska komisia pre ľudské práva, Európsky súd pre ľudské práva EÚ – Európsky súdny dvor (Luxemburg) Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe B) univerzálne OSN

RADA EURÓPY Rada Európy (po angl. Council of Europe, skratka COE) je medzinárodná (medzivládna) organizácia európskych štátov, ktorej hlavným cieľom je ochrana ľudských práv a posilňovanie pluralitnej demokracie, prispievanie k uvedomovaniu si a rozvoju európskej kultúrnej identity, harmonizácia práva európskych krajín, hľadanie riešenia problémov typu xenofóbia, menšiny, ochrana životného prostredia a podobne, a pomáhanie východoeurópskym krajinám pri ich modernizačných a demokratizačných reformách.

Rada Európy – členské štáty

RADA EURÓPY Organizácia vznikla 3. augusta 1949, keď vstúpil do platnosti „Štatút Rady Európy“, teda zmluva podpísaná 5. mája 1949, ktorou túto organizáciu založili predstavitelia 10 európskych štátov (Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Spoje né kráľovstvo, Írsko, Taliansko, Dánsko, Nórsko a Švédsko) Slovensko je členom v rokoch 1991-1992 ako Česko- Slovensko, od 30.6. 1993 ako Slovensko. Dnes má Rada 47 členov Sídlom Sekretariátu Rady Európy je Štrasburg

RADA EURÓPY - ORGÁNY Výbor ministrov (zložený z ministrov zahraničných vecí členských krajín) Parlamentné zhromaždenie Kongres miestnych a regionálnych samospráv Sekretariát generálneho tajomníka Európsky súd pre ľudské práva (založený v Štrasburgu v roku 1959, pre prejednávania porušení Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950)

Európsky súd pre ľudské práva (Štrasburg - 1959)

ORGANIZÁCIA PRE BEZPEČNOSŤ A SPOLUPRÁCU V EURÓPE (OBSE) Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) je medzinárodná bezpečnostná organizácia, ktorá vnikla transformáciou Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe (KBSE) v roku 1995. Zahŕňa 56 účastníckych štátov Európy, Ázie a Severnej Ameriky. Dňa 1. augusta 1975 v Helsinkách 35 štátov podpísalo Záverečný helsinský akt, čím vznikla Konferencia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Na summite v Budapešti 1994 sa formálne prijal nový názov OBSE, ktorý je platný od 1. januára 1995.

OBSE Záverečný akt Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe alebo nepresne Záverečný helsinský akt je akt podpísaný 35 štátmi (USA, Kanada + 33 európskych štátov) na záver rokovaní Konferencie o bezpečnosti a spolupráce v Európe v roku 1975. Bolo prijatých 10 princípov. Tri najdôležitejšie: 1.zabránenie ozbrojenému konfliktu 2. zabezpečenie ekonomickej a technickej spolupráce medzi Západom a Východom vo vede, obchode a kultúre. 3. všetky štáty uznajú nezávislosť ostatných a v rámci štátov bude zachovaná sloboda.

Ďalšie organizácie dohliadajúce na dodržiavanie ľudských práv: Slovenský HELSINSKÝ VÝBOR - mimovládna organizácia Náplň práce: dodržiavanie ľudských práv podľa Helsinského záverečného aktu a iných  dokumentov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe

Ďalšie organizácie dohliadajúce na dodržiavanie ľudských práv: AMNESTY INTERNATIONAL (AI) medzinárodná mimovládna organizácia s cieľom presadzovať ľudské práva zakotvené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a iných medzinárodných štandardoch. Amnesty International je najväčšia ľudsko-právna mimovládna organizácia na svete - celosvetové hnutie takmer 2,5 miliónov ľudí z viac než 150 krajín a regiónov sveta

...AI Kampane Amnesty International sa sústreďujú najmä na prepustenie všetkých väzňov svedomia, zabezpečenie rýchleho a spravodlivého súdneho procesu pre politických väzňov, zákaz trestu smrti, mučenia a iného krutého zaobchádzania s väzňami, ukončenie politických vrážd a „zmiznutí“, a potrestanie porušovateľov ľudských práv. Amnesty International založil roku 1961 britský právnik Peter Benenson.

HISTÓRIA ĽUDSKÝCH PRÁV Milánsky edikt História ľudských práv sa týka vývoja vzťahu jednotlivca a štátnej moci – vždy išlo o určenie hranice medzi vládnucou mocou a slobodou jednotlivca Prvý dokument, ktorý upravoval slobodu vyznania bol milánsky edikt - v r. 313 v Rímskej ríši zrovnoprávnil kresťanov s ostatnými náboženstvami

HISTÓRIA ĽUDSKÝCH PRÁV Magna charta Ďalším významným dokumentom bola anglická MAGNA CHARTA LIBERTATUM (Veľká listina slobôd) z roku 1215 Išlo o istú spoločenskú zmluvu medzi panovníkom a šľachtou Anglický kráľ Ján Bezzemok v nej písomne potvrdil práva šľachty Táto listina obsahovala „práva každého slobodného človeka“ – napr. že nesmie byť zadržaný, uväznený alebo potrestaný bez súdu, že nesmie byť zbavený majetku, vypovedaný z krajiny alebo svojvoľne postavený mimo zákon

HISTÓRIA ĽUDSKÝCH PRÁV Habeas Corpus V roku 1598 vydal francúzsky kráľ nantský edikt, ktorým zaručoval slobodu vierovyznania hugenotom (protestantom) a zrovnoprávnil tak protestantov s katolíkmi V 17. storočí Karol II. vydal listinu HABEAS CORPUS (1679). Zrealizoval tak myšlienku prirodzených práv jednotlivca. Habeas corpus act zabezpečoval práva a slobody každého jednotlivca (aj poddaného) v Anglicku. Žiaden jednotlivec nemohol byť svojvoľne uväznený, platila prezumpcia neviny

HISTÓRIA ĽUDSKÝCH PRÁV Bill of Rights Počas boja buržoázie proti moci kráľa a šľachty sa začali formovať práva a povinnosti občana Významnou listinou bola anglická Bill of Rights (1689) – išlo o zmluvu medzi národom (reprezentovaným parlamentom) a kráľom, ktorý sa zaviazal, že sa vo výkone svojej moci bude podriaďovať zákonom

Dokumenty 18. storočia Deklarácia nezávislosti USA (4. 7. 1776) Zdôrazňuje, že všetci ľudia sa rodia ako seberovní a majú neodňateľné práva (právo na život, právo na majetok, právo na slobodu a budovanie osobného šťastia) ÚSTAVA USA (1787)– prvý dodatok zdôrazňuje nadradenosť ľudských práv nad štátnym právom Deklarácia práv človeka a občana (26. 7. 1789) Ľudia sa rodia slobodní a rovní; sloboda, vlastníctvo, odpor proti útlaku sú nepremlčateľné; vláda slúži ľudu