ROPA

VZNIK ROPY Vznik ropy vysvetľujú dve navzájom si odporujúce teórie – anorganická a organická. Anorganický pôvod ropy Anorganický pôvod ropy predpokladal MENDELEJEV. Podľa tejto teórie ropa vznikla pôsobením prehriatej pary na karbidy ťažkých kovov v časoch, keď sa vyskytovali blízko zemského povrchu. V prospech tejto teórie svedčí jednak laboratórna príprava pevných, kvapalných a plynných uhľovodíkov z karbidov uránu, lantánu aj céru, a jednak neustály únik metánu z vnútra Zeme v niektorých oblastiach.

Organický pôvod ropy Organická teória je uznávaná väčšinou vedcov, predpokladá, že ropa vznikla z prehistorických živočíšnych a rastlinných zvyškov, ktoré podľahli rozkladu. Tie sa vplyvom tepla a tlaku premenili najskôr na kerogén, potom na živicu a nakoniec na ropu a zemný plyn. Tie potom migrovali pozdĺž nerastných vrstiev, až boli zachytené v poréznych horninách, čím vznikli ich súčasné náleziská. V prospech tejto teórie svedčia zistenia, že mladšia ropa sa veľkou relatívnou molárnou hmotnosťou , zvýšeným obsahom kyslíka, síry a dusíka a veľkým obsahom asfaltu približuje pôvodnému organickému materiálu. Čím je ropa staršia, tým je ľahšia, obsahuje menej asfaltu a viac uhľovodíkov.

VZNIK ROPY

Kedysi existovali lokality, kde ropa prirodzene vyvierala Ťažba ropy Kedysi existovali lokality, kde ropa prirodzene vyvierala na zemský povrch.

Teraz sa ropa získava pomocou vrtov Teraz sa ropa získava pomocou vrtov. Väčšinou sa v nálezisku spoločne s ropou nachádza zemný plyn, ktorý zabezpečuje potrebný tlak, a tak môže ropa samovoľne vytekať. To sa nazýva primárny spôsob ťažby. Zvyčajne je možné takto získať okolo 20 % ropy obsiahnutej v nálezisku.

Čerpanie ropy pomocou pumpy Terciárne metódy nastupujú v okamihu, keď už ani sekundárne metódy nestačia na udržanie produkcie a ťažba je ešte stále ekonomická, čo závisí od aktuálnej ceny ropy, kvality ropy a výšky ťažobných nákladov. Ich princípom je zníženie viskozity zostávajúcej ropy, väčšinou injektážou horúcej vodnej pary získavanej často , pričom sa spaľovaním zemného plynu vyrába elektrina a odpadové teplo sa využije na tvorbu vodnej pary. Niekedy sa tiež ropa zohrieva zapálením časti ropného ložiska. Príležitostne sa tiež používa injektáž detergentov. Terciárne metódy dovoľujú vyťažiť ďalších 5–15 % ropy v nálezisku.

Využitie a spracovanie ropy Ropa a výrobky z nej sú základným palivom pre dopravu a surovinou pre výrobu plastov. Vyrábajú sa z nej aj niektoré lieky, pesticídy. Predovšetkým chudobnejšie krajiny používajú ropné produkty aj na výrobu elektriny (asi 7 % celkovej svetovej produkcie).

Základom spracovania ropy je jej frakčná destilácia, pri ktorej sa oddeľujú pri atmosférickom tlaku jednotlivé skupiny uhľovodíkov podľa ich bodu varu.

Najľahšie plynné uhľovodíky sú metán, etán, propán, bután. Posledné dva sú hlavnou súčasťou automobilového paliva LPG.tvoria uhľovodíky s dĺžkou reťazca C5–7 (tv asi 30–70 °C). Používajú sa ako rozpúšťadlá, napr. pri chemickom čistení odevov.

Ďalšie frakcie sú benzín (C6–12, 40–200 °C), petrolej (C10–15, 150–300 °C), z ktorého sa vyrába letecký benzín , •plynový olej(C10–20, 200–300 °C), z ktorého sa získava motorová nafta a zvyšok (tzv. mazut ) sa podrobuje vákuovej destilácii za zníženého tlaku, čím sa oddeľujú od asfaltu.

Uhľovodíky s dlhými reťazcami (C35 a viac) môžu byť hydrokrakovaním rozštiepené, čím vzniknú mazacie oleje.

Získané produkty sú ďalej rafinované , aby sa z nich odstránili nežiaduce prímesi, ako napr. parafíny.

DELENIE ROPY FRAKČNOU DESTILÁCIOU TEPLOTA NÁZOV FRAKCIE FARBA VISKOZITA AKO HORÍ 20-70°C BENZÍN SVETLO ŽLTÁ TEKAVÝ ľahko, jasný žltý plameň  70-120°C NAFTA ŽLTÁ DOSŤ ŤEKAVÝ  celkom ľahko, žltý plameň, dym 120-170°C PARAFÍN TMAVOŽLTÁ DOSŤ VISKÓZNY  ťažšie, čadivý plameň 170-240°C DESTILOVANÝ OLEJ HNEDÁ VISKÓZNY  ťažko, čadivý plameň

VYUŽITIE FRAKCIE TEPLOTA VARU POČET ATÓMOV UHLÍKA V ZÁKLADNEJ ZLOŽKE POUŽITIE palivový plyn -160 až 20 °C 1 - 4 (metán - bután) plynné sporáky, pohonné látky, chemikálie benzín 20 až 70 °C 5 - 10 (hlavne oktán) palivo pre plynné motory, chemikálie nafta 70 až 120 °C 8 - 12 chemikálie parafín 120 až 240 °C  10 - 16 palivo pre ústredné kúrenie, prúdové motory, chemikálie dieslové a mazacie oleje 240 až 350 °C 15 - 17 palivo pre dieslové motory, vlaky a ústredné kúrenie, chemikálie a mazadlá mazut nad 350 °C viac ako 70 pokrývanie, asfalt na cestách, nepremokavé plášte VYUŽITIE

POČET ATÓMOV UHLÍKA V ZÁKLADNEJ ZLOŽKE POUŽITIE FRAKCIE TEPLOTA VARU POČET ATÓMOV UHLÍKA V ZÁKLADNEJ ZLOŽKE POUŽITIE palivový plyn -160 až 20 °C 1 - 4 (metán - bután) plynné sporáky, pohonné látky, chemikálie benzín 20 až 70 °C 5 - 10 (hlavne oktán) palivo pre plynné motory, chemikálie nafta 70 až 120 °C 8 - 12 chemikálie parafín 120 až 240 °C  10 - 16 palivo pre ústredné kúrenie, prúdové motory, chemikálie dieslové a mazacie oleje 240 až 350 °C 15 - 17 palivo pre dieslové motory, vlaky a ústredné kúrenie, chemikálie a mazadlá mazut nad 350 °C viac ako 70 pokrývanie, asfalt na cestách, nepremokavé plášte

ZNEČI STENIE VZDUCHU

ZNEČISTENIE VZDUCHU Rovnako ako uhlie, aj ropa a zemný plyn obsahujú zlúčeniny síry. Asi 85 % svetových zásob ropy pozostáva z druhov s vysokým obsahom zlúčenín síry. Veľká časť ropných produktov sa spaľuje, teda do ovzdušia sa spolu so spalnými produktami dostávajú aj oxid siričitý.

ZNEČISTENIE VZDUCHU Elektrárne, ktoré sú vykurované mazutom a nemajú vybudované odsírovacie zariadenie, vypúšťajú denne do vzduchu niekoľko sto ton oxidu síričitého. Čiastočným odsírením ropných destilátov sa znižuje obsah oxidu síričitého v spalných plynoch a zlepšuje sa aj kvalita produktov z ropy.

ZUZANA IVANOVA 2.D