Ako sa rodí pád (príbeh inštrumentálu) Jana Kesselová Budapešť 15. 10. 2015

brat, sestra, priateľ, predstaviť Načo slúži pád? Z nasledujúcich slov utvorte ľubovoľnú vetu. brat, sestra, priateľ, predstaviť

... Máme viacero možností... Brat predstavil sestre priateľa. Brat predstavil priateľovi sestru. Sestra predstavila bratovi priateľa. Sestra predstavila priateľovi brata. ...

Pád v slovenčine tvarová sústava je nehomogénna tvary, ktoré narúšajú rovnorodosť strom – stromy, dom – domy, balón – balóny, ale bubon – bubny mama – mame, baba – babe, Janka – Janke, ale ja : mne

Typy homomorfizmu balón – balón+y cukrík – cukrík+y kocka – kocky jablko – jabĺk

Asymetrický dualizmus (I) nominatív noc noci genitív noci nocí datív noci nociam akuzatív noc noci lokál o noci nociach inštrumentál nocou nocami

Asymetrický dualizmus (II) chlapci bratia bračekovia vtáčiky jelene N pl maskulín

Makroparadigma: sústava všetkých paradigiem v rámci substantiv http://laboratorium.detskarec.sk/ukazka.php

Výskumná otázka Ako sa dieťa raného veku (18 – 36 mesiacov) vyrovnáva s nehomogénnosťou pádového systému, s abstraktnosťou pádového systému? model postupnosti osvojovania si pádového systému u intaktných detí hovoriacich po slovensky preferenčne osvojované tvary a pádové významy

Kvalitatívna metóda výskumu

Kvantitatívna metóda výskumu

N A G D L I 18. – 30. mesiac reč bez ohýbania a predložiek 2 – 2,5 roka pozvoľná gramatizácia reči 3 – 3,5 roka vzácne používa niektoré predložky a spojky

Záver 1 základný pomenúvací tvar opozícia nominatív – akuzatív Aj keď detí začínajú produkovať gramatické tvary substantív v rozličnom veku, u všetkých pozorujeme rovnakú postupnosť 3 etáp: základný pomenúvací tvar opozícia nominatív – akuzatív ostatné pády sa objavujú simultánne

Inštrumentál v ranej reči (I) gramatický tvar

Inštrumentál v slovenčine dom – domom futbalista – futbalistom noc – nocou škola – školou stôl – stolom dážď – dažďom chlapec – chlapcom obor – obrom žiak – žiakmi chlapec – chlapcami dievča – dievčatami

Inštrumentál v ranej reči (I) gramatický tvar tatík : tatík-om, strom-om, sloník-om, domček-om, motýlik-om, macík-om, televízor-om, banánik-om, šalátik-om, nož-om, most-om, chvost-om, krém-om, mam-a : mam-ou, tetou, Jankou, babou, vežou, vodou, lyžicou, vidličkou, vareškou, zásterou, aut-o : autom, očkom, slnkom, maslom, mäskom, mliečkom, kladivkom, kolieskom, lepidlom, lietadlom, *vypadávatkom

takýto, takéto : takýmto takáto : takouto strelec : strelcom ten : tým tento, toto : týmto tá : tou táto : touto takýto, takéto : takýmto takáto : takouto strelec : strelcom kopec : kopcom dážď : dažďom rukavicami, rukami, ručičkami, prstami, kockami

Čo to znamená? veľký počet tvarov s týmito vlastnosťami maximálna pravidelnosť transparentnosť ikonickosť prirodzenosť minimálny počet tvarov s týmito vlastnosťami maximálna nepravidelnosť vysoká frekvencia ukazovacie zámená analogicky holisticky

Inštrumentál v ranej reči (II) pádová sémantika

Inštrumentál v ranej reči (II) pádová sémantika inštrumentál v slovenčine najviac polysémický pád F. Miko (1962) len v bezpredložkovom inštrumentáli uvádza 16 sémantických konkretizácií transgresívnosť tunelom prostriedok/nástroj autom/pastelkou kvalifikácia silným hlasom sociatívnosť s mamou ...

Ktorý inštrumentál je pre vás najtypickejší Ktorý inštrumentál je pre vás najtypickejší? (spoznali ste ho najrýchlejšie, najľahšie) 1. Po postavení Gabčíkova Dunaj preteká novým korytom. 2. Ľad pripravujú štyria chlapi, a to vždy nočnou hodinou. 3. V lete každý víkend kosím trávnik elektrickou kosačkou. 4. Novela zákona o verejnej službe bola schválená parlamentom. 5. Statika domov bola narušená prívalovou vlnou. 6. Šikula je verejnosti známy najmä svojou prózou. 7. Sedela som v kaviarničke s najlepšou kamarátkou. 8. Od smiechu nám obom slzy tiekli prúdom. 9. Na kritiku zareagoval pokojným hlasom. 10. Letné popoludnie je stvorené na vylihovanie pod stromom.

Prednostne osvojované pádové významy inštrumentálu: sociatívnosť %act: dieťa sedí pri dverách a pokúša sa obuť sa. *MAT: a čo si obúvame? *JAN: mamó. *JAN: tatom. *MAT: s mamou aj s tatom ideme von. dievča, 22. mesiac *MAT: poď k mamke, poď. *JAN: kolo kolo. *MAT: kolo kolo radšej. *JAN: teraz s tatíkom. *MAT: s tatíkom kolo kolo. *OTE: s tatíkom? *OTE tak teda kolo kolo. dievča, 27. mesiac

Prednostne osvojované pádové významy inštrumentálu: nástrojovosť a prostriedok inštrumentál prostriedku a nástroja autom, vláčikom, autobusom, lietadlom, traktoríkom, nožom, vidličkou, lyžičkou, čajníkom, vysávačom, lepidlom, kladivkom, palicou, opaskom, farbou, farbičkou, fixkou, gumou, kolieskom, vrchnákom touto, týmto touto malou, týmto veľkým, touto čiernou, týmto menším kolieskom

inštrumentál nástroja/prostriedku sociatívny inštrumentál sociálna skúsenosť elementárna potreba človeka: potreba byť s niekým kto zabezpečuje fyzické potreby i potrebu patriť niekam, uspokojuje pocit bezpečia, ochrany a napĺňa potrebu komunikačného kontaktu i hry kto umožní prekonať vlastné limity, a tak dosiahnuť svoj cieľ inštrumentál nástroja/prostriedku skúsenosť nadobudnutá v činnosti s predmetmi vývinová psychológia senzomotorické obdobie 18. – 24. mesiac zdokonaľovanie praktickej inteligencie hľadanie a zdokonaľovanie prostriedku, slúžiaceho na dosiahnutie cieľa koordinácia cieľa s prostriedkom

prvé tvary inštrumentálu prostriedku/nástroja 21. mesiac Martin 22. mesiac Janka 25. mesiac Nina

Inštrumentál v diachrónii metóda sémantického mapovania pomocou nej sa zobrazuje smerovanie a vzťahy významových extenzií východiskové body funkčno-sémantickej siete inštrumentálu: a) komitatív s významom spoločníka b) z neho derivovaný význam nástroja

Inštrumentál v ranej reči (III) pragmatika

Inštrumentál v ranej reči (III) pragmatika konsituačná informácia babka skúsila druhou palicou výzva potom naber aj aj *s rukou odpoveď na otázku act: chlapec rukou posúva chlieb po stole. MAR: vysávam. MAT: vysávačom sa behá po zemi však? act: chlapec ďalej rukou posúva krajec chleba po stole. MAR: Maťko behá # vysávačom. nesúhlas nie touto, ani touto, ale nie s vysávačom, nie s mrkvou vôľa s papučkou budem skákať – ja s rukavicami radšej – ja vareškou

po 18. mesiaci asi 5 % detí produkuje prvý inštrumentál polovica detí hovoriacich po slovensky okolo 24. mesiaca prvých 18 mesiacov života takmer 40 pragmatických funkcií Pád sa začína objavovať v tých pragmatických funkciách, ktoré sú vývinovo najstaršie Nový gramatický prostriedok sa utvára v starých pragmatických funkciách

záver poznanie vývinu ranej komunikácie detí tvorba takej teórie jazyka, ktorá je kompatibilná s procesom osvojovania si jazyka fungovanie ľudskej mysle prednostne osvojované tvary pádové významy a ich pragmatické funkcie v terapii reči detí v osvojovaní si slovenčiny ako cudzieho jazyka