Základy spracovania grafických informácií Mgr. Ľuboslav Jablonský ZŠ Málinec

Čo sa dozvieme čo je grafická informácia čo potrebuje PC na spracovanie obrazu druhy grafických informácií čo je rastrová a vektorová grafika ako vzniká rastrový obraz, z čoho je zložený o pamäťovej náročnosti obrazu kompresia – zníženie pamäťovej náročnosti aké grafické formáty používame vnímanie farieb a farebný model RGB

Čo je grafická informácia hocičo, čo vidíme na monitore, projektore alebo inom zobrazovacom zariadení môže to byť aj text, ikona, obrázok, video... (pozri ASCII art na webe) užší význam slova: spôsob zaznamenania obrazu v digitálnom (binárnom) tvare, teda v tvare ktorý sa dá ďalej spracovávať a uchovávať pomocou digitálnych zariadení (PC, digitálny fotoaparát, mobil...).

Čo potrebuje PC na spracovanie obrazu Procesor Grafická karta Ovládač Operačný systém (WIN) Monitor

Grafická karta

Druhy grafických informácií Statické (nehýbu sa): - obrázok = nakreslený človekom - fotografia = zachytená realita Dynamické (hýbu sa): - animácia = sled viacerých obrázkov - video = sled viacerých fotografií

Digitálna grafika rastrová – obraz je zložený z bodov - pixelov (napr. formát .bmp – bitmap, používa ju napr. aplikácia Skicár) vektorová – obraz je zložený z plôch (napr. formát .svg, používa ju napr. aplikácia Zooner Calisto, obrázky v Clipart)

Príklad vektorovej grafiky

Porovnanie vektorového a rastrového obrazu Aké sú výhody a nevýhody týchto spôsobov grafického zobrazenia?

Ako vzniká rastrový obraz rastrový obraz je množina malých plôšok – pixelov bežný rozmer pixelu = cca ¼ mm veľkosť pixelu závisí od rozlíšenia – počtu pixelov v obraze (viď START - Ovládací panel – Obrazovka – Upraviť rozlíšenie) napr. 800×600 pixelov = 480 000 pixelov (malých bodov, z ktorých pozostáva obraz) každému pixelu musíme vyhradiť nejaké pamäťové miesto pre farbu a jas (1Byte – 3Byte)

Pamäťová náročnosť obrazu na 1 pixel = 1-3 Bytov tzn. minimálna náročnosť = 1B na každý pixel = 800×600×1Byte = 480 000 B = cca 480 KB pri maximálnom rozlíšení (full HD) 1920×1080 a 3 B na každý pixel = 1920×1080×3 B = 6 220 800 B = cca 6 221 kB = cca 6, 2 MB preto je veľakrát nevyhnutné obrázky „pamäťovo zmenšiť“ – KOMPRIMOVAŤ

Kompresia – zmenšenie pamäťovej náročnosti urobte „screenshot“ obrazovky vložte ho do skicára súbor uložte napr. na plochu zistite jeho veľkosť otvorte obrázok v MS Office Picture Manager v ponuke „upraviť obrázky“ vyberte možnosť „komprimovať“ (ako dokument) a v dolnej časti porovnajte veľkosti pôvodného a nového súboru vypočítajte koľkokrát je skomprimovaný súbor menší oproti pôvodnému

Druhy kompresie – kompresné formáty bezstratová – nestráca sa „kvalita“ obrázku - napr. formát .gif, .png //pre obrázky - .zip, .rar //tzv. archívy stratová – obrázok stráca na kvalite, pri viacnásobnej kompresii dochádza k jeho deformácii v obrysových častiach - napr. formát .jpg, jpeg. // pre fotografie

Bezstratová kompresia obrázok (veľký štvorec) je vytvorený z 5×5 štvorčekov (akože pixelov) vyfarbený 3 farbami 1- modrá, 2- červená, 3 – zelená. koľko údajov ( číslic) je na prvom a druhom obrázku? 1 3 2 Zápis sposobom "pocet farba" po riadkoch: (bezstratová kompresia)   3 1 1 3 7 2 3 1 2 3 4 2 5 3 Používa sa pre obrázky s malým počtom farieb napr. kresby, animácie (.gif = 256 farieb), náročnejšie kresby (.png = 256.256.256)

Stratová kompresia spočíva v nahradení málopočetných farieb podobnými farbami rovnakého jasu (zníži sa počet farieb a tým aj pamäťová náročnosť) používa sa pre fotografie, kde je použitých veľmi veľa farieb

Farebné modely (vnímanie farieb) všetky farby vieme namiešať z troch farieb (Red, Green, Blue = RGB model) ak pre každý pixel vyhradíme 1Byte = 8bitov: 3R + 3G + 2B - takto vznikne 256 rôznych farebných odtieňov (2.2.2.2.2.2.2.2) ak pre každý pixel vyhradíme 2B = 16b: 6R + 6G + 4B - takto vznikne 256.256 rôznych farebných odtieňov (režim highcolor) ak pre každý pixel vyhradíme 3B = 24b: 8R + 8G + 8B – takto vznikne 256.256.256 rôznych odtieňov (režim truecolor) //pozri Imagine – príkaz nechfp//