Obchodovanie cez internet z pohľadu DPH a dane z príjmov Ing. Vladimír Ozimý Daňový poradca

Stála prevádzkareň

Stála prevádzkareň Stála prevádzkareň má svoje pravidlá definované v právnych predpisoch. Avšak samotný pojem stálej prevádzkarne neznamená v preklade pojem vznik organizačnej zložky ako sa v praxi často krát nesprávne deklaruje. Stála prevádzkareň na daňové účely je širší pojem ako je samotný inštitút organizačnej zložky, ktorá je pojmom právnym a definovaným v Obchodnom zákonníku. Preto je nutné skúmať tento pojem aby došlo v praxi k správnemu vymedzeniu skutkovej podstaty a posúdeniu vzniku prevádzkarni na daňové účely.

Prevádzkareň na účely DPH Upravujúca legislatíva § 4 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH Článok 11 Nariadenia EU č. 282/2011 Judikatúra ESD (napr. C-605/12 Welmory sp. z o.o. , C-168/84 Gunter Berkholz, C-190/95 ARO Lease, C-390/96 Lease Plan Luxembourg, C-73/06 Planzer Luxembourg) Čo je stálou prevádzkarňou na účely DPH? Na účely uplatňovania článku 44 smernice 2006/112/ES je „stálou prevádzkarňou“ akákoľvek prevádzkareň iná ako sídlo ekonomickej činnosti uvedené v článku 10 tohto nariadenia, ktorá sa vyznačuje dostatočným stupňom stálosti a vhodnou štruktúrou vyhovujúcou z hľadiska ľudských a technických zdrojov, ktoré jej umožňujú prijímať a využívať služby, ktoré sa jej poskytujú, na jej vlastné potreby. (Službová stála prevádzkareň). V zákone o DPH je to definované obdobne - Na účely zákona sa prevádzkarňou rozumie stále miesto podnikania, ktoré má personálne a materiálne vybavenie potrebné na výkon podnikania.

Prevádzkareň na účely DPH Prevádzkareň teda sa musí vyznačovať: dostatočným stupňom stálosti (časový úsek), dostatočným personálnym vybavením (schopnosť fungovať ako samostatná jednotka prostredníctvom osôb), dostatočným materiálnym zázemím (kancelária, priestory prevádzky). V praxi sa používajú dva pojmy: „aktívna“ stála prevádzkareň (§ 4 ods. 5), „pasívna“ stála prevádzkareň – ide o prvok, kedy napr. organizačná zložka prijíma len plnenia na svoju činnosť napr. pre zriaďovateľa, ale sama o sebe nevykonáva ekonomickú činnosť. Takáto prevádzkareň nespĺňa pojem definície prevádzkarne podľa nášho zákona.

Prevádzkareň na účely DPH Príklad: Spoločnosť poskytuje internetové služby v zahraničí, pričom má zmluvu so zahraničnou spoločnosťou, ktorá jej zabezpečuje marketing, reklamu a spracovanie údajov prostredníctvom vlastných zamestnancov. Na základe tejto skutočnosti faktúrovala s prenosom daňovej povinnosti (článok 44 Smernice) a slovenská firma samozdaňovala. Daňový úrad v IČS však zastal názor, že SK firme prostredníctvom poskytovateľa služieb vznikla prevádzkareň, pretože jej plnenie je viazané na to, čo poskytne zahraničná osoba usadená v IČS. Je to správne? Riešenie: Pohľad DU nie je správny, pretože na to aby SK firme vznikla prevádzkareň v inom členskom štáte, musí sama o sebe disponovať dostatočným stupňom stálosti a materiálnej a ľudskej vybavenosti. Tento problém rozoberal práve ESD v rozsudku C- 605/12, kde súd v bode 63 uviedol: „Ak sa zistí, že skutkové okolnosti uvádzané poľskou spoločnosťou sú pravdivé, vnútroštátny súd bude potom musieť dospieť k záveru, že cyperská spoločnosť v Poľsku nemá k dispozícii stálu prevádzkareň, keďže nemá potrebnú infraštruktúru umožňujúcu jej prijímať služby poskytované poľskou spoločnosťou a využívať ich na účely svojej ekonomickej činnosti.“ Teda poskytovanie služieb prostredníctvom internetu v zahraničí, pričom sa využívajú služby usadených osôb v danom štáte nemôže samo o sebe zakladať stálu prevádzkareň ak je zrejme, že ide o zamestnancov a priestory poskytovateľa služieb a nie samotného prevádzkovateľa internetových služieb.

Prevádzkareň na účely DPH Na základe vyššie uvedených skutočností samotný pohyb tovaru a jeho predaj cez skladové systémy nemôže zakladať stálu prevádzkareň ak nejde o tzv. „kamennú predajňu“, ktorá by naplnila podmienky definície stálej prevádzkarne na účely zákona o DPH. Samotný výdaj a obdržanie tržby v sklade ak sa objedná cez internet nezakladá definíciu stálej prevádzkarne na účely DPH (príkladom toho je napr. spoločnosť Alza CZ).

Stála prevádzkareň na účely dane z príjmov Existujúce formy stálych prevádzkarní: Klasická stála prevádzkareň (trvalé miesto ako kancelária, prevádzka) Službová stála prevádzkareň (časový test) Stavebná stála prevádzkareň (stavenisko a časový úsek) Agentská stála prevádzkareň (podnikanie cez závislého agenta)

Stála prevádzkareň na účely dane z príjmov Podľa článku 7 ods. 1 Modelovej daňovej zmluvy OECD zisky podniku jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, ak podnik nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza. Ak podnik vykonáva svoju činnosť takýmto spôsobom, môžu byť zisky podniku zdanené v druhom štáte, ale iba v takom rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej prevádzkarni.

Za stálu prevadzkáreň sa NEPOVAŽUJE Pojem „stála prevádzkareň“ bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku nezahŕňa: a) využívanie zariadení výlučne na skladovanie, vystavovanie alebo dodávky výrobkov alebo tovaru patriaceho podniku, b) udržiavanie zásob výrobkov alebo tovaru patriaceho podniku výlučne na účely skladovania, vystavovania alebo dodávok, c) udržiavanie zásob výrobkov alebo tovaru patriaceho podniku výlučne na účely spracovania iným podnikom, d) udržiavanie trvalého miesta na výkon podnikania výlučne na účely nákupu tovaru alebo zhromažďovania informácií pre podnik, e) udržiavanie trvalého miesta na výkon podnikania výlučne na účely vykonávania akejkoľvek inej činnosti prípravného alebo pomocného charakteru pre podnik, f) udržiavanie trvalého miesta na výkon podnikania výlučne na kombináciu činností uvedených v písmenách a) až e) za predpokladu, že celková činnosť trvalého miesta podnikania vyplývajúca z tejto kombinácie má prípravný alebo pomocný charakter.

Vznik stálej prevádzkarne a medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia § 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov definuje, že: ,,medzinárodná zmluva, ktorá bola schválená, ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo dohoda, ktorá bola uzatvorená alebo schválená vládou Slovenskej republiky a ktorá upravuje zdanenie a s tým súvisiace právne vzťahy vo vzťahu k nesamosprávnym územiam, ktoré v medzinárodných vzťahoch vystupujú samostatne (ďalej len „medzinárodná zmluva“), má prednosť pred týmto zákonom“. Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia definujú pojem stálej prevádzkarne a preto pojem stálej prevádzkarne treba testovať vo väzbe na tieto bilaterálne zmluvy medzi dvoma štátmi, ak sú uzatvorené. Pojem stála prevádzkareň upravuje: § 16 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia - ak je uzavretá (má prednosť).

Klasická stála prevádzkareň Geografická stálosť trvalého miesta je vymedzená nasledovným zoznamom príkladov: je to najmä miesto, z ktorého je činnosť daňovníka organizovaná, pobočka, kancelária, dielňa, pracovisko, miesto predaja, technické zariadenie alebo miesto prieskumu a ťažby prírodných zdrojov, pričom je potrebné zdôrazniť, že predmetné ustanovenie uvádza príkladný zoznam takýchto trvalých miest. Časová stálosť trvalého miesta je vymedzená ako miesto alebo zariadenie na výkon činností, ktoré je považované za trvalé, ak sa na výkon činnosti využíva sústavne alebo opakovane. Ak ide o jednorazovo vykonávanú činnosť, miesto alebo zariadenie, v ktorom je činnosť vykonávaná, sa považuje za trvalé, ak doba výkonu činností presiahne šesť mesiacov, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov.

Stavebná stála prevádzkareň Stavenisko, miesto vykonávania stavebného projektu alebo miesto vykonávania montážneho projektu predstavuje osobitný typ „miesta na výkon činnosti“, ktoré je charakteristické svojou dočasnosťou. Aj s ohľadom na uvedené, zákon osobitne a explicitne vymedzuje, za akých okolností je toto „miesto“ možné, na účely zdaňovania príjmov z činnosti na ňom vykonávaných, považovať za „trvalé miesto na výkon činností“, pričom základnou podmienkou pre testovanie vzniku stálej prevádzkarne v prípade takéhoto „miesta“ je minimálne trvanie výkonu činnosti na ňom (časový test pre posudzovanie vzniku „stavebnej“ stálej prevádzkarne). Podľa nášho práva je stavenisko, miesto vykonávania stavebných projektov a montážnych projektov sa považuje za stálu prevádzkareň, len ak výkon činnosti na nich presiahne šesť mesiacov. Medzinárodná zmluva však pracuje aj z lehotou 12 mesiacov. Preto je nutné skúmať takéto skutočnosti. Vychádzajúc z podmienky existencie osobitného miesta vykonávania projektu časový test pre posudzovanie vzniku „stavebnej“ stálej prevádzkarne daňovníka umiestnenej na území Slovenskej republiky (6 mesiacov) sa aplikuje samostatne na každé jednotlivé stavenisko alebo miesto vykonávania konkrétneho stavebného alebo montážneho projektu.  

Službová stála prevádzkareň Základné podmienky sú: Časový test (v SR 183 dní) Fyzická prítomnosť v danej krajine (nie však trvalé miesto) to znamená, že stála prevádzkareň nemôže vzniknúť na základe toho, že si niekto niečo stiahne, objedná v danej krajine, ak daňovník sa priamo fyzicky nezdržiava pri poskytovaní služby v predmetnej krajine. Ak na území jedného štátu vykonáva rezident iného štátu, medzi ktorými je uzavretá zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia, vznik stálej prevádzkarne je potrebné posudzovať nielen podľa zákona o dani z príjmov, ale aj podľa článku 5 príslušnej zmluvy, ktorý upravuje vznik stálej prevádzkarne na účely tejto zmluvy. Stála prevádzkareň na území daného štátu vznikne v tom prípade, ak sú splnené podmienky pre jej vznik tak podľa zákona o dani z príjmov, ako aj podľa zmluvy.

Agentská stála prevádzkareň Agentská stála prevádzkareň vzniká v danom štáte, ak podnik vykonáva činnost v zmluvnom štáte cez závislú osobu. Teda pri testovaní agentskej stálej prevádzkarni je nutné skúmať či ide o činnost závislého agenta alebo nezávislého agenta. Podľa článku 5 ods. 6 modelovej zmluvy OECD sa nepredpokladá, že podnik má stálu prevádzkareň v zmluvnom štáte len preto, že v tomto štáte vykonáva svoju činnosť prostredníctvom makléra, generálneho komisionára alebo akéhokoľvek iného nezávislého zástupcu, pokiaľ tieto osoby konajú v rámci svojej riadnej činnosti (podnikajú).

Agentská stála prevádzkareň Závislý zástupca: koná v mene podniku, obvykle má právomoc uzatvárať zmluvy v mene podniku (ide však o súbor úkonov), nejde len o prípravné a pomocné práce (nezakladá vznik SP). Ak ide o štát, kde je zmluva riadia sa podmienky agentskej SP podľa definície v tejto zmluve. Ak ide o štát, kde nie je zmluva, riadi sa daňovým právom štátu. V SR je vymedzená agentská SP v § 16 ods. 2 ak osoba koná v mene tohto daňovníka a sústavne alebo opakovane prerokováva alebo uzatvára v jeho mene zmluvy na základe splnomocnenia.

Agentská stála prevádzkareň Závislý agent Nezávislý agent nenesie podnikateľské riziko za podnik, ktorý zastupuje nesie podnikateľské riziko sám za seba má právomoc obvykle uzatvárať zmluvy v mene podniku nemá právomoc uzatvárať zmluvy v mene podniku je ekonomicky a právne závislý od podniku je ekonomicky a právne nezávislý od podniku je kontrolovaný podnikom, musí dodržiavať jeho príkazy nie je kontrolovaný podnikom, nemusí dodržiavať jeho príkazy

Zdroj príjmov a zdanenie celosvetových príjmov

Základné principy medzinárodného zdanenia Viď príloha A - Problematika medzinárodného zdaňovania v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

Predaj tovaru cez internet

Daň z pridanej hodnoty

Miesto dodania pri tovare Miesto dodania podľa § 13: ak ide o dodanie tovaru spojené s prepravou je miesto dodania tovaru tam, kde sa preprava začína uskutočňovať (pohyblivá dodávka), ak ide o dodanie tovaru bez prepravy, miesto dodania tovaru je tam, kde sa dodávka uskutočňuje (nepohyblivá dodávka), ak ide od dodanie tovaru s montážou a inštaláciou, miesto dodania tovaru je tam, kde sa inštalácia alebo montáž uskutočňuje, špecifikum tvoria tovary dodávané na palubách lietadiel, lodí a vlakov počas časti osobnej prepravy na území EU – začiatok prepravy, dodanie plynu, elektriky, tepla, chladu pre obchodníka (kde je sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň), poprípade pre osobu, ktorá nie je obchodníkom (skutočná spotreba).

Miesto dodania podľa § 14 (zásielkový predaj): skúma sa obrat za kalendárny rok (35 000 eur pre tuzemsko) – dôležité je skúmať pojem zásielkový predaj, V prípade zásielkového predaja je miesto dodania tam, kde skončí odoslanie tovaru do iného členského štátu, tovar podliehajúci spotrebnej dani pri zásielkovom predaji má miesto dodania tam, kde sa skončí odoslanie ku kupujúcemu (výnimku tvorí tovar na osobnú spotrebu FO, ktorý vstupuje do obratu na účely zásielkového predaja - § 6).

Miesto dodania pri nadobudnutí tovaru z EU (§ 17): vo všeobecnosti platí, že je miesto dodania tam, kde sa končí preprava k nadobúdateľovi, ak je miesto skončenia prepravy iné ako miesto pridelenia IČDPH platí, že miesto dodania je v štáte, ktoré pridelilo IČDPH – ESD C 536/08, (oprava základu dane sa vykoná v prípade, že sa preukáže, že bola dodávka predmetom dane v štáte dodania – uplatňuje sa postup podľa § 25), ak sú splnené podmienky trojstranného obchodu, platí všeobecné pravidlo.

Premiestnenie tovaru (§ 8 ods.4): Firma, ktorá predáva cez internet môže fungovať a pôsobiť na území SR, teda dodáva tovar do iných štátov výlučne z územia SR (miesto dodania podľa § 13, § 14), alebo môže vytvárať sieť skladov kde umiestňuje tovar z kterého sa následe predáva odberateľovi (konečnému spotrebiteľovi). Práve tu je nutné si dať pozor na pojem premiestnenie tovaru. Premiestnením tovaru sa rozumie fyzicky presun tovaru z tuzemska do iného členského štátu za účelom podnikania. Za premiestnenie tovaru sa nepovažujú výnimky uvedené v § 8 ods. 4 zákona (napr. Za účelom opravy, ocenenia ak sa vráti späť) Premiestnením sa zakladá dodanie tovaru a teda povinnosti z toho vyplývajúce. Platiteľ musí pred tým než urobí úkon premiestnenia tovaru vykonať registráciu v štáte skončenia prepravy a následne vykázať toto dodanie v SV v štáte dodania a v DP v štáte nadobudnutia. Pri premiestnení tovaru sa nemení vlastník.

Čo je dôležité pre správne posúdenie na účely DPH premiestnenie SK EU Predaj z SK predaj Klient EU

Čo sa musí skúmať Odkiaľ sa tovar objednaný cez internet dodáva, pretože predmet dane sa viaže k začatiu prepravy. Kto je kupujúci (platiteľ DPH alebo neplatiteľ DPH). Kto zabezpečuje prepravu (väzba napr. na zásielkový predaj). Ak by sa tovar predával osobe nepodnikateľovi, potom ak by tovar išiel z SK musí by zaťažený slovenskou daňou pričom si predajca musí dávať pozor na prekročenie hranice zásielkového predaja definovaného v IČS. Ak by sa tovar najskôr premiestnil do IČS je nutné uplatniť principy premiestnenia tovaru a následne postupovať podľa daňovej jurisdikcie štátu, kde je dodanie tovaru predmetom dane pri predaji klientovi.

Predaj klientovi do EU – neplatiteľovi DPH Ak by sa tovar predával osobe nepodnikateľovi, potom ak by tovar išiel z SK musí by zaťažený slovenskou daňou, pričom si predajca musí dávať pozor na prekročenie hranice zásielkového predaja definovaného v IČS. Ak by sa tovar najskôr premiestnil do IČS je nutné uplatniť principy premiestnenia tovaru a následne postupovať podľa daňovej jurisdikcie štátu, kde je dodanie tovaru predmetom dane pri predaji klientovi. Upozornenie: Riziko ktoré je spojené s dodaním tovaru je správne určenie vzniku daňovej povinnosti (§ 19 ods. 1 zákona). Toto ustanovenie dáva väzbu na právo nakladania s tovarom ako vlastník a teda daňová povinnosť má byť viazaná na prevod tohto práva (ekonomické vlastníctvo). Pri internetovom predaji je práve problém správne určiť tento deň, keďže prepravu zabezpečuje štandardne dodávateľ a kupujúci získa právo až prevzatím zásielky (problémom sú napr. dodanie cez poštu...).

Predaj klientovi do EU – platiteľovi DPH Ide o režim, ktorý sa riadi pravidlami § 43 zákona o DPH ak sa tovar dodáva z územia SR. Vznik daňovej povinnosti je v tomto prípade riešený iným spôsobom jako v prípade dodania pre neplatiteľa DPH. Podľa § 19 ods. 8 zákona o DPH vzniká daňová povinnost: a)15. dňom nasledujúceho kalendárneho mesiaca po mesiaci, kedy bol tovar dodaný, b) dňom vyhotovenia faktúry, ak je vyhotovená pred 15 dňom podľa písm. a).

Dodanie tovaru do iného členského štátu (§ 43) Dodanie tovaru do iného členského štátu je oslobodený od dane z pridanej hodnoty (rozhodnutie ESD 409/04 Teleos). Tovar musí byť prepravený do iného členského štátu buď predávajúcim alebo kupujúcim Predávajúci je osobou identifikovanou pre daň v tuzemsku. Kupujúci je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Tovar sa fyzicky prepraví do iného členského štátu. Dodanie nového dopravného prostriedku. Tovar podliehajúci spotrebnej dane, pri ktorej je kupujúci povinný platiť spotrebnú daň v krajine nadobudnutia (týka sa to zdaniteľných osôb, ktoré nie sú platiteľom, a nezdaniteľných právnických osôb). Premiestnenie tovaru (musia byť splnené všetky podmienky ako pri klasickej dodávke tovaru do iného členského štátu.

Preukázateľnosť (§ 43 ods. 5) oslobodenia sa deklaruje kópiou faktúry a Prepravným dokladom od poštového podniku alebo ak prepravu uskutočňuje tretia osoba prepravným dokladom, ktorý musí obsahovať údaj osoby oprávnenej na prevzatie tovaru v inom členskom štáte a miesto dodania. Potvrdením prijatia tovaru odberateľom ak prepravu uskutočňuje dodávateľ alebo odberateľ. Iným dokladom ako dodacím listom, zmluvou, dokladom o prijatí platby. (Rozhodnutie NSSR 8Sžf/5/2010 – rieši problém oslobodenia od DPH §43)

Preukázateľnosť v prípade prepravy tovaru, ktorú uskutoční odberateľ sám alebo treťou osobou musí deklarovať do 6 mesiacov od konca mesiaca, kedy sa uskutočnilo dodanie tovaru (musí mať prepravný doklad alebo prehlásenie odberateľa). Nesplnenie horeuvedenej podmienky má vplyv na zdanenie dodávky v tuzemsku v tom zdaňovacom období, kedy uplynie 6 mesačná lehota.

Daňové priznanie (riadky) r. 5 a 6 - nadobudnutie tovaru EU podľa § 11, 11a, keď vzniká daňová povinnosť príjemcovi tovaru (10 %) – vznik daňovej povinnosti podľa § 20, r. 7 a 8 - nadobudnutie tovaru EU podľa § 11, 11a, keď vzniká daňová povinnosť príjemcovi tovaru(20 %) - vznik daňovej povinnosti podľa § 20, r. 13 a 14 - druhý odberateľ v rámci trojstranného obchodu (uvádza v čase vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1), r. 15 a 16 - pri dodaní tovaru do EU s oslobodením od DPH podľa § 43 (idú sem aj opravy základu dane), r. 15 a 17 - vývoz tovaru podľa § 47, r. 35 a 36 - prvý odberateľ v rámci trojstranného obchodu (uvádza v čase fyzického nadobudnutia u druhého odberateľa), právo na odpočítanie dane sa uvádza na r. 21.

Kontrolný výkaz 1. Ak ide o predaj inému platiteľovi DPH v rámci EU, do kontrolného výkazu sa neuvádza (ani vývoz do tretích štátov) 2. Ak ide o predaj neplatiteľovi DPH do iného členského štátu uvádza sa tento predaj do A1, ak to je predmetom zdanenia v SR a teda nenaplnili sa podmienky zásielkového predaja kedy sa zdaňuje v štáte skončenia zásielky. Treba si dať pozor na to, že aj keď sa takýto tovar dodá do iného členského štátu pre FO nepodnikateľa uvádza sa do A1. Do súhrnného výkazu to nevstupuje 3. Ak sa tovar premiestni do iného členského štátu postupuje sa ako v bode 1 4. Nadobudnutie tovaru z EU sa uvádza do KV do B1 ak sa kupuje od iného platiteľa. Metodika umožňuje znednodušenú administrativu v prípade oneskorene doručenej faktúry, kedy sa takáto faktúra uvedie do KV v čase kedy sa obdržala a teda nemusí sa podať dodatečný kontrolný výkaz (neplatí pre daňové priznanie).

Súhrnný výkaz Do súhrnného výkaz ide tovar ak: sú splnené podmienky § 43 (vrátane premiestnenia tovaru), ide o trojstranný obchod a vystupuje platiteľ ako prvý odberateľ (kód 1).

Faktúra a lehota na jej vyhotovenie Ak ide o neplatiteľa DPH pri dodaní platí 15 dňová lehota na vyhotovenie faktúry od dodania tovaru pričom zákon neukladá povinnosť vyhotoviť faktúru v prípade ak ide o dodanie pre nezdaniteľnú osobu v tuzemsku. Ak sa tovar ale dodá do EU a ide o zásielkový predaj povinnosť vyhotovenia faktúry vzniká v súlade s § 72 zákona o DPH. Ak ide o dodanie pre osobu identifikovanú pre daň v EU, lehota na vyhotovenie faktúry je do 15 dní od konca kalendárneho mesiaca kedy bol tovar dodaný (napr. tovar bol dodaný 15. 4 2017, lehota na vyhotovenie je do 15.5.2017). Zákon neukladá povinnosť vyhotoviť faktúru v prípade ak sa príjme záloha na takúto dodávku a to v súlade so smernicou EU.

Riziká Pohyb tovar v rámci EU zakladá riziká spojené s registráciou a prípadne neplnením si povinnosti voči štátu, kde vznikli. Preto si treba dávať pozor v ktorom štáte dochádza k nadobudnutiu tovaru a následne k dodaniu tovaru.

Režim Amazon Ide o online predaj, ktorý znie marketingovo lákavo, ale podnikateľ musí okrem obchodných princípov zvažovať aj daňové principy. Treba si uvedomiť, kto je vlastníkom tovaru a kto má právo nakladať s ním ako vlastník. Riziká sú spojené najmä s EU. Príklad: Platiteľ DPH si najde výrobcu na výrobu zaujimavého produktu, pričom využije logistický systém spoločnosti Amazon. Nechá si vyrobený produkt prepraviť z Číny do Anglicka. Následne na anglickom trhu najde klienta, ktorý má záujem odoberať predmetný tovar. Otázky: Kde je štát nadobudnutia. Kde je dodanie tovaru predmetom dane.

Režim Amazon Ak si zoberieme, že tovar bude putovať z Číny do skladu v Anglicku cez preclenie v Hamburgu, potom to môže byť skutočne problém. Aký? V prvom rade musí dôjsť k precleniu, tento režim môže byť vykonaný samotným podnikateľom a to tak že sa tam registruje alebo využije princípm daňového zástupcu. V druhom rade dochádza k premiestneniu (nadobudnutiu) tovaru v Anglicku teda registrácia v Anglicku V treťom kroku predaj v anglicku, teda k miestu dodania dochádza v tomto štáte. Preto je veľmi nebezpečné vynechať a neskúmať tento proces, pretože to môže viesť k zdaneniu v tuzemsku cez § 17 zákona o DPH.

Zdanenie dodávky nadobudnutej v inom štáte EU Preprava vlastník DE SK GB Riziko spočíva v tom, že ak sa nezaregistruje podnikateľ (platiteľ) v štáte nadobudnutia, bude musieť zaplatiť daň v SR ( § 17) ale bez práva na odpočítanie dane.

Daň z príjmov

Predaj cez sklady Samotný predaj cez sklady nezakladá väzbu na štát zdroja a teda nevzniká stála prevádzkareň. Kedy by takéto riziko vzniklo by bola väzba na Agentskú stálu prevádzkareň ak by SK firma využívala na predaj tovaru závislého agenta v predmetnej krajine. Pri online predajoch (eshopy) ale práve takáto väzba nie je keďže sa obchod uskutočňuje cez internet a v predmetnej krajine dochádza už len k prevzatiu (odovzdaniu) tovaru.

Elektronicky dodávané služby cez internet (predávajúci)

Právna úprava Zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH. Smernica 2008/8 (doplnila smernicu 206/112). Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 815/2012, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o osobitné úpravy pre neusadené zdaniteľné osoby, ktoré poskytujú telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronické služby nezdaniteľným osobám. Nariadenie Rady (EÚ) č. 967/2012, ktorým sa mení a dopĺňa vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 282/2011, pokiaľ ide o osobitné úpravy pre neusadené zdaniteľné osoby, ktoré poskytujú telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronické služby nezdaniteľným osobám. Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (prepracované znenie). Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 1042/2013, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 282/2011, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb.

Čo je elektronicky dodávanou službou (bližšie špecifikované v nariadení 282/2011) a) dodanie digitalizovaných produktov vo všeobecnosti vrátane softvéru a jeho modifikácií alebo aktualizácií, b) služby poskytujúce alebo podporujúce prítomnosť podnikov alebo jednotlivcov na elektronickej sieti, ako je webová lokalita alebo webová stránka, c) služby automaticky generované počítačom cez internet alebo elektronickú sieť ako reakcia na špecifické údaje, ktoré vkladá odberateľ, d) prevod práva – za protihodnotu – umiestniť tovar alebo služby určené na predaj na webovej lokalite, ktorá funguje ako trh online, na ktorom potenciálni kupujúci robia automatizovaným postupom ponuky a na ktorom sa zainteresovaným stranám oznamuje predaj elektronickou poštou automaticky generovanou počítačom, e) balíky internetových služieb týkajúce sa informácií, v ktorých je telekomunikačná zložka pomocná a podradená (t.j. balíky, ktoré neponúkajú iba prístup na internet, ale zahŕňajú iné zložky, ako napríklad stránky, ktorých obsah umožňuje prístup k správam, informáciám o počasí alebo o cestovaní, priestor pre hry, prenájom webovej lokality (website hosting), prístup k diskusiám online a pod.), f) služby uvedené v prílohe I nariadenia Rady 282/2011.

Čo nie je elektronicky dodávanou službou a) služby rozhlasového a televízneho vysielania, b) telekomunikačné služby, c) tovar, ktorého objednávka a spracovanie objednávky sa vykonáva elektronicky, d) CD-ROM-y, diskety a podobné hmotné nosiče, e) tlačoviny, ako sú knihy, vestníky, noviny alebo periodiká, f) kompaktné disky (CD) a audiokazety, g) videokazety a DVD, h) hry na CD-ROM-e, i) ako sú právnici a finanční poradcovia, ktorí radia klientom prostredníctvom elektronickej pošty.

Čo nie je elektronicky dodávanou službou j) vzdelávacie služby, ak učiteľ poskytuje obsah kurzu cez internet alebo elektronickú sieť (t.j. prostredníctvom spojenia na diaľku), k) služby offline spočívajúce vo fyzických opravách počítačového zariadenia, l) služby offline spočívajúce v uskladnení údajov, m) reklamné služby, najmä v novinách, na plagátoch a v televízií, n) telefonické asistenčné služby, o) vzdelávacie služby týkajúce sa výlučne korešpondenčných kurzov, ako sú poštové kurzy, p) bežné služby spočívajúce vo verejnej dražbe a založené na priamom ľudskom zásahu, bez ohľadu na spôsob zadávania ponuky, t) lístky na kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné alebo podobné podujatia rezervované online, u) ubytovanie, prenájom áut, reštauračné služby, preprava cestujúcich alebo podobné služby rezervované online.

Miesto dodania elektronicky dodávanej služby § 15 ods. 1 sa riadi v prípadoch ak ide o dodanie pre zdaniteľnú osobu – miesto dodania sa viaže na sídlo, miesto podnikania a prevádzkareň príjemcu služby, teda nastane prenos daňovej povinnosti, § 16 ods. 14 sa riadi v prípadoch ak sa dodá pre nezdaniteľnú osobu – miesto dodania služby je tam kde je sídlo, bydlisko alebo obvyklé zdržiavanie príjemcu služby.

Dodanie pre zdaniteľnú osobu V prípade ak sa dodá pre zdaniteľnú osobu pre podnikateľa, dochádza k prenosu daňovej povinosti. Platiteľ DPH ( § 4) uvádza plnenie: do súhrnného výkazu ak to je dodané pre zdaniteľnú osobu s ičdph v inom členskom štáte EU do daňového priznania ani kontrolného výkazu sa služba neuvádza pri jej dodaní pri dodaní do tretích štátov sa neuvádza ani do SV Zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom DPH: Má registračnú povinnosť podľa § 7a ak ide o dodanie v EU a uvádza to do SV Do daňového priznania ani kontrolného výkazu sa služba neuvádza pri jej dodaní Pri dodaní do tretích štátov sa neuvádza ani do SV a nezakladá to ani registračnú povinnosť

Dodanie pre nezdaniteľnú osobu V prípade, že sa elektronicky dodávané služby dodávajú pre nezdaniteľnú osobu, potom v praxi môžu nastať dve skutočnosti: ak je dodanie do tretích štátov teda mimo EU, nespadá dodanie pod pravidlá smernice EU ak je dodanie v rámci EU, potom: 1.) Vzniká registračná povinnosť v štáte, kde došlo k spotrebe takejto služby, 2.) Zdaniteľná osoba využije režim MOSS definovaný v § 68 - § 68c zákona.

Systém MOSS

Základné pojmy Členský štát indetifikácie - U ZO usadených v EU platí princíp sídla. V prípade, že ZO nemá sídlo v EU ale má prevádzkareň, platí princíp prevádzkarne. V prípade, že ZO má viacero prevádzkarni na území EU, potom postupuje tak, že si vyberie zo štátov kde má prevádzkareň štát identifikácie. Ak zahraničná osoba tu nemá sídlo ani prevádzkareň vyberie si členský štát identifikácie podľa vlastného výberu. Členský štát spotreby - § 16 ods. 14. Digitálne služby - služby televízneho a rozhlasového vysielania, elektronicky dodávané služby, telekomunikačné služby.

Ako funguje systém MOSS Dodávateľ digitálnych služieb si vyberie štát identifikácie, prípadne sa viaže k jeho sídlu alebo prevádzkarni. Voči tomuto štátu podáva jednotné daňové priznanie a vysporiadava daňovú povinnosť. Následne členské štát identifikácie rozošle vybranú daň podľa pomeru v akom rozsahu boli v tom ktorom štáte poskytnuté predmetné služby (štát spotreby) vrátane príslušných častí daňového priznania. V prípade, že si tento režim ZO nevyberie, potom musí si splniť registračnú povinnosť v každom štáte, kde je miesto dodania týchto služieb. Výhoda ktorá sa má získať systémom MOSS je práve zjednodušenie registračného procesu.

Prečo Slovensko ako štát identifikácie Pravidlá členského štátu indentifikacie (ČSI) sú: 1) vždy platí že ČSI je štát kde má zdaniteľná osoba sídlo, 2) ak nemá sídlo, platí, že ČSI je štát kde je prevádzkareň. Ak ich má zdaniteľná osoba na území EU viacero, môže si vybrať jeden zo štátov kde je umiestnená táto prevádzkareň, 3) ak nemá sídlo ani prevádzkareň v EU, potom má zdaniteľná osoba právo si vybrať ľubovoľný štát EU ako štát ČSI na účely uplatnenia režimu MOSS. Slovenská spoločnosť, ktorá sa rozhodne vstúpiť do režimu MOSS, sa musí identifikovať voči správcovi dane prihlásením (registrácia).

Aké povinnosti sa viažu k ČSI a) Akákoľvek komunikácia (výlučne len elektronicky) týkajúca sa systému MOSS – najmä registrácia, zmeny v registrácii, prípadne zrušenie (vystúpenie) režimu MOSS, b) podávanie daňového priznania a zaplatenie dane v ČSI.

Ako prebieha registrácia Na stránke FRSR v konte platiteľa DPH je kolonka – MOSS, ide o samostatnú formu elektronickej komunikácie voči správcovi dane, ktorý združuje systém v rámci EU, ak sa platiteľ rozhodne vstúpiť do tohoto systému, vyplní registračný formulár, ktorý preverí správca dane. Formálne nesprávne vyplnenie tlačiva nie je dôvodom na jeho zaregisgtrovanie.

Kedy sa vstúpi do systému Štandardne platí, že sa vstupuje prvým dňom nasledujúceho kalendárneho štvrťroka po zaslaní registrácie. Platí však výnimka, ktorá definuje, že ak platiteľ začne poskytovať digitálne služby a oznámenie o registrácií zašle do 10 dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, vstupuje do tohoto režimu dňom začatia poskytovania týchto služieb.

Ako sa vystupuje z tohoto režimu Dobrovoľné vystúpenie – oznámenie je nutné podať 15 dní pred uplynutím kalendárneho štvrťroka, za ktoré sa ukončuje používanie tohoto režimu (napr. Vystúpiť chce k 1.10.2017, oznámenie do 15. septembra). Ak zdaniteľná osoba ukončí využívanie osobitnej úpravy v súlade s prvým odsekom, je vylúčená z využívania uvedenej úpravy v každom členskom štáte na dva kalendárne štvrťroky odo dňa ukončenia.“ (čl. 57g ods. 3 nariadenia Rady 967/2012) Rozhodnutím daňového úradu - Daňový úrad zruší zdaniteľnej osobe povolenie uplatňovať osobitnú úpravu, ak: 1. táto zdaniteľná osoba oznámi daňovému úradu, že už nedodáva digitálne služby, 2. možno predpokladať, že táto zdaniteľná osoba skončila činnosť, na ktorú sa vzťahuje osobitná úprava (nedodáva 8 kalendárnych štvrťrokov po sebe v režime MOSS) , 3. táto zdaniteľná osoba už nespĺňa podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy (zmena sídla) 4. táto zdaniteľná osoba opakovane porušuje povinnosti týkajúce sa uplatňovania osobitnej úpravy (opakovane 3x ani na výzvu nepodá DP alebo nezaplatí daňovú povinnosť alebo do 30 dní na výzvu nepredloží záznamy – karanténne obdobie je 8 kalendárnych štvrťrokov po štvrťroku v ktorom bola vylúčená).

Zdaňovacie obdobie Zdaňovacím obdobím v systéme MOSS je vždy kalendárny štvrťrok. To znamená, že zdaniteľná osoba, ktorá dodáva v našom prípade elektronické služby bude podávať v režime MOSS daňové priznanie za kalendárny štvrťrok a to bez ohľadu na to aké zdaňovacie obdobie má na účely § 77 zákona č. 222/2004 Z. z., za ktoré má klasické daňové priznanie.

Lehota na podanie daňového priznania a splatnosť dane Daňové priznanie musí spoločnosť podať do 20 dňa nasledujúceho po uplynutí kalendárneho štvrťroka, pričom ak lehota padne na víkend alebo sviatok, uplynie lehota týmto dňom. Neplatí princíp lehoty podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a poplatkov, kedy sa lehota posúva na najbližší pracovný deň. Za prvý kvartál 2015 padne 20. deň na pondelok. Daň je splatná v lehote na podanie daňového priznania, pričom splnenie lehoty je dodržané dňom pripísania na účet správcu dane!

Aké IČDPH používa zdaniteľná osoba usadená v SR Podľa zákona uplatňuje zdaniteľná osoba IČDPH pridelené podľa § 4 , § 4b alebo § 7a alebo § 7. Spoločnosť uvedená v príklade je platiteľom DPH s prideleným IČDPH podľa § 4, t.j. pri podávaní daňového priznania bude uvádzať toto identifikačné číslo.

Príklad Zdaniteľná osoba – platiteľ dane, spoločnosť YX s.r.o., so sídlom na Slovensku dodáva svojim konečným zákazníkom – nezdaniteľným osobám počítačové hry cez webovú stránku a rôzny software, pričom obe služby spadajú pod elektronické služby. Zákazníci sú usadení v niekoľkých členských krajinách EÚ okrem Slovenskej republiky. Spoločnosť má dve prevádzkarne na území EÚ, z toho jednu v Poľsku a druhú v Rakúsku, ktoré poskytujú poradenské služby s miestom dodania v zmysle čl. 45 smernice o DPH (§ 15 ods. 2 zákona o DPH), to znamená, že príjemcami sú nezdaniteľné osoby. Spoločnosť sa v novembri 2014 rozhodla, že na dodávky elektronických služieb využije osobitnú úpravu MOSS.

Spoločnosť YX, s.r.o. je platiteľom DPH, pričom do systému MOSS vstúpila od 1.1.2015 podaním registračnej prihlášky do konca roka 2014, pričom správca dane oznámil tejto spoločnosti že povoľuje vstup do tohto systému. Spoločnosť dodáva so Slovenska počítačové hry cez web do následovnych krajín: Slovensko, Česko, Švajčiarsko, Rakúsko a Nemecko. Okrem toho dodáva tovar na území SR Spoločnosť z prevádzkarne v Poľsku dodáva výlučne poradenské služby pre klientov z Čiech, Slovenska, Rakúska, Anglicka, ktorí sú výlučne nezdaniteľné osoby. Spoločnosť z prevádzkarne v Rakúsku poskytuje počítačové hry cez web do Poľska a poradenské služby pre nezdaniteľné osoby z Nemecka.

Ako vyzerá schéma poskytovania služieb slovenskej spoločnosti Poľsko – prevádzkareň (IČDPH) Nemecko Slovensko Švajčiarsko Dodanie hier Česko Poradenské služby Poradenské služby Anglicko Dodanie hier Rakúsko – prevádzkareň (IČDPH)

Čo sa uvedie v DP – systém MOSS Dodanie hier cez WEB v krajinách: Nemecko Česko

Čo sa neuvedie v DP – systém MOSS v SR Do DP sa neuvádza: Hry dodané na Slovensku Hry dodané v Rakúsku Hry dodané vo Švajčiarsku (mimo EU)

„Klasické“ daňové priznanie na SK Sa uvedú nasledovné dodávky: Dodanie tovaru na území SR Dodanie hier cez web pre občanov SR

„Klasické“ daňové priznanie v Rakúsku V DP sa uvedú nasledovné dodávky: Dodanie poradenských služieb pre občanov Nemecka (nejde o elektronicky dodávané služby, nie je možné ich uviesť do systému MOSS) Dodanie hier cez web pre občanov Rakúska so sídla na Slovensku

„Klasické“ daňové priznanie v Poľsku V DP sa uvedú nasledovné dodávky: Dodanie poradenských služieb pre občanov Anglicka, Slovenska, Česka a Rakúska (nejde o elektronicky dodávané služby, nejde o režim MOSS) Dodanie hier cez web pre občanov Poľska so sídla na Slovensku

Uvádzanie do SV, KV a SV Systém MOSS sa uvádza v samostatnom daňovom priznaní a má vlastný režim. V prípade ak sa dodanie uskutočňuje pre zdaniteľnú osobu s ičdph v inom členskom štáte, potom tieto služby sa: do daňového priznania neuvádzajú (miesto dodania mimo tuzemska), do kontrolného výkazu neuvádzajú, do súhrnného výkazu uvádzajú pod kódom 2.

Licenčné poplatky a zrážková daň z príjmov Čo sú licenčné poplatky - pojem „licenčné poplatky“ použitý v tomto článku označuje platby akéhokoľvek druhu prijaté ako protihodnota za pouţitie alebo za právo na pouţitie akéhokoľvek autorského práva k literárnemu, umeleckému alebo vedeckému dielu vrátane kinematografických filmov, akéhokoľvek patentu, ochrannej známky, návrhu alebo vzoru, plánu, tajného vzorca alebo postupu, alebo informácií týkajúcich sa priemyselných, obchodných alebo vedeckých skúseností. Licenčné poplatky môžu byť: Kultúrne (autorské právo) Ostatné (softvér, patenty, know how, prenájom hnutelných vecí)

Ako postupovať pri riešení zrážkovej dani, ak bola zrazená pri úhrade zo zahraničia Ak odberateľ je povinný vykonať zrazenie dane podľa ich vnútorných predpisov a zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia (bližšie pri nákupe takýchto služieb cez internet a úhrade do zahraničia), potom daňovník v súlade so zmluvou musí posúdiť, ako má posúdiť tento príjem. Medzinárodné zdanenie na účely zamedzenia dvojitého zdanenia poznajú dve metódy: Metóda zápočtu Metóda vyňatia Pri licenčních poplatkoch sa uplatňuje štandardne metóda zápočtu, teda daň sa započíta voči daňovej povinnosti v tuzemsku do výšky akú by daňovník zaplatil daň v tuzemsku. U PO sa vypĺňa tabulka E vo väzbe na riadok 710 U FO sa vypĺňajú riadky 85 až 89 DP typu B

Nákup tovaru cez internet

Obchodovanie so zahraničnou zdaniteľnou osobou

Kto je zahraničná osoba na účely DPH Zahraničná zdaniteľná osoba, je osoba, ktorá nemá v tuzemsku: a) sídlo, b) prevadzkáreň, c) bydlisko, d) miesto podnikania.

Zmena v registrácií zahraničných osôb Zdaniteľná osoba, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko, alebo sa v tuzemsku obvykle nezdržiava (ďalej len ,,zahraničná osoba“), je povinná podať žiadosť o registráciu pre dať okrem dovozu tovaru. Žiadosť o registráciu pre daň nie je povinná podať zahraničná osoba, ak dodáva len: prepravné služby a s nimi súvisiace doplnkové služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa §47 ods.6,8,10 a 12 a § 48 ods.8, služby a tovar s inštaláciou alebo montážou a osobou povinnou platiť daň je príjemca (ô69 ods. 2 až 4), tovar podľa §13 ods. 1 písm. e) a f) a osobou povinnou platiť daň je platiteľ alebo osoba registrovaná pre daň podľa § 7 alebo § 7a (§69 ods.9), tovar z tuzemska do iného členského štátu, ktorý bol dovezený z terieho štátu, a zahraničná osoba bola zastúpená daňovým zástupcom podľa §69a, alebo tovar v rámci trojstranného obchodu podľa § 45, na ktorom je zúčastnená ako prvý odberateľ, služby podľa § 16 ods.14 a je identifikovaná pre uplatnenie osobitej úpravy pre tieto služby v inom členskom štáte alebo uplatňuje osobitú úpravu podľa § 68a (systém MOSS)

Zmena vo väzbe na dodanie tovaru s montážou (prepojenie na §69) Väzba na §69 ods. 2 zákona o DPH: Platný stav: Zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku, je povinná platiť daň pri službách uvedených v § 16 ods.1 až 4, 10 a 11 a pri tovare dodanom s inštaláciou alebo montážou, ktoré jej dodala zahraničná osoba z iného členského štátu alebo zahraničná osoba z tretieho štátu, ak miesto dodania služby alebo tovaru je v tuzemsku. Zmena: Zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku, je povinná platiť daň pri službách uvedených v §16 ods. 1 až 4 (služby viažuce sa k nehnuteľnosti, krátkodobý prenájom, kultúrne služby, osobná preprava, 10 a 11 (stravovanie) a pri tovare dodanom s inštaláciou alebo montážou (okrem tovaru dodaného formou zásielkového predaja), ktoré jej dodala zahraničná osoba z iného členského štátu alebo zahraničná osoba z tretieho štátu, ak miesto dodania služby alebo tovaru je v tuzemsku.

Zmena vo väzbe na dodanie tovaru s montážou Podľa dôvodovej správy ide o rozšírenie okruhu prípadov, kedy sa zahraničná osoba nemusí registrovať na území SR z dôvodu dodania tovaru okrem prípadov zásielkového predaja (definícia je v §6) Príklad: Česká spoločnosť kúpi tovar na území SR a predá ho inej zdaniteľnej osobe so sídlom, prevádzkarňou v SR. V takomto prípade sa nemusí registrovať a prenesie daňovú povinnosť na príjemcu tovaru a to aj napriek tomu, že nejde o intrakomunitárne dodanie tovaru (§11 a §43)

Príklad:

Popis príkladu: Ak česká firma nemá na území SR prevádzkareň (sídlo je v ČR), potom na účely zákona sa považuje za zahraničnú osobu. Preto podľa §69 ods. 2 zákona o DPH je osobou povinnou platiť daň príjemca tovaru, t.j. SK2 a česká firma fakturuje bez dane. Ak bola v roku 2015 česká firma registrovaná v SR podľa § 5, nemení to fakt, že nastane prenos daňovej povinnosti (treba si dať na to pozor od 1.1.2016).

Pozor na osoby registrované podľa §5 Neplatí pravidlo, že osoba registrovaná v tuzemsku je všeobecne osobou povinnou platiť daň. Zahraničná zdaniteľná osoba je osoba, ktorá nemá sídlo alebo prevádzkareň v tuzemsku, pričom túto skutočnosť nemení ani pridelené IČDPH podľa § 5. to znamená v praxi, že je nutné dávať pozor na skutočnosť ak dodá zahraničná osoba tovar na území SR so slovenskou daňou či skutočne postupovala v súlade so zákonom (je to možné len v prípade ak má na území SR prevádzkareň a je registrovaná podľa § 4 alebo ide o zásielkový predaj podľa § 6).

Základný princíp a pravidlo Zahraničná osoba s pridelením ičdph podľa § 5 alebo neidentifikovaná v tuzemsku musí vždy preniesť daňovú povinnosť na tuzemskú zdaniteľnú osobu (sídlo, bydlisko alebo prevádzkareň v tuzemsku) ak dodá tovar na území SR, to znamená, že faktúra nesmie obsahovať daň. V praxi to teda znamená, že osobou povinnou platiť daň je výlučne príjemca, ktorý je zdanitelnou osobou (v jednoduchosti podnikateľ). Ak by faktúra obsahovala daň, nevzniká nárok na jej odpočítanie v daňovom priznaní a kupujúci musí vykonať samozdanenie

Dodanie v rámci zásielkového predaja Zahraničie (iný štát EÚ)

Popis príkladu CZ – osoba registrovaná podľa § 6 v SR SK1 – odberateľ v tuzemsku, neplatiteľ DPH Ak dodá tovar zahraničná zdaniteľná osoba na územie SR (tu skončí zásielka), potom platí podľa pravidel Smernice EU, že miesto dodania je tam, kde skončí preprava. V tomto prípade je to teda tuzemsko. Zahraničná osoba je osobou povinnou platiť daň podľa § 6 ods. 1 zákona a nemôže preniesť daňovú povinnosť na tuzemskú zdaniteľnú osobu.

Zásadný rozdiel §5 a §6 Kým v prípade dodania v tuzemsku (zo skladu v tuzemsku) pod ičdph SK… podľa § 5 ukladá zákon povinnosť prenosu daňovej povinnosti na príjemcu plnenia a to bez ohľadu na to či príjemca je osobou registrovanou pre daň alebo nie (stačí splniť podmienky tuzemskej zdaniteľnej osoby), v prípade zásielky (preprava začína z iného členského štátu a končí v SR a prepravu zabezpečuje dodávateľ), nie je možné preniesť daňovú povinnosť na zdaniteľnú osobu a daň musí odviesť zahraničná osoba.

Vznik daňovej povinnosti Daňová povinnosť kupujúcemu zanikne v čase, kedy má právo nakladať s tovarom ako vlastník (§9 ods.1 – ekonomické vlastníctvo) alebo zaplatením platby vopred, ktorá sa viaže ku konkrétnej dodávke.

Právo na odpočítanie dane (§49, 51) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň, t.j. aj podľa § 69 ods. 2. Právo uplatňuje na základe záznamovej povinnosti, t.j. pre účely odpočítania dane nemusí byť faktúra ale postačuje záznam podľa § 70.

Uvádzanie v DP Slovenská zdaniteľná osoba uvedie nadobudnutie tovaru od zahraničnej osoby v tuzemsku na r. 9 a 10 DP, pričom platiteľ s nárokom na odpočítanie dane uvedie daň aj na r. 21. POZOR! Povinnosť podať DP má aj zdaniteľná osoba ktorá nie je platiteľom a nadobudla takýto tovar, to znamená, že musí postupovať podľa § 78 ods. 3 a uvedie v DP len povinnosť nie nárok na odpočítanie dane, t.j. riadky 9 a 10. Ak by bola faktúra s daňou zaplatí takáto osoba daň dvakrát.

Uvádzanie v KV (§78a) Do KV to uvádza len platiteľ, nie zdanitelná osoba ako taká. Samozdanenie sa uvedie v B1 podľa pravidiel tohoto oddielu. Pri dodaní tovaru zahraničnou osobou v tuzemsku platia rovnaké pravidlá ako pri dodaní služby zo zahraničia, pri ktorej je osobou povinnou platiť daň príjemca. Ak nemá faktúru, údaj sa neuvádza (resp. 0)

Dovoz tovaru na účely DPH Daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká: a) prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh (základný princíp), b) prepustením tovaru do colného režimu aktívny zušľachťovací styk v systéme vrátenia, c) ukončením colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla, d) pri späť dovážanom tovare prepustením do colného režimu voľný obeh z colného režimu pasívny zušľachťovací styk, e) nezákonným dovozom tovaru, f) odňatím tovaru colnému dohľadu, g) v ostatných prípadoch, keď vznikne colný dlh pri dovoze tovaru.

Štát dovozu a chyby Štátom dovozu je ten štát, kde vstúpi tovar na územie EU prepustením do režimom uvedených vyššie Poznámka:  Pri dovoze tovaru sa častokrát robí chyba, že sa prepustí do režimu voľného obehu v členskom štáte inom ako je tuzemsko, pričom krajinou dovozu je práve tento štát. Dovozcovi z tuzemska vzniká registrácia v danom štáte alebo môže využiť pravidlo daňového zástupcu (§ 69a). Ak využije fiškálne preclenie cez daňového zástupcu, potom pohyb tovaru po území EU však musí byť posúdené ako nadobudnutie tovaru z iného členského štátu a ak tovar smeruje mimo tuzemska a končí sa preprava v inom členskom štáte vzniká registrácia následne aj v tomto štáte. Ak tak nevykoná nastúpi inštitút § 17 – miesto nadobudnutia tovaru v EU.

Úhrada faktúr a zrážková daň Pri úhrade znova třeba testovať tri kroky: Či je predmetné plnenie zdrojom príjmov na území SR Či to upravuje zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia Aká je výška zrážkovej dane Predaj tovaru patrí pod článok 7 – zisky podnikov ak je zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia a teda nie je možné zdaniť dodávku inde ako v štáte rezidencie. Zdaneniu by podliehala len stála prevázdkareň ktorá by si však svoju daňovú povinnosť plnila sama (platí pre daňovníkov z EU a EHP). § 16 neupravuje zdroj príjmu z predaja tovaru na území SR – teda úhrada do zahraničia ide v hrubom a nepodlieha zrážkovej dani.

Nákup elektronicky dodávaných služieb (softvér, obrázky, hudba) cez internet

Určenie miesta dodania služby Ide o služby, ktoré sa medzi zdanitelnými osobami riadia článkom 44 Smernice EU - § 15 ods. 1 zákona o DPH. V tomto prípade sa predmetné plnenie teda podriadi režimu prenosu daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 3 zákona a osobou povinnou platiť daň je vždy príjemca predmetnej služby, teda SK firma. Miesto dodania sa viaže na: Sídlo Prevádzkareň Miesto podnikania (fyzické osoby)

Problém v praxi Spoločnosti z tretích štátov (USA, Rusko...) princíp zdanenia viažu aj na zdaniteľné osoby, čo je v praxi nesprávne. Pri obstaraní takýchto služieb je nutné si dať pozor aby nezaťažovali dodávku daňou. Pri obchode medzi zdaniteľnými osobami stále platí prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH (Prefix EU). Ak zaťaží daňou, príjemca je povinný samozdaniť predmetnú službu a daň nie je daňovo uznaným výdavkom Príklady: 1) Americká spoločnosť dodáva ES pre slovenského občana usadené v SR. V takomto prípade je povinná vyhotoviť faktúru s daňou a odviesť daň v tuzemsku (systém MOSS) 2) Americká spoločnosť dodáva ES pre slovenskú zdaniteľnú osobu. Faktúra musí byť bez DPH a osobou povinnou platiť daň je príjemca plnenia podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH.

Uvádzanie do daňového priznania Príjemca elektronicky dodávaných služieb musí zdaniť dodávku a uvádza ju: Do riadkov 11,12 (odvod dane) Do riadkov 21 (odpočítanie dane, len platiteľ DPH) Upozornenie pre zdaniteľnú osobu, ktorá nie je registrovaná pre daň v SR: Ak podnikateľský subjekt si objedná takéto služby cez internet a nemá dovtedy pridelené ičdph musí sa registrovať podľa § 7a zákona o DPH ak dodávateľom takejto služby je osoba usadená v EU. Takáto povinnosť nevzniká pri kúpe služieb z tretích štátov. Avšak bez ohľadu na to, od koho je služba dodaná a či si splní alebo nesplní registračnú povinnosť musí dať odviesť v lehote podľa § 78 ods. 3. Riziko neregistrovania sa viaže k sebe povinnosť odvodu DPH pričom aj dodávateľ uvedie na faktúre daň. Teda dôjde k dvojitému zaplateniu dane, pričom daň uvedená dodávateľom nie je daňovým výdavkom.

Uvádzanie v kontrolnom výkaze V kontrolnom výkaze sa to uvádza do sekcie B1, pričom samozdanenie je možné vykonať aj na základe iného doklau ako je faktúra ak ju do lehoty na podanie DP nemá. Ako poradové číslo sa uvádza číslo dokladu (napr. zmluvy) a ak neexistuje uvádza sa nula. Kontrolný výkaz vypĺňa len platiteľ DPH (§ 4, § 5 a § 6). Upozornenie: Neskoré doručenie faktúry zo zahraničia môže mať vplyv na skutočnosť, že sa bude musieť podať DKV pretože metodika neumožňuje tak ako pri tovare zo EU zahrnúť taktúto FA v čase obdržania, teda sa to musí uviesť do obdobia, kedy vznikla daňová povinnost.

Úhrada do zahraničia a zrážková daň (licenčné poplatky) Opäť skúmať postup: zdroj príjmov daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (§ 16), zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia, sslobodenie od dane z príjmov ( § 13) – právnické osoby, výška zrážkovej dane.

Čo je zdrojom na území SR ako licenčný poplatok? § 16 ods. písm. e) bod 1, 2 a 4 1. odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how), 2. odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu, 3. nájomné alebo príjmy plynúce z iného využitia hnuteľných vecí umiestnených na území Slovenskej republiky; hnuteľnou vecou umiestnenou na území Slovenskej republiky sú aj motorové vozidlá a ostatné dopravné zariadenia uvedené v prílohe č. 1 využívané daňovníkom podľa § 2 písm. d) alebo stálou prevádzkarňou daňovníka podľa § 2 písm. e) v medzinárodnej doprave.

Čo hovorí § 43 (zrážková daň) Daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou okrem príjmov plynúcich stálej prevádzkarni týchto daňovníkov (§ 16 ods. 2) sa vyberá zrážkou, ak ide o príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. c) až e) prvého, druhého a štvrtého bodu, § 16 ods. 1 písm. e) deviateho bodu, ak plynú daňovníkovi nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x), úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a z derivátov podľa osobitného predpisu. Teda licenčné poplatky podliehajú zrážkovej dani.

Aká výška zrážkovej dane Zákon upravuje dve sadzby: 19 % pre daňovníkov zo zmluvných štátov 35 % pre daňovníkov z nezmluvných štátov Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia však má prednosť ( § 1 ZDP) a preto třeba skúmať túto zmluvu, ktorá výšku zrážkovej dane upravuje (štandardne od 5 % do 10 % v článku 12 zmluvy). Ak je sadzba v zmluve nižšia uplatní sa pri zrazení táto nižšia sadzba. Teda neplatí sadzba v zákone. Daňovník ktorý je povinní zraziť daň je povinný túto skutočnosť aj oznámiť správcovi dane na predpísanom tlačive. Lehota je do 15 dní od konca mesiaca kedy došlo k úhrade licenčného poplatku a zrazeniu dane.

Čo ak sa nevykoná zrážka dane Pri úhrade do zahraničia ak vzniká povinosť zdaniť plnenie v SR z titulu zdroja a neuskutoční sa táto zrážka, zákon definuje ( § 2 a § 43) že majetkovo za ňu zodpovedá ten, kto mal túto zrážku dane vynať. V praxi to znamená, že pri zistení predmetných skutočností bude vymáhať daň od slovenskej spoločnosti a nie zahraničného subjektu

Sankcie z pohľadu zákona o správe daní a poplatkov

Aké sankcie hrozia v prípade porušovania daňových zákonov Podanie daňového priznania – po lehote hrozí pokuta od 30 eur do 16 000 eur Podanie DDP s kladným rozdielom daňovej povinnosti Podanie DDP 3 % p.a. Rozhodnutie správcu dane 10 % p. a. Podanie DDP do 15 dní od podania oznámenia o začatí daňovej kontroly – 7 % p.a. Nesprávne vyhotovená faktúra - od 60 eur do 3 000 eur  Správca dane pokutu neuloží, ak: a) daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie, ktorým si zníži nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní pred vrátením nadmerného odpočtu alebo pred započítaním nadmerného odpočtu, b) daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie, ktorým si zníži uplatnené vrátenie dane uvedené v daňovom priznaní pred jej vrátením podľa osobitného predpisu.

Právo na úrok pri výkone daňovej kontroly na nadmerný odpočet Skutočnosti v slede rozsudkov ESD ( C-107/10 Enel, C-120/15 – Kovozber) si novela zákona vyžiadala úpravu v prípade, ak prebieha daňová kontrola na vrátenie nadmerného odpočtu, kedy a v akom rozsahu vzniká nárok na úrok. V zákone však novelou nebola úprava prijatá tak, ako to zadefinoval samotný ESD. Zavádza sa: a) nárok na úrok vznikne za predpokladu, že trvá daňová kontrola viac ako 6 mesiacov od uplynutia zákonnej lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu ( § 79 ods. 1 až 3) a preplatok sa nevráti práve do lehoty 6 mesiacov (ESD síce nevyjadril priamo názor, ale s konceptu rozsudku by tento nárok mal byť priznaný od prvého dňa, kedy uplynula zákonná lehota na vrátenie nadmerného odpočtu t.j. podľa § 79 ods. 1 alebo 2 alebo 3). O priznaní úroku z nadmerného odpočtu podľa odsekov 1 a 2 daňový úrad rozhodne do 15 dní od vrátenia nadmerného odpočtu a úrok z nadmerného odpočtu platiteľovi zaplatí do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priznaní úroku z nadmerného odpočtu. Ak platiteľ počas daňovej kontroly nadmerného odpočtu opakovane neplnil povinnosti pri daňovej kontrole, opakovane nepreberal písomnosti ani v úložnej lehote, opakovane sa bez ospravedlnenia nedostavil na predvolanie daňového úradu alebo opakovane nebol zastihnuteľný na adrese sídla, miesta podnikania a ani na adrese prevádzkarne, nemá nárok na úrok z nadmerného odpočtu, o čom daňový úrad vydá rozhodnutie. Hodnota musí byť vyššia ako 5 eur.

Právo na úrok pri výkone daňovej kontroly na nadmerný odpočet b) nárok sa vypočíta vo výške 2 násobku úrokovej sadzby ECB, minimálne však 1,5 % (rozpor s princípom daňového preplatku podľa § 79 zákona o správe daní a poplatkov, kde je táto sadzba vo výške 3 násobku a minimálne 10 %), c) Ak nastanú skutočnosti, na základe ktorých sa vrátený nadmerný odpočet zníži alebo zruší, z úradnej moci sa zníži alebo zruší aj úrok z nadmerného odpočtu; novým rozhodnutím sa pôvodné rozhodnutie o priznaní úroku z nadmerného odpočtu zrušuje. Platiteľ je povinný vrátiť sumu úroku z nadmerného odpočtu alebo jeho časť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti nového rozhodnutia o znížení alebo zrušení úroku z nadmerného odpočtu. Na vrátenie sumy úroku z nadmerného odpočtu alebo jeho časti sa vzťahujú ustanovenia o daňovom nedoplatku podľa osobitného predpisu, d) Nárok sa má uplatniť len pri daňových kontrolách ukončených po 31.12.2016 (diskriminačné voči daňovým kontrolám, ktoré boli ukončené skôr).

Ďakujem za pozornosť