Komplexný prístup k prevencii v SR

Prezentace na téma: "Komplexný prístup k prevencii v SR"— Transkript prezentace:

1 Komplexný prístup k prevencii v SR
Mgr. Zuzana Vojtová Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie

2 Prevencia V znižovaní dopytu po drogách má prevencia svoje významné a nezastupiteľné miesto. Drogovú prevenciu definujeme ako iniciatívy, aktivity a stratégie, ktoré sú uplatňované v snahe predchádzať negatívnym následkom spojeným s legálnym i ilegálnym užívaním drog. Sem patrí poškodzovanie zdravia ako aj právne, sociálne a iné následky pre užívateľa drog a jeho okolie.

3 Cieľom preventívnych aktivít môže byť:
znížiť počet osôb, ktoré prídu do styku s užívaním drog oddialiť užívanie drog na neskoršiu dobu t.j. zvýšiť vekovú hranicu prvého užitia drogy prevencia užívania drog a drogovej závislosti znižovanie problémov užívateľa drog v jeho sociálnom prostredí tiež sa môžu sústrediť na predchádzanie toho, že sa užívateľ drog dostane do konfliktu so zákonom

4 Univerzálna prevencia Selektívna Indikovaná Primárna prevencia Sekundárna Terciárna vs.

5 Univerzálna prevencia
Stratégie univerzálnej prevencie sa zameriavajú na celkovú populáciu (národná, miestna komunita, škola) s odkazmi a programami zameranými na predchádzanie alebo oddialenie užívania alkoholu, tabaku a iných drog. Cieľom je zabrániť začatiu užívania drog poskytovaním informácií a zručností všetkým jedincom potrebných k predchádzaniu problému - jedinci v populácii zdieľajú rovnaké riziko zneužívania drog, hoci riziko môže výrazne variovať medzi jednotlivcami.

6 Selektívna prevencia Stratégie selektívnej prevencie sa zameriavajú na podskupiny z celkovej populácie, ktoré sú považované za rizikové pre užívanie návykových na základe ich príslušnosti ku konkrétnej skupine (napr. mladí delikventi, žiaci zlyhávajúci v škole) Rizikové skupiny môžeme identifikovať na základe: biologických, sociálnych alebo environmentálnych rizikových faktorov, o ktorých vieme, že sa spájajú so zneužívaním návykových látok cieľové podskupiny môžu byť definované na základe veku, pohlavia, rodinnej anamnézy, miesta bydliska ako sú oblasti s vysokým užívaním alebo znevýhodnené oblasti

7 Indikovaná prevencia Zameriava sa na identifikovanie jednotlivcov, ktorí prejavujú skoré znaky užívania návykových látok a iné problémy a zacieľuje sa na nich prostredníctvom špeciálnych intervencií. Príznaky zvýšeného rizika u jednotlivcov môže byť zhoršujúci sa prospech, konzumácia alkoholu a iných „vstupných“ drog, poruchy správania, odcudzenie sa rodičom, škole a skupine rovesníkov Cieľom je prejavované užívateľské správanie, ale na subklinickej úrovni, ktoré je stále v rámci rozmedzia správania adolescentov. (zdroj: Prevention Responses)

8 Štátna protidrogová politika v oblasti prevencie
v roku 2004 bola zameraná na: Realizovanie rôznych preventívnych aktivít, programov a projektov pre deti a mládež, pre ženy a matky s deťmi a osoby vo výkone trestu. Dôraz bol kladený aj na zlepšenie dostupnosti, kvality a efektívnosti zdravotnej starostlivosti pre užívateľov drog, budovanie a prevádzku centier pre liečbu drogových závislostí a na zníženie negatívnych sociálnych i zdravotných dopadov Priebežne sa zabezpečovala realizácia výskumov, prieskumov, zber údajov a dát, monitoring, ale aj vzdelávanie kvalifikovaného odborného personálu.

9 Realizácia preventívnych protidrogových aktivít v SR je prioritou troch rezortov:
Ministerstvo školstva Ministerstvo zdravotníctva Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Ministerstvo vnútra Ministerstvo kultúry Občianske združenia - majú nezastupiteľné miesto v prevencii; zamerané sú najmä na terénnu prácu, ale aj na oblasť resocializácie a rehabilitácie drogovo závislých pacientov a na aktivity v zmysle „harm – reduction“.

10 Ministerstvo školstva
Základné východiská Medzinárodný dohovor o právach dieťaťa Protidrogová stratégia Európskej únie na roky Protidrogový akčný plán Európskej únie na roky 2005 – 2008 Monitoring situácie – EMCDDA Základné dokumenty v SR Národný program boja proti drogám na roky Akčný plán rezortu školstva Stratégia prevencie kriminality v SR- úlohy rezortu školstva Rámcový dohovor o kontrole tabaku Národný program prevencie nákazy HIV/AIDS v SR na roky Štátna politika vo vzťahu k mládeži Národný program podpory zdravia Projekt - Školy podporujúce zdravie –vyše 2000 škôl a školských zariadení Národný akčný plán pre problémy s alkoholom (v príprave pod gesciou MZ SR)

11 Ministerstvo školstva
Národná úroveň – priamoriadené organizácie: Ústav informácií a prognóz v školstve Metodicko-pedagogické centrá Štátny pedagogický ústav Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie Metodicko-výskumný kabinet výchovného a psychologického poradenstva a prevencie - poskytuje metodické vedenie PPP a CVPP - výskumy, depistáže - tvorba preventívnych programov (pre MŠ a ZŠ), - metodiky – Manuál efektívnej školskej prevencie - výcvikovo-vzdelávacie školenia (pre začínajúcich pracovníkov PPP; pre pracovníkov RDD a RDM,DC,LVS; koordinátorov rovesníckych programov, koordinátorov programu Cesta k emocionálnej zrelosti) - tvorba koncepcií

12 Ministerstvo školstva
Regionálna úroveň: Materské školy Základné školy Stredné školy Špeciálne školy Vysoké školy (najmä pedag. zamerania) Pedagogicko-psychologické poradne Centrá výchovnej a psychologickej prevencie Liečebno-výchovné zariadenia (6), Diagnostické centrá (4), Reedukačné domovy pre deti a mládež Voľnočasové: školské kluby detí, centrá voľného času

13 Realizácia prevencie v rezorte školstva
v každej škole –učiteľ - koordinátor prevencie a iných sociálno-patologických javov Pedagogicko - organizačné pokyny Projekt WHO - Školy podporujúce zdravie (cca.2000 škôl – Národná sieť škôl podporujúcich zdravie, rozvojový projekt „Zdravá škola“) Doplnkové učebné texty – schválené MŠ: - 1. st. ZŠ: Nenič svoje múdre telo (Raynerová) - 2. st. ZŠ: Ako poznám sám seba (Kašparová, Houška, Uhereková) - SŠ: Ako byť sám sebou (Zelina-Uhereková)

14 Ďalšie preventívne programy: Cesta k emocionálnej zrelosti (Matula)
Program rozvoja osobnosti žiaka (Hybenová) Kým nie je príliš neskoro (Servais) Škola bez alkoholu, tabaku a iných drog Preventívne počítačové programy prof. Thomasovej zapracované v kurikulách – biológia, EV, OV, SJ, NV, NoS; triednické hodiny, krúžková činnosť, extrakurikulárne aktivity Školské programy Mládežnícke programy Voľnočasové aktivity Tvorivé dielne Peer programy

15 Ministerstvo zdravotníctva
Priority v rámci Akčného plánu NPBD: – zabezpečenie poskytovania zdravotníckej starostlivosti drogovo závislým osobám (zlepšiť dostupnosť, rozšíriť škálu terapeut. programov vrátane substitučnej liečby) - realizácia preventívnych programov, ktoré súvisia s prevenciou súvisiacich ochorení s cieľom ochrániť verejné zdravie a užívateľov drog (najmä pre deti a mládež, výchova k zdravému životnému štýlu v spolupráci s MŠ, špecializovaná prevencia vzniku infekčných chorôb – HIV/AIDS, hepatitídy B,C) - epidemiologické sledovanie

16 Ministerstvo zdravotníctva
Centrá pre liečbu drogových závislostí – CPLDZ (6 – Banská Bystrica, Bratislava, Košice, Nové Zámky, Predná Hora a Žilina) - v roku 2005 transformačný proces na neziskové organizácie ( NZ - OLÚP P.Hora) Prevencia v CPLDZ: Inštitút drogových závislostí CPLDZ- - preventívne aktivity formou prednášok pre žiakov ZŠ a študentov SŠ - mediálne aktivity – tlačové konferencie - v roku 2004 projekt v spolupráci s OZ olašských Rómov

17 Ministerstvo zdravotníctva
Prevencia v CPLDZ: spolupráca s MŠ – MPC: vzdelávanie a školenie koordinátorov prevencie, odborníkov v oblasti poradenstva DZ; PPP a CVPP Spolupráca s OZ – program harm reduction Úrady verejného zdravotníctva - zriadené v r.2005 realizujú aktivity v oblasti prevencie, poradenstva a osvety Poradne prevencie závislostí, poradne pre problémy s hazardným hráčstvom, s alkoholom, poradenské aktivity na odvykanie od fajčenia, poradenstvo pre rodiny alkoholikov Spolupráca s MŠ – Školy podporujúce zdravie

18 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny
Centrá poradensko-psychologických služieb pre jednotlivca, pár a rodinu v roku 2005 boli zlúčené s Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny – vznikol odbor poradensko-psychologických služieb a na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny – vznikli samostatné referáty poradensko-psychologických služieb (cca. 60) Zanikli 3 špecializované pracoviská prevencie v Banskej Bystrici, detaš.v Nových Zámkoch, Bratislave

19 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny
Realizovanie univerzálnej prevencie: Skupinové aktivity pre mládež i dospelých (najmä študentov SŠ, peer skupiny, pre rodiny, náhradné rodiny, (program „Povedz to priamo“) Selektívna prevencia: - ohrozené a rizikové skupiny – deti v detských domovoch, mentálne postihnuté deti poradenská a terapeutická práca s problémom závislosti a tzv. spoluzávislosti v rodine Indikovaná prevencia: - ambulantná resocializácia; v DeD špecializované samostatné skupiny pre deti drogovo závislé po skončení liečby (priorita Akčného plánu)

20 Ministerstvo vnútra Oddelenie prevencie kancelárie prezidenta policajného zboru - rozpracúva koncepciu prevencie a inej protispoločenskej činnosti v pôsobnosti ministerstva - zabezpečuje koordináciu postupu organizačných zložiek ministerstva a prezídia pri plnení úloh v oblasti prevencie kriminality - pracovníci prevencie v rámci Krajských riaditeľstiev PZ a Okresných riaditeľstiev PZ

21 Ministerstvo vnútra Preventívne programy:
„Správaj sa normálne“ (2004/ škôl, 260 policajtov)- 1O tém o PZ, o rasizme, dopravnej problematike, o škodlivosti drogovej a alkoholovej závislosti atď.; realizuje vyškolený uniformovaný policajt „Vieme, že...“ (v súčasnosti pilotné overovanie) 12 lekcií sa venuje problémom v správaní detí a mládeže, rasizmu, xenofóbii, multikultúrnej výchove, problémom protidrogovej výchovy a protikriminálnemu správaniu  a spolupráci školy s políciou Realizátormi programu: - oddelenie prevencie kancelárie prezidenta Policajného zboru PZ v Nitrianskom kraji : preventisti  KR PZ , mestská polícia, lektori školských zariadení, Krajská pedagogicko-psychologická poradňa v Nitre a  Krajský úrad v Nitre. 

22 Ministerstvo kultúry Národné osvetové centrum
- špecializované pracovisko – oddelenie sociálnej prevencie - oblasť voľnočasových aktivít a kultúrno-osvetovej práce pri znižovaní dopytu po drogách realizovaná komplexom aktivít primárnej prevencie: - zlepšovanie komunikačných zručností realizátorov prevencie vo voľnočasových aktivitách a kultúrno-osvetovej práci, metodikov regionálnych osvetových stredísk (38) v oblasti drogovej problematiky, lektorská spolupráca s MV - projekty zamerané na deti a mládež: „Prečo som na svete rád“- výtvarná súťaž

23 KŠÚ – krajskí koordinátori pre drogy a drogové záležitosti
Na krajských úradoch boli vytvorené štátnozamestnanecké miesta - funkcie koordinátorov pre oblasť boja proti drogám. Úrad vlády SR v spolupráci s Ministerstvom vnútra SR vydali Metodický pokyn ma č. 4/2006-GSVMDZKD z 13. decembra 2005, ktorým určuje činnosť krajských úradov v oblasti drogovej problematiky a upravuje postup zriaďovania krajských koordinačných komisií. KŠÚ – krajskí koordinátori pre drogy a drogové záležitosti  VÚC – samosprávne kraje KÚ Mestá a obce