Slnečná sústava Fyzika 9. Ročník ZŠ.

Prezentace na téma: "Slnečná sústava Fyzika 9. Ročník ZŠ."— Transkript prezentace:

1 Slnečná sústava Fyzika 9. Ročník ZŠ

2 Slnečná sústava Vesmír a slnečná sústava Ako vznikla slnečná sústava
Slnko – vládca slnečnej sústavy Obiehajúce planéty : Merkúr a Venuša Modrá planéta Zem Červená planéta Mars Jupiter a Saturn Vonkajšie planéty ( Urán, Neptún, Pluto) Nebeskí tuláci

3 Vesmír a slnečná sústava
Slnko a jeho planéty sú známe ako slnečná sústava, ktorá je súčasťou zoskupenia miliónov hviezd a planét nazvaných galaxia Galaxia je skupina miliónov hviezd Naša galaxia má tvar špirály a volá sa Mliečna dráha Doteraz bolo objavených asi 6000 miliónov galaxií, ktoré tvoria vesmír

4 Ako vznikla slnečná sústava
Pred piatimi miliardami rokov bola slnečná sústava pravdepodobne iba rotujúci plynoprachový mrak Postupne sa stred mraku skondenzoval do protohviezdy, z ktorej sa zmršťovaním vytvorilo Slnko Zo Slnka vznikli planéty s malým tuhým jadrom – Jupiter, Saturn, Urán a Neptún Kamenné planéty – Merkúr, Venuša, Zem a Mars – vznikli tak, že sa materiál zhlukoval do tuhých objektov

5 Slnko – vládca slnečnej sústavy
Slnko je obrovská guľa plynov – tri štvrtiny vodíka a jedna štvrtina hélia Nesmierny tlak v strede Slnka núti atómy vodíka zlučovať sa v jadrovej reakcii, ktorá zvyšuje teplotu jadra na 15 miliónov stupňov Celzia Miesta, ktoré sú tmavšie, nazývajú sa slnečné škvrny a maximum ich výskytu sa opakuje každých 11 rokov Je to jediná hviezda zo všetkých miliárd hviezd, ktorá má svoju vlastnú „rodinu“ planét

6 Obiehajúce planéty Všetky planéty okrem Pluta obiehajú okolo Slnka rovnakým smerom v takmer rovnakej rovine Dráha Pluta v určitých obdobiach je pri Slnku bližšie než Neptún Čím je planéta ďalej od Slnka, tým je jej obežná dráha dlhšia V 17. storočí astronóm Johannes Kepler zistil, že dráhy planét nie sú ideálne kružnice, ale elipsy

7 Merkúr a Venuša Planéty medzi Zemou a Slnkom Merkúr
Druhá najmenšia planéta Pohybuje sa vo vesmíre veľmi rýchlo Podobá sa pustej krajine s krátermi, pohoriami a údoliami Nemá atmosféru, takže jej teplota je od -180 do 400 stupňov Celzia Venuša Najhorúcejšia zo všetkých planét Má žiarivo oranžovú oblohu, ktorú pretínajú záblesky bleskov Otáča sa veľmi pomaly okolo svojej osi opačným smerom ako iné planéty

8 Modrá planéta Zem Veľká belasá guľa pokrytá rozvírenými oblakmi, pod ktorými sa skrývajú kontinenty a pohoria Dve tretiny jej povrchu pokrýva voda vo forme oceánov, morí, jazier a riek Život na našej planéte existuje len vďaka slnečnému svetlu a teplu, bez ktorých by Zem bola studená, tmavá a mŕtva

9 Mars - Červená planéta Sfarbuje ju červenkastý prach rozptýlený po obrovských plochách Povrch je posiaty krátermi, roklinami a obrovskými vulkánmi Je veľmi studený a možno obsahuje vodu okrem tej, ktorá je viazaná v polárnych ľadových čiapočkách Má menšiu hustotu ako Zem

10 Jupiter a Saturn Najväčšie planéty slnečnej sústavy Jupiter
Obrovská kvapalná guľa, na ktorej sú ľadové oblaky a gigantická červená škvrna Má tenký prachový prstenec a jeho povrch je pokrytý pásmi víriacich mrakov plynu Má 16 mesiacov Saturn Najkrajšia zo všetkých planét vďaka svojím širokým, farebným prstencom a pruhovaným povrchom Má malé kamenné jadro, obklopené tenkou vrstvou kvapalného vodíka Má najmenej 20 mesiacov

11 Vonkajšie planéty Urán, Neptún a Pluto sa nachádzajú najďalej od Slnka
Urán – „ležiaca planéta“ Vrchné vrstvy tvoria prevažne vodík a plynné hélium Metán spôsobuje jeho modrozelené sfarbenie Obieha okolo Slnka natoľko sklonený, že vyzerá, akoby ležal na boku Neptún – „modrá planéta“ Výrazné modré sfarbenie spôsobuje plynný metán a fakt, že vidíme hlbšie do atmosféry Na jeho povrchu pozorujeme tmavé a svetlé škvrny

12 Pluto Viac sa podobá na mesiac ako na planétu
Je oveľa menší ako náš Mesiac Je to studený a tmavý svet ľadu a skál Je tak ďaleko od Slnka, že sa len ťažko k nemu dostáva jeho žiarivé teplo a svetlo Vedci sa domnievajú, že Pluto bol kedysi Uránovým mesiacom, ktorý unikol z jeho príťažlivosti

13 Nebeskí tuláci Medzi Marsom a Jupiterom sa na obežnej dráhe nachádza pás úlomkov skál nazvaný pásmo asteroidov Okolo Slnka obiehajú aj miliardy drobných zrniečok – meteoridov, mnohé sa zrazia s atmosférou Zeme a zhoria v nej, niekoľko väčších dopadne až na povrch Zeme Po obežnej dráhe okolo Slnka obiehajú zhluky prachu a ľadu, ktoré sa nazývajú kométy Niektoré kométy sa dostávajú do vnútra slnečnej sústavy blízko k Slnku a žiaria ako „vlasaté hviezdy“

14 Ľudstvo nezostane večne na Zemi, ale v úsilí získať svetlo a miesto najskôr prenikne za hranice atmosféry a potom si podmaní celý priestor slnečnej sústavy K. E. Ciolkovskij

15 RNDr. Mária Jergová ZŠ Malá Ida