Michal Sekletár 3.A GNU/Linux TuX- maskot GNU/Linux.

Prezentace na téma: "Michal Sekletár 3.A GNU/Linux TuX- maskot GNU/Linux."— Transkript prezentace:

1 Michal Sekletár 3.A GNU/Linux TuX- maskot GNU/Linux

2 Menu História Distribúcie Jadro Grafické rozhranie Výhody a nevýhody
Screenshoty Zaujímavé linky

3 História História systému GNU/Linux Moderný pohľad na Linux

4 Distribúcie Čo je to linuxová distribúcia Najznámejšie distribúcie

5 História GNU: V roku 1984 založil Richard Matthew Stallman projekt GNU, ktorého cieľom bolo vytvoriť plnohodnotné free softvérové vybavenie, ktoré by bolo kompatibilné s Unixom. Slovo free sa však nevzťahuje na cenu, ale na vaše práva, ktoré vám umožňujú free software slobodne používať, šíriť a meniť (anglicky free = zadarmo, ale aj slobodný). Okrem toho založil aj Free Software Foundation a League for Programming Freedom. Richard Stallman vytvoril takisto aj licenciu GPL (General Public Licence). Licencia GPL umožňuje zachovať autorské práva autora, ktorý otvoril zdrojový kód svojho softvéru. Dovoľuje komukoľvek slobodne šíriť, používať a modifikovať tento softvér, ale zároveň hovorí, že každý, kto redistribuuje softvér so zmenami či bez nich, musí všetkým ostatným túto slobodu ponechať. Momentálne je vo verzii 2 (1991), celé znenie GPL si môžete prečítať TU. Linux: Linux vznikol v roku 1991 ako osobný projekt fínskeho vysokoškolského študenta Linusa Torvaldsa. Pôvodne bol tento projekt plánovaný ako odnož operačného systému Minix, ktorého tvorcom bol Andrew S. Tanenbaum. Linux ale vyvolal v celom svete veľký záujem a preto začal žiť vlastným životom. Linus využil možnosť kooperatívneho vývoja a preto mohol dosiahnuť mnoho ambicióznych cieľov. V roku 1994 bola vydaná verzia jadra 1.0. Dnes je posledná verzia stabilného linuxového jadra Aktuálne jadro (kernel) si môžete stiahnuť zo stránky

6 História Moderný pohľad na GNU/Linux
Linux je multiužívateľský sieťový 32 alebo 64-bitový operačný systém s podporou skutočného multitaskingu. Linux je systém, ktorý pobeží aj na 386 DX 40 s 4MB RAM, no optimálne využije aj nadupané viacprocesorové servery. Linux je komunita užívateľov a vývojárov. Linux je predovšetkým jedna z mnohých príkladných ukážok toho, že dobré neznamená vždy drahé. Linux je určený pre ľudí, ktorí požadujú slobodu a ktorí nechcú, aby sa nazývali zlodejmi, ak zdieľajú svoj softvér s priateľmi alebo ho upravujú podľa vlastných potrieb.

7 Distribúcie Pod pojmom distribúcia sa rozumie celok, ktorý obsahuje základný systém tvorený jadrom a ovládačmi zariadení a programy podľa zamerania distribúcie. Hoci jadro Linuxu je voľne šíriteľné, časť programov môže byť komerčného charakteru, prípadne sa platí za technickú podporu. Distribúcie sa odlišujú zameraním, môžu byť všeobecné s veľkým množstvom programov (napr. desktopové), alebo užšie špecializované, cieľovou skupinou, licenčným modelom, jazykovým a geografickým zameraním, použitím preferovaného desktopového prostredia (KDE, Gnome, XFCE ...), podporovanou počítačovou architektúrou a radom ďalších kritérií.

8 Distribúcie Najznámejšie distribúcie
voľné: Debian, Gentoo, Slackware, Ubuntu/Kubuntu/Xubuntu, ArchLinux, Mepis projekt komunity: Fedora Core, OpenSuSE komerčné: Mandriva, Red Hat, SuSE, Linspire LiveCD distribúcie: Knoppix, Kanotix, Knoppix STD, Slax, česká verzia -Danix Špeciálne distribúcie: Leaf (špeciálna mini distribúcia, zmestí sa na jednu disketu, vhodná pre router/firewall)

9 Jadro(kernel) Kernel bol pôvodne vyvinutý pre mikroprocesor Intel 80386, ale v súčasnosti podporuje množstvo architektúr, okrem PC od tzv. vnorených systémov (mobilný telefón, PDA, router) po superpočítače. Bolo vyvíjané ako slobodná náhrada systému Minix v roku 1991, keďže v tej dobe neexistovalo jadro GNU. Architektúra jadra je monolitická, avšak je možné nahrávať a uvoľňovať moduly za behu systému. Ovládače zariadení bežia zvyčajne v okruhu 0 s plným prístupom k hardvéru. Linux má podporu pre skutočný multitasking, virtuálnu pamäť, zdieľané knižnice, nahrávanie modulov na požiadanie, zdieľané en:copy-on-write programy, správnu správu pamäte a TCP/IP podporu. Jadro Linuxu je schopné bežať ako na jednoprocesorovom počítači, tak aj na viacprocesorovom počítači (akými sú napríklad výkonné servre), pričom dokáže využívať spojený výkon dostupných procesorov.

10 Grafické rozhranie Pri použití Linuxu ako desktopového operačného systému je nevyhnutné kvalitné grafické rozhranie, ktoré je realizované prostredníctvom X servera (XFree86 alebo X.Org), nad ktorým beží window manažér alebo častejšie kompletné desktopové prostredie. Medzi najznámejšie patria KDE, Gnome a XFCE. Súčasné slobodné desktopové prostredia ponúkajú prakticky všetky funkcie ako komerčné prostredia, často však ponúkajú viac možností na konfiguráciu a zmenu vzhľadu. Veľkou výhodou systému GNU/Linux je možnosť mať nainštalovaných viac prostredí a podľa potreby ich vzájomne prepínať. Existuje aj možnosť používať pokročilé 3D efekty priamo na pracovnej ploche prostredníctvom OpenGL rozšírenia Xgl alebo AIGLX a slobodného kompozitného window manažéra Compiz alebo Beryl.

11 Pre a proti Linux je vynikajúcou voľbou pre rôzne druhy internetových serverov, hlavne kvôli bezpečnosti a stabilite vyplývajúcej z vývojového modelu. Alternatívou v tomto prípade je napr. BSD. Linux je skvelý aj pre programátorov, keďže existuje prístup ku všetkým zdrojovým kódom, neexistujú tu problémy s nezdokumentovanými funkciami a najpoužívanejší voľne dostupný kompilátor GCC patrí ku špičke. Na Linuxe si však nezahráte väčšinu súčasných komerčných hier. Aj keď existuje množstvo voľne šíriteľných hier, open source zatiaľ v tejto oblasti zaostáva. Aj v Linuxe je však možné prevádzkovať niektoré aplikácie a hry pre Microsoft Windows, pomocou projektu Wine. Problematickejšie je používanie Linuxu ako desktopového systému, ak užívateľ predtým používal len systémy Windows, avšak v posledných rokoch sa tento stav výrazne zlepšil predovšetkým po uvedení distribúcie Ubuntu. Používanie pre desktopový systém je dnes bežné v niektorých väčších firmách a úradoch, v rozvojových krajinách (mnohé štáty Afriky, Ázie a Južnej Ameriky) a u pokročilých užívateľov. Hoci je Linux univerzálny operačný systém, je možné ho upraviť aj tak, aby bol špecializovaný na kokrétny účel, napr. firewallový systém, LiveCD systém, na prevádzku na staršom hardvéri, webovský server, smerovač, grafická stanica, vysokovýkonný klaster a podobne.

12 Screenshoty screen1 screen2 screen3 screen4 screen5

13

14

15

16

17

18 Zaujímavé linky http://www.linuxos.sk - slovenský linuxový portál
- slovenský manuál pre distribúciu Ubuntu - slovenské linuxové fórum – kopa linuxového softwaru - linuxový portál - český linuxový portál - český linuxový portál

19 Zdroje http://wikipedia.org http://www.google.com
Literatúra: Linux kompletná príručka administrátora