Prezentace se nahrává, počkejte prosím

Prezentace se nahrává, počkejte prosím

Verejné financie v SR Peter Goliaš

Podobné prezentace


Prezentace na téma: "Verejné financie v SR Peter Goliaš"— Transkript prezentace:

1 Verejné financie v SR Peter Goliaš
INEKO – Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy Bratislava, október 2007

2 Obsah Verejné financie – ŠR a iné zložky Daňová reforma
Dôchodková reforma Reforma zdravotníctva Euro Programové rozpočtovanie Výzvy do budúcnosti október, 2007

3 1. časť: Verejné financie – štátny rozpočet a iné zložky
Čo patrí pod verejné financie? Príjmy verejných financií (vývoj a medzinárodné porovnanie) Štruktúra príjmov a výdavkov Deficit verejných financií Štátny dlh Vplyv reforiem na verejné financie október, 2007

4 Čo patrí pod verejné financie?
Štátny rozpočet (cca 20% HDP) Širší okruh verejnej správy (cca 35% HDP): štátne fondy (bývanie, jadro,...), FNM, Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne, obce a VÚC, VŠ, ... Najširší okruh: diaľnice, železnice, nemocnice, verejnoprávne médiá október, 2007

5 Zdroj: Eurostat október, 2007

6 Zdroj: Eurostat október, 2007

7 Príčiny poklesu príjmov
Cielené znižovanie daní a odvodov (napr. 2. pilier, zníženie priamych daní) Daňová „optimalizácia“, únik pred odvodmi (výnimky, daňové raje, dohody, živnosti, s.r.o., atď.) október, 2007

8 www.ineko.sk október, 2007 Zdroj: MF SR
Poznámka: Granty z EÚ stúpnu z 29 mld. Sk v roku 2007 na 79 mld. Sk v roku 2010 (stanú sa tak druhým najvyšším druhom príjmu po DPH) október, 2007

9 www.ineko.sk október, 2007 Zdroj: MF SR Poznámky:
Medzi ostatné kapitoly patria - parlament, prezident, úrad vlády, ostatné ministerstvá, úrady (vrátane PMÚ, NKÚ, ...), Najvyšší súd, Ústavný súd, SIS, SAV, atď. Výdavky na štátny dlh tvorili 33 mld. Sk (cca 10% celkových výdavkov) október, 2007

10 Deficit verejných financií
Zdroj: Eurostat ( ), odhad MF SR ( ) október, 2007

11 Vývoj štátneho dlhu www.ineko.sk október, 2007
Zdroj: Eurostat ( ), odhad MF SR ( ) október, 2007

12 Reformy po roku 2002 Význam (%) (Ne) Súhlas (-3;3) Rating Fiskálna stabilizácia 75.1 2.28 171.5 Daňová reforma 76.9 2.09 160.4 Reforma trhu práce 69.1 1.77 122.4 Dôchodková reforma 77.9 1.55 120.7 Riadenie verejných financií 64.2 1.78 114.4 Reforma sociálnych dávok 60.7 1.33 80.9 Fiskálna decentralizácia 65.7 1.16 76.2 Reforma zdravotníctva 74.0 0.99 73.2 Reforma súdnictva 66.5 0.94 62.7 Zmeny v polícii 49.6 0.81 40.4 Slovenská televízia 36.0 0.74 26.6 Reforma školstva 71.4 -0.09 -6.2 Zdroj: INEKO, prieskum medzi 47 expertmi z mája 2005 október, 2007

13 Vývoj HDP (zmena v %) www.ineko.sk október, 2007
Zdroj: Štatistický úrad SR, prepočet INEKO podľa údajov ŠÚ SR, 2007 odhad MF SR október, 2007

14 Zdroje hospodárskeho rastu
Zdroj: INEKO, marec 2007, anketa medzi 12 ekonomickými analytikmi október, 2007

15 Vývoj nezamestnanosti (v %)
Zdroj: Štatistický úrad SR, odhad MF SR október, 2007

16 Vývoj reálnej mzdy (v %)
Zdroj: Štatistický úrad SR, prepočet INEKO podľa údajov ŠÚ SR, odhad MF SR október, 2007

17 2. časť: Daňová reforma a jej vplyv na verejné financie
Fakty – Ako sa zmenili sadzby daní? Súvislosti – Prečo došlo ku zmenám? Výsledky – dopady na zahraničné investície, verejné financie, rôznych daňovníkov, zmeny v solidarite október, 2007

18 Daňová reforma - fakty Rovná daň z príjmu, 19%
Zníženie dane zo zisku firiem z 25% na 19% Zrušenie dane z dividend (predtým 19%) Zrušenie väčšiny výnimiek a osobitných sadzieb dane Zvýšenie nepriamych daní (jednotná 19% sadzba DPH, vyššie spotrebné dane z minerálnych palív, tabaku, cigariet a piva) Zrušenie „malých“ daní (darovanie, dedenie, prevod a prechod nehnuteľností) október, 2007

19 Daňová reforma – DPH Dáta: 1993: vyššia sadzba 23%, nižšia sadzba: 6%; 1999: nižšia sadzba: 10%; 2003: vyššia sadzba 20%, nižšia sadzba 14%; 2004: jednotná sadzba 19%. Zdroj: INEKO október, 2007

20 Daňová reforma – daň z príjmu
Dáta: 1993: 6 sadzieb 15-47%; 1994: 6 sadzieb 15-42%; 1999: 7 sadzieb 15-46%; 2000: 7 sadzieb 15-42%; 2002: 5 sadzieb 10-38%; 2004: rovná daň 19%. Zdroj: INEKO október, 2007

21 Daňová reforma – daň zo zisku
Dáta: 1993: 45%; 1994: 40%; 2000: 29%; 2001: 25%; 2004: 19%. Zdroj: INEKO október, 2007

22 Daňová reforma - súvislosti
Rovná daň prináša jednoduchosť Investori vítajú nízke zdanenie zisku firiem (najnižšie v OECD) Nižšie priame dane podporujú legálnu prácu, pomáhajú v boji proti sivej ekonomike a znižujú únik pred odvodmi Zníženie priamych daní si vyžaduje nárast nepriamych daní, čo nie je populárne Kompenzácia ľudí s nízkymi príjmami je kľúčový predpoklad pre úspech reformy október, 2007

23 Daňová reforma - výsledky
Zvýšený príchod zahraničných investorov Lepší, ako očakávaný dopad na verejné financie Vyššie daňové zaťaženie strednej vrstvy (najmä slobodní, bezdetní ľudia) Nižšie daňové zaťaženie ľudí s nízkymi a vysokými príjmami Vďaka rastu ekonomiky neprerobil nikto október, 2007

24 Zdroj: INEKO podľa MF SR a KPMG (2004)
október, 2007

25 PZI bez privatizácie (v % HDP)
Zdroj: ING Bank, U.S.Steel, MOL PSA, KIA október, 2007

26 Daňová reforma – dopad na VF
október, 2007

27 Zdroj: INEKO, Podnikateľská aliancia Slovenska (2004)
október, 2007

28 Daňová reforma - solidarita
Ľudia s podpriemernou mzdou (cca 62% daňovníkov) zaplatili: : 20% celkového výnosu dane z príjmu : 11%. Miera solidarity je po zavedení rovnej dane vyššia! Zdroj: Richard Sulík, október, 2007

29 Prečo sa zvýšila solidarita?
Daňový bonus na dieťa (555 Sk/mesiac) umožňuje negatívnu daň, predtým existovala len odpočítateľná položka Rovná daň zrušila väčšinu výnimiek, čo zaťažilo najmä bohatých Bohatým sa už neoplatí špekulovať a v konečnom dôsledku platia na daniach viac Zdroj: Richard Sulík, október, 2007

30 3. časť: Dôchodková reforma a jej vplyv na verejné financie
Prečo bola reforma nevyhnutná? Zmeny v odvodoch, vznik druhého piliera Deficit dôchodkového fondu SP Vplyv na deficit verejných financií Reforma prvého piliera október, 2007

31 Dôchodková reforma Problémy:
Deficity v dôchodkovom fonde (nezamestnanosť, únik pred odvodmi) Očakávané zhoršenie demografie (počet obyvateľov vo veku rokov na 1 dôchodcu klesne zo 6 v roku 2002 na 2 v roku 2055) október, 2007

32 Nezamestnanosť, únik pred odvodmi
október, 2007

33 Výška odvodov pred a po reforme
(% z hrubej mzdy) Pred... ...a po reforme Spolu Starobný Invalidný Rezerva 1. Pilier 28% 9% 6% 4,75% 2. Pilier - 28,75% november, 2004

34 Dôchodkový systém 28% Deficit 19,75% 9% www.ineko.sk október, 2007
Pracujúci (platia odvody) Sociálna poisťovňa (1. pilier + invalidný fond + rezerva) Dôchodcovia (poberajú dôchodky) Súkromné penzijné fondy (2. pilier = DSS) 19,75% 9% Deficit Platby odvodov a dôchodkov pred reformou Platby odvodov a dôchodkov po reforme október, 2007

35 Bilancia dôchodkového fondu
Zdroj: INEKO podľa údajov SP, ide o odhady október, 2007

36 Deficit verejných financií (v %HDP)
Zdroj: INEKO podľa údajov Eurostatu, MF SR a SP, odhad október, 2007

37 Výhody a nevýhody druhého piliera
Výhody: Udržateľnosť, zásluhovosť, pružnosť pri prenose financií na iný účel, pružnosť pri zavádzaní dobrovoľnosti, vyššia odolnosť voči demografickým zmenám Nevýhody: Deficit verejných financií, riziko kapitálových trhov október, 2007

38 Reforma prvého piliera
Výška dôchodkov pred reformou (2003) Výška dôchodkov po reforme (2007) Podiel mzdy na priemernej mzde v SR Doba zamestnania 36 rokov Doba zamestnania 42 rokov 0,6 6375 6870 4310 5029 1,0 6928 7480 7184 8381 1,5 10776 12572 2,0 14368 16762 2,5 17960 20953 3,0 21552 25143 Zdroj: INEKO október, 2007

39 Vzorec na výpočet dôchodku
Dôchodok = POMB*R*ADH POMB: priemerný osobný mzdový bod – pomer „mojej“ mzdy k priemernej mzde v hospodárstve v SR (max. 3, do úvahy sa berú všetky roky od r. 1984) R: počet rokov platenia odvodov ADH: aktuálna dôchodková hodnota (195,31 v roku 2005, každý rok sa mení podľa priemernej mzdy v SR) október, 2007

40 Predĺženie dôchodkového veku
Postupne na 62 rokov pre mužov aj ženy Tempom 9 mesiacov za rok Muži: z úrovne 60 rokov stúpne na 62 rokov od r (t.j. rok narodenia 1946 a neskôr) Ženy: z úrovne  53-57 rokov (podľa počtu detí) stúpne na 62 rokov od roku (t.j. rok narodenia a neskôr) október, 2007

41 4. časť: Reforma zdravotníctva a jej vplyv na verejné financie
Hlavný problém zdravotníctva Pred a po reforme Reformné opatrenia Zmeny po voľbách 2006 Vývoj zadlžovania október, 2007

42 Hlavný problém zdravotníctva
Nerovnováha medzi zdrojmi (peniaze vybrané na daniach a zdravotných odvodoch) a neobmedzenými potrebami ľudí Štát nemôže zaplatiť všetko, čo chcú "bezplatne" spotrebovať jeho občania Výsledok: rast dlhu, resp. neformálna rovnováha – čakacie rady, korupcia, liečenie podľa známostí, nižšia kvalita, atď. Riešenie: Vláda musí rozhodnúť o obmedzení produktov, za ktoré bude platiť október, 2007

43 Reforma zdravotníctva
Pred reformou: „Bezplatné“ zdravotníctvo Enormný nárast dlhu Nespokojnosť obyvateľstva s kvalitou Po reforme: Spomalenie rastu dlhu (zníženie dopytu aj ponuky) Stále vysoké prerozdeľovanie (14% hrubej mzdy) Žiadna zásluhovosť október, 2007

44 Reformné opatrenia Poplatky za návštevu lekára (20 Sk), vydanie receptu (20 Sk), pobyt v nemocnici (50 Sk za deň) a dopravu sanitkou Transformácia zdravotných poisťovní a nemocníc na akciové spoločnosti, prevod nemocníc na samosprávu, privatizácia Tvrdé rozpočtové kritériá - rušenie nadbytočných kapacít Plán po voľbách 2006 zúžiť rozsah diagnóz preplácaných štátom október, 2007

45 Zmeny po voľbách 2006 Zrušenie 20 a 50-korunových poplatkov u lekára a v nemocnici Zastavenie transformácie a privatizácie nemocníc a poisťovní (návrat k mäkkým rozpočtovým kritériám) Návrat poisťovní (VšZP a SZP) k verejnoprávnemu charakteru Snaha o zrušenie zisku a plurality poisťovní október, 2007

46 Zadlženosť v zdravotníctve
(v mld. Sk) 2005 2006 Zdravotnícke zariadenia spolu 4,4 6,7 - v pôsobnosti MZ SR 2,0 - transformované na a.s. - 0,01 - delimitované na obce a VÚC, transformované na n.o. 2,4 2,3 Zdravotné poisťovne 1,2 0,1 Zdravotníctvo spolu 5,6 6,8 Ako % HDP 0,38 0,42 Zdroj: Health Policy Institute (HPI), august 2007 Poznámka: HPI očakáva rast dlhu do konca roka 2007 na 7,5 mld. Sk október, 2007

47 5. časť: Euro Maastrichtské kritériá
Pravdepodobnosť prijatia eura od Eurostat a deficit verejných financií Riziká: Udržateľnosť plnenia kritérií, zadlženosť širšieho okruhu verejných financií (diaľnice, zdravotníctvo, železnice, verejnoprávne médiá), PPP október, 2007

48 Maastrichtské kritériá
Limit SR 1. Deficit verejných financií Najviac 3% HDP 2,94% HDP (2007) 2. Inflácia Najviac 1,5% nad priemerom troch najlepších krajín EÚ (cca 2,7%) 1,9% 3. Kurzová stabilita Najmenej 2 roky +/- 15% od kurzu 35,44 EUR/SKK (Interval 30,13:40,76 EUR/SKK) Intervencie NBS proti pádu (jún a júl 2006) aj posilňovaniu SKK (december 2006, marec 2007) 4. Úrokové miery Najviac 2% nad priemerom troch krajín EÚ s najnižšou infláciou Plníme 5. Hrubý verejný dlh Najviac 60% HDP 31% HDP október, 2007

49 Pravdepodobnosť prijatia eura
Zdroj: INEKO október, 2007

50 Eurostat a deficit verejných financií
Kľúčový je rok 2007 ŠR: 2,94% HDP MF SR zlepšilo odhad na 2,7% HDP Eurostat zmenil metodiku, požaduje započítanie dlhov Národnej diaľničnej spoločnosti a verejnoprávnych médií (+0,7% HDP v 2006, +0,2% HDP v 2007) Započítanie ďalších zložiek verejných financií (zdravotníctvo, železnice) je otázne október, 2007

51 Riziká plnenia kritérií
Udržateľnosť plnenia kritérií (zodpovedná politika, očakávaný rast inflácie po zániku SKK v dôsledku prirodzenej konvergencie) Zadlženosť širšieho okruhu verejných financií (diaľnice, zdravotníctvo, železnice, verejnoprávne médiá, atď.) PPP: plány vlády na masovú stavbu diaľnic, otázne započítavanie do verejného dlhu (riziká výstavby, dostupnosti, dopytu) október, 2007

52 6. časť: Programové rozpočtovanie
Čo je programové rozpočtovanie? Ciele štátneho rozpočtu a ich kvalita (projekt INEKO) Vybrané príklady existujúcich cieľov Aké ciele by mal sledovať PMÚ a aké skutočne sleduje? Aké by mali byť kvalitné ciele? Súčasná diskusia o rozpočte október, 2007

53 Čo je programové rozpočtovanie?
V SR od roku 2001, komplexne od 2004 Kapitoly ŠR majú programy (napr. Národný program rozvoja športu) Každý program má stanovené ciele MF SR sleduje plnenie cieľov, na jeho základe by malo vyhodnotiť efektívnosť práce kapitol a zohľadniť to pri rozdeľovaní financií na ďalší rok Realita: Sledovanie cieľov je len formalitou október, 2007

54 Ciele ŠR a ich kvalita Projekt INEKO: Kontrola cieľov 6 kapitol (školstvo, veda, zdravotníctvo, hospodárstvo, kultúra, šport) Výsledky: 73 % cieľov je zameraných na podporu procesov a inštitúcií, bez požiadaviek na výsledky Štát sleduje počet rozhodnutí, rozborov a analýz, podporených projektov alebo organizácií Štát nesleduje, čo sa rozhodnutiami a analýzami dosiahne, aký úžitok prinesú projekty a podporené organizácie pre spoločnosť Ciele sú často nezrozumiteľné a nemerateľné október, 2007

55 Vybrané príklady cieľov
Kultúra: V rokoch 2007 až 2009 vydať na podporu zabezpečenia ochrany, obnovy a prezentácie pamiatkového fondu každoročne v priemere rozhodnutí a stanovísk. Zdravotníctvo: V roku 2007 zvýšiť kvalitu pri príprave výučby laickej verejnosti pri poskytovaní prvej pomoci o 5% oproti roku 2006. Hospodárstvo: Všeobecná podpora malého a stredného podnikania prostredníctvom analýz, rozborov a propagácie. Merateľné ukazovatele: A) Počet uskutočnených aktivít. (Plán na 2007: 8595), B) Počet monitorovaných a administrovaných projektov. (Plán na 2007: 2186) október, 2007

56 Aké ciele by mal sledovať PMÚ?
??? október, 2007

57 Aké ciele PMÚ sleduje? Zabezpečiť elimináciu činností a konaní obmedzujúcich súťaž vyriešením 30% prípadov z celkového počtu riešených v roku 2007, 2008, 2009. Zabezpečiť v roku 2007, 2008, 2009 presadzovanie súťažnej advokácie odstraňovaním administratívnych bariér konkurenčného prostredia. Merateľný ukazovateľ: Počet stanovísk úradu. V roku 2007, 2008, krát uverejniť v Obchodnom vestníku SR začaté konania a právoplatné rozhodnutia a tým informovať o uplatňovaní zákona o ochrane hospodárskej súťaže. október, 2007

58 Aké majú byť kvalitné ciele?
Zamerané na výsledok (úžitok pre spoločnosť) Zrozumiteľné Merateľné Overiteľné medzinárodnými štatistikami Príklad: Kontinuálne zlepšovať podnikateľské prostredie. Merateľné ukazovatele: A) Nárast Indexu podnikateľského prostredia (PAS) B) Medzinárodné porovnanie Slovenska v kvalite podnikateľského prostredia (WB: Doing Business; WEF: Global Competitiveness Report; IMD) PMÚ: Efektívnosť protimonopolnej politiky (WEF), Intenzita konkurenčného prostredia, Bariéry vstupu na trh október, 2007

59 Súčasná diskusia o rozpočte
Politici, odborníci, médiá aj verejnosť diskutujú o výške deficitu a sumách pre jednotlivé kapitoly Chýba diskusia o kvalite cieľov ŠR Vôbec sa nesleduje a nezohľadňuje efektívnosť míňania peňazí v ŠR Programové rozpočtovanie je efektívny spôsob znižovania deficitu verejných financií (sleduje pomer úžitok/financie) október, 2007

60 7. časť: Výzvy do budúcnosti
Prijatie „eura“ v roku 2009 Dokončenie reformy zdravotníctva Kvalitné programové rozpočtovanie Znižovanie odvodového zaťaženia Budovanie poznatkovej ekonomiky (reforma školstva, ochrana nehmotného majetku – napr. nápadov) október, 2007

61 Odvody - štruktúra 2003 2005 Zmena Typ Dôchodky 28% (daň) 28,75%
+0,75% - starobné - 18% Poist./Spor. - invalidné 6% Poistenie - rezervný fond 4,75% Daň Zdravotníctvo 14% 0% Nemocenské 4,8% 2,8% -2% Nezamestnanosť 3,75% 2% -1,75% Garančný fond 0,25% Úrazy 0,2-1,2% 0,3-2,1% +0,1 až +0,9% Spolu 51-52% 48,1-49,9% -2,9 až -2,1% Zdroj: INEKO október, 2007

62 Odvody (% hrubej mzdy) Zamestnanec Zamestnávateľ Spolu Slovensko 13.4
35.2 48.6 ČR 12.5 35.0 47.5 Maďarsko 32.0 44.5 Poľsko 25.0 20.4 45.4 Priemer EU-15 24.1 36.6 Zdroj: MF SR (2004), OECD október, 2007

63 Reforma vysokého školstva
Presadzovanie reformy bolo za Dzurindovej vlády 3x neúspešné Ficova vláda presadila spoplatnenie externého štúdia Možnosti pre ďalšie reformy: Spoplatnenie aj denného VŠ štúdia Posilnenie pôžičiek a sociálnych štipendií Rovnoprávne financovanie štátnych a súkromných VŠ Otvorenie trhu pre zahraničné univerzity október, 2007

64 Ďakujem za pozornosť!


Stáhnout ppt "Verejné financie v SR Peter Goliaš"

Podobné prezentace


Reklamy Google