KOMPARATíVNA PedagogiKa

Prezentace na téma: "KOMPARATíVNA PedagogiKa"— Transkript prezentace:

1 KOMPARATíVNA PedagogiKa
PaedDr. Ľubomír Verbovanec, PhD

2 Vznik a vývin porovnávacej pedagogiky
Pedagogika má svoje korene už v starovekom Grécku. Xenofón a Herodot cestovali a poznávali vzdelávanie v Perzii, Egypte, a obohacovali tak aj Grécke. J.A. Komenský, sa živo zaujímal o školstvo vo všetkých európskych krajinách. Vo svojej Didaktike venuje nemalú pozornosť nielen škole ale aj ich usporiadaniu škôl a načrtnutiu školského systému, už vo svojej dobe. Za otca porovnávacej pedagogiky považujeme francúszky spisovateľ Marc-Antoine Jullien de Paris. Analyzuje európske vzdelávacie systémy, smery, význam a s nadhľadom poukazuje na nedostatky. KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA

3 K rozvoju disciplíny prispel aj Medzinárodný úrad pre výchovu 1925.
Victor Cousin osobne analyzuje vtedajšie školstvo a obohacuje o skúsenosti toho zahraničného a prispieva k formovaniu organizácie školstva. Komparatívna pedagogika však existuje len niekoľko desaťročí. Zrod sa pripisuje Isaacovi Leonovi Kandelovi 1933 a jeho dielu Porovnávacia pedagogika. K rozvoju disciplíny prispel aj Medzinárodný úrad pre výchovu 1925. Pri OSN vzniká aj Ústav vzdelávania pri UNESCO 1951 sa stáva centrom stykov pedagógov rôznych krajín a napomáha výmene skúsenosti, aj zvyšovaniu kvality vzdelávania. KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA

4 Pojem komparatívna pedagogika
Pojmom porovnávacia pedagogika rozumieme popis štruktúry zahraničných školských sústav a tento popis sa kladie ako paralela k štruktúre našej školskej sústavy. Predmetom je identifikácia rozdielov medzi školskými sústavami. Význam : transfer skúseností a inovácií medzi krajinami vyhľadávanie progresívnych inovácií integrácia, globalizácia, zjednocovanie v plánovaní a vývine školských sústav KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA

5 Výskumné metódy porovnávacej pedagogiky
Pri porovnávaní sa kladie veľký dôraz na objektívnosť, presnosť, autenticitu, správnosť porovnávania aj zovšeobecňovanie záverov. Najčastejšie používané metódy sú: Štatistická - porovnáva kvantitatívne údaje, spresňuje porovnávanie, napomáha vyhodnocovaniu ukazovateľov. Historická – pomocou nej poznávane, vznik a vývin jednotlivých sústav, tradície, charakteristické črty . KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA

6 Komparatívna – tj. porovnávacia , rozumne porovnáva predmety a javy, ktorej výsledkom je stanovenie zhôd a odlišností medzi nimi. Práve touto metódou sa odhaľujú podstatné črty jednotlivých skúmaných predmetov. Preto je táto metóda najdôležitejšia. Experimentálna – je vzhľadom na množstvo javov a variability pomocná metóda porovnávacej. KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA

7 Vývoj školstva na Slovensku v období Rakúsko-uhorskej monarchie - Otázku školstva podporoval aj cisársky dvor M. Terézie a Jozefa II. , ktorí chápali školstvo ako vec politickú, štátnu. Po prípravných prácach na školských zákonoch, ktoré viedla dvorná študijná komisia na čele s Jánom Ignácom Felbigerom /elementárne školstvo/. - Vydanie prvého školského zákona Ratio educationis v roku Tento zákon rozdeľuje ľudové a latinské školy. Ľudovú školu delí do 4 skupín. Latinské školy delí do 3 stupňov. KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA

8 V roku 1788 bola nariadená Jozefom II školopovinnosť pre deti od 6 – 12 rokov
Otázkami univerzitného štúdia sa zákon Ratio educationis nezaoberal. Ten bol upravený osobitnou reformou v druhej polovici 18. Storočia. V 1868 bol v Uhorsku vydaný školský zákon, ktorý platil aj pre Slovensko, ktorý už formuje sústavu školstva. Medzníkom bol aj vznik slovenských gymnázií a to v Revúcej 1862, Martine 1867 a Kláštore pod Znievom 1869 KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA

9 Vývoj školstva na Slovensku v rokoch 1918 – 1939
Tento nadväzoval na Rakúsko-Uhorský školský zákon, ktorý zjednotil školstvo v Čechách aj na Slovensku v nasledovnej sústave školstva: detské opatrovne, ľudové školy, meštiacke školy, gymnáziá, učiteľské ústavy a odborné školy V oblasti VŠ vzniká Univerzita Komenského 1919 v Bratislave namiesto Alžbetínskej univerzity. Univerzita disponovala právnickou, lekárskou a filozofickou fakultou KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA

10 Školstvo v období Slovenského štátu
Je charakterizované vznikom samostatného školstva Boli zavedené: Didaktické predpisy, osnovy, školský, klasifikačný, rokovací poriadok, a skúšky pri zavŕšení štúdia. Učebnice Reforma samo - vzdelávania žiactva Výchova profesorského dorastu Styk s rodičmi - rodičovské združenia Vzniká prvá Vysoká škola technická 1938 v Košiciach. Neskôr bola premiestnená do Prešova, Martina a nakoniec do Bratislavy. KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA

11 Školstvo na Slovensku po roku 1945 až do súčasnosti
Po r vplyv centralizovanej moci a útlm alternatívneho školstva. Zriadenie pedagogických fakúlt pre prípravu pedagógov na všetky typy škôl. 1953 skrátenie povinnej školskej dochádzky z 9 na 8 rokov 1960 školský zákon „ Zákon o sústave výchovy a vzdelávania“, 2 univerzity: UK, UPJŠ 1984 Ďalší rozvoj Československej výchovno-vzdelávacej sústavy ,1O ročná PŠD KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA

12 Súčasťou sústavy boli aj ľudové školy umenia, jazykové školy, sústava výchovného poradenstva a i.
Po r dochádza k demokratizačným tendenciám, čím sa zmenili úlohy a poslanie škôl. Vznikajú cirkevné a súkromné školy, kde sa zrovnoprávnila výuka so systémom štátnych škôl. Povinná školská dochádzka sa stanovila na 9 rokov. Štruktúra školstva sa nezmenila, niektoré subjekty sa premenovali, ale funkčne zostali nezmenené . Zákony z roku 1990 zabezpečili slobodu vzdelávania i autonómne postavenie VŠ s ich akademickými právami a slobodami. KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA

13 ŠKOLSKÝ SYSTÉM V SLOVENSKEJ REPUBLIKE
Školstvo na Slovensku po roku 1989 prekonáva rad pokusov o reformu. Aktivity a projekty (Sokrates, Genesis, Milénium...) sa snažili prispieť k skvalitneniu edukácie v našich podmienkach Posledné zámery sú implementované v zákone 245/2008 Z.z. v znení neskorších predpisov „Školský zákon“, ktorý sa snaží zjednotiť európsky legislatívny rámec týkajúci sa školstva. Už štruktúrou vzdelávania sa výrazne líšime od viacerých európskych štátov. Prvým znakom je vymedzenie materských škôl. V západnej Európe nie sú školami, sú viac-menej zariadeniami podobajúce sa našim jasliam. Jasle pre deti nespadajú do kompetencie ministerstva školstva a nevzťahuje sa na nich ani „Školský zákon“. KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA

14 ISCED O –Materské školy
sú zaradené do štruktúry škôl, majú vzdelávací program (štátny, školský). Podliehajú kontrole štátnej školskej inšpekcie a dotvárajú komplexnú štruktúru vzdelávania. Materské školy – pre ročné deti, je možné prihlásiť aj 2.ročné deti, ktoré sú psychicky spôsobilé navštevovať materskú školu. Dôležitým je najmä „prípravný ročník“ – ročné deti, ktorý zabezpečuje adaptáciu pre vstup do základnej školy. Vytvára žiacke kompetencie ohľadom disciplíny, koncentrácie – pozornosti, ale plní aj funkciu odhaľovania špecifických porúch, ktoré sú prekážkou v ďalšej edukácii KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA

15 ISCED 1 – Základné školy, základné umelecké školy
ide o 1. stupeň základnej školy definovaný ročníkmi 1. – 5... zámerom je všeobecná príprava. Štruktúra poznatkov je formátovaná v prospech teoretických znalostí overiteľných v praktickom živote. Sleduje telesný, psychický, mentálny rozvoj jedinca. Posledným ročníkom je ukončené základné vzdelanie. Základné umelecké školy neposkytujú základné vzdelanie, ide o doplnok pre talentované deti. KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA

16 ISCED 2 – Nižšie stredné vzdelanie (základné školy, základné umelecké školy)
ide najmä o 2. stupeň 6. – 9. ročník. Toto vzdelávanie zabezpečuje rad všeobecných i odborných poznatkov, smerujúcich jedinca k ďalšiemu vzdelávaniu. Vytvára východiskovú pozíciu pre uplatnenie jedinca v živote. KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA

17 ISCED 3 – Stredná škola (Základná umelecká škola 2. stupeň)
Patria tu gymnázia, stredné odborné školy a konzervatóriá. Účinnosťou zákona boli zrušené 6. ročné gymnáziá a stredné odborné učilištia. Poskytovateľom učebných i štúdijných odborov sú stredné odborné školy. Zachované zostali 8. ročné a 4. ročné gymnázia a biligválne 5. ročné gymnázia. Konzervatóriá a školy úžitkového výtvarníctva vzdelávajú dvojúrovňovo 1. – 4. ročník – ISCED 3 (po maturitu) a 5. – 6. ročník – ISCED 5B, kde priznávajú titul „DIS“ resp. „DIS. art“ (diplomovaný špecialista, resp. diplomovaný špecialista umenia). KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA

18 ISCED 4 – nadstavbové, pomaturitné, klasifikačné štúdiá
spravidla sa realizuje na strednej škole. Ide o doplnenie odborných spôsobilostí a končí sa maturitnou skúškou (odbornou časťou), alebo komplexnou pomaturitnou skúškou. ISCED 5 – Vysoká škola je to každé dosiahnuté vzdelanie na pôde vysokej školy. Ide o tituly Bc., Ing., Mgr., ale aj PaedDr., PhDr., RNDr., MUDr., MVDr., JUDr., ThDr., PharmDr. Výnimku tvoria konzervatóriá, ŠUV a špecifické stredné školy, ktoré priznávajú titul Dis. resp. Dis. art. Patrí tu aj prvá a druhá atestácia (1. a 2. kvalifikačná skúška). KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA

19 ISCED 6 – Vysoká škola (univerzita)
Uvedený stupeň realizuje iba vysoká škola, ktorá má priznanú komplexnú akreditáciu ide o tituly PhD., CSc., Art.D., doc., prof., Dr.Sc. Predstavujú vedeckú spôsobilosť. Vzdelávací systém na Slovensku pozná – 10 ročnú povinnú školskú dochádzku. Je zabezpečená trestno-právnou zodpovednosťou. Pre deti, ktoré dosiahli fyzický vek 6 rokov, ale nedosahujú pedagogicko-psychologickú spôsobilosť je zriadený nultý ročník vzdelávania. KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA

20 Školský systém dotvárajú „školské zariadenia“: Školský klub detí
Legislatíva umožňuje aj individuálne vzdelávanie v domácom prostredí. Jeho výstupom je absolvovanie – vykonanie komisionálnej skúšky v podmienkach príslušnej základnej školy. Školský systém dotvárajú „školské zariadenia“: Školský klub detí Školské stredisko záujmovej činnosti Centrum voľného času Školský internát Stredisko odbornej praxe KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA

21 „špeciálne výchovné zariadenia“ Diagnostické centrum
Reedukačné centrum Liečebno-výchovné sanatórium „zariadenia výchovného poradenstva a prevencie“ Pedagogicko-psychologické poradenstvo Psychologické poradenstvo „školské účelové zariadenia“ Škola v prírode Zariadenia školského stravovania Stredisko služieb škole KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA

22 Školský vzdelávací systém zabezpečuje aj ďalšie vzdelávanie učiteľov
Školský vzdelávací systém zabezpečuje aj ďalšie vzdelávanie učiteľov. Stalo sa tak účinnosťou zákona „o pedagogických a odborných zamestnancov“ 317/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov. Ide o kontinuálne vzdelávanie, ktoré vykonávajú vysoké školy, metodicko-pedagogické centrum a inštitúcie, ktorých predmetom činnosti je vzdelávanie. KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA

23 Kontinuálne vzdelávanie učiteľov sa realizuje danými formami:
Adaptačné vzdelávanie Aktualizačné vzdelávanie Inovačné vzdelávanie Špecializačné vzdelávanie Funkčné vzdelávanie Kvalifikačné vzdelávanie Slovenský vzdelávací systém prešiel výraznou evolúciou, ktorá síce nepriniesla zjednodušenie, ale umožnila flexibilne realizovať vzdelávanie v intenciách európskych štandardov KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA

24 Prehľad vybraných školských systémov
Veľká Británia Vo Veľkej Británii neexistuje jediný jednotný školský systém. Vyvinuli sa 3 nezávislé výchovnovzdelávacie sústavy: Anglicko + Wales, Škótsko, Írsko. Charakteristickým rysom školstva vo Veľkej Británii je „duálny systém“. Jeho princíp spočíva v tom, že vedľa seba existujú štátne školy a školy cirkevné. Rokom 1918 sa uzákonila povinná školská dochádzka od 5 do 14 rokov. Výuka na základných školách je od roku 1918 bezplatná. KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA

25 v materských školách od 2 do 5 rokov
V roku 1964 došlo k prijatiu zákona o reforme školy, ktorej dôsledkom je uzákonenie predĺženej 11-ročnej školskej dochádzky. Anglická škola pracuje na základe celodenného systému. Predškolská výchova v materských školách od 2 do 5 rokov v triedach predškolskej výchovy pre deti od 3 do 5 rkov. Základná škola na nižší stupeň 5 – 8 rokov vyšší stupeň 8 – 11 rokov Stredná škola Umožňuje dokončiť povinnú školskú dochádzku; strednej školy klasického gymnaziálneho typu(/grammar school) strednej technickej školy strednej modernej školy so všeobecným profilom vzdelania KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA

26 Medzi najstaršie a najvýznamnejšie patria Oxford a Cambridge.
V súčasnej dobe má však v rámci stredného školstva dominantné postavenie tzv. jednotná stredná škola všeobecnovzdelávacieho charakteru, kam sú prijímaní žiaci bez výberu podľa schopností. Paralelne so štátnymi strednými školami existujú menej početné nezávislé stredné školy. Najvýznamnejšie z nich sú elitné internátne školy. Prijímajú ročné deti na základe náročných prijímacích skúšok. Vysoké školy - univerzity Medzi najstaršie a najvýznamnejšie patria Oxford a Cambridge. - polytechniky. KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA

27 Keď dieťa dosiahne 10 rokov, rozhodne sa, či pôjde
Rakúsko Je najstarším štátom, v ktorom bola zavedená povinná školská dochádzka /1869/. Predškolská výchova sa uskutočňuje v materských školách buď celodenného alebo poldenného charakteru. Základná škola ľudová škola 6 – 10 rokov. Keď dieťa dosiahne 10 rokov, rozhodne sa, či pôjde do hlavnej školy – 4. ročný proces vzdelávania na nižší stupeň gymnázia. Po ukončení Hauptschule sa 14 ročné dieťa môže rozhodnúť pre polytechnickú triedu /9. ročník/. Stredné školy gymnázia so základným a 3 vyššími stupňami reálne gymnázia so základným a 2 vyššími stupňami hospodárske reálne gymnázia reálne gymnáziá vyššieho stupňa rozličné mimoriadne formy napr. pre telesne postihnutých KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA

28 nadväzujú na 8. ročník hlavnej školy
Odborné školy nadväzujú na 8. ročník hlavnej školy odborné učňovské školy. Vyučovanie zahŕňa 1 školský deň týždenne. stredné odborné školy – vzdelávacie ústavy pre učiteľky materských škôl, vychovávateľky, priemyselné, technické a umelecko-priemyselné školy vyššie odborné školy – technické a priemyselné učilištia, obchodné akadémie a pedagogické inštitúty. Výučba v nich trvá 2 – 6 semestrov. Vysoké školy univerzity – zodpovedajú za rozvoj vied koordinujú vedecký výskum vysoké umelecké školy – ich príprava sa skladá z predbežno-odbornej, umelecko-pedagogickej a umelecko-vedeckej prípravy. KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA

29 Predškolská výchova – realizuje sa v jasliach a v materských školách.
Nemecko Školská sústava je decentralizovaná. Hlavné právomoci sú v rukách spolkových republík. Predškolská výchova – realizuje sa v jasliach a v materských školách. Základná škola – ňou sa začína povinná školská dochádzka pre všetky deti od 6 do 9 rokov. dokončiť školskú dochádzku na 5-ročnej hlavnej škole. Hlavná škola Reálky – táto škola pripravuje svojich žiakov k štúdiu na odborných školách. Gymnázia sú elitnou školou /7 – 9 ročné/. Integrovaná stredná škola – zlúčením všetkých 3 typov – hlavnej školy, reálky a gymnázia v rámci jednej škola. KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA

30 Učňovské školy sú hlavnou formou odborného školstva.
Odborné učilištia a  stredné odborné učilištia – obsahová koordinácia medzi výukou uskutočňovanou na škole a odbornou pracovnou prípravou. Vysoké školy Vzdelávanie učiteľov – učitelia základných a hlavných škôl sa vzdelávajú v 6-semestrovom štúdiu na vysokých školách pedagogických. Učitelia gymnázií na 8-semestrovom univerzitnom štúdiu. Úplnú kvalifikáciu získavajú štátnou skúškou z pedagogiky a psychológie po 2-ročnej praxi. KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA

31 Dánsko Základnou charakteristickou črtou dánskeho vzdelávania je princíp ľudovej osvety zahrnutý v liberálne chápanom vyučovaní. Školstvo je všeobecné, jednotné a povinné. Školy sú zdarma. Predškolská výchova pozostáva z denných jasieľ, materskej školy, integrovaných zariadení a predškolských tried. Inštitúcie patria do kompetencie ministerstva sociálnych vecí. Základná škola – v Dánsku je 9-ročná úplná povinná dochádzka /od 7 do 16 rokov/. Do základnej školy tiež patrí aj dobrovoľný 10. ročník a dobrovoľná predškolská trieda. KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA

32 HH kurzy – zamerané na obchodné a ekonomické predmety
Stredná škola gymnázium /3 ročné/ tzv. HF kurzy /2-4 ročné/. Gymnázium je orientované výrazne na prípravu študentov pre vysoké školy. HF kurzy sú zvláštnym typom vzdelávania na úrovni vyššej strednej školy. Po jej vykonaní sa každý občan starší ako 18 rokov môže hlásiť na väčšinu odborov vysokoškolského štúdia. HH kurzy – zamerané na obchodné a ekonomické predmety HTX kurzy – zamerané na technické odbory. Odborné školy - Základné odborné vzdelávanie a učňovský výcvik Dĺžka tohto výcviku trvá 2-4 roky a absolventi musia zložiť tzv. tovarišskú skúšku. základná odborná príprava – širšia profesijná kompetencia /napr. obchod, ekonomika, strojárenstvo, stavebníctvo/Vysoké školy – na ne sú žiaci prijímaní po ukončení gymnázia, HF kurzov a HH kurzov. KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA

33 Predškolská výchova sa postupne stáva povinnou pre každé dieťa.
Švédsko Súčasné švédske školstvo je štátne a bezplatné. Existuje v ňom niekoľko súkromných škôl, ktoré nazývame nezávislé školy. Predškolská výchova sa postupne stáva povinnou pre každé dieťa. detské jasle materské školy rodinné jasle s opatrovateľkami. Základná škola – dochádzka je pre všetky deti jednotná, povinná a trvá 9 rokov. Od roku 1980 sa na základných školách známkuje v 8. a 9. ročníku. KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA

34 humanitný a spoločenskovedný ekonomický a obchodný
Stredná škola – je voliteľným pokračovaním základnej školy. Existuje mnoho študijných odborov, ktoré môžu byť 2-3 až 4 ročné. Vyššia stredná škola humanitný a spoločenskovedný ekonomický a obchodný priemyselno-technický poľnohospodársko-lesnícky. Vysoké školy zahrňujú univerzity a vysoké školy. V súčasnosti je vo Švédsku 6 stálych univerzít. Z hľadiska obsahového zamerania sa švédske vysoké školy a univerzity členia do 5 hlavných študijných odborov: technické ekonomické a sociálne zdravotnícke a lekárske učiteľské a pedagogické informačné, komunikačné a kultúrne. Štúdium vo všetkých formách je v prvých dvoch ročníkoch spoločné. KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA

35 mladší odborní učitelia 1. Stupňa, tzv. adjunkti /4-ročné štúdium/
Príprava učiteľov - z hľadiska kvality prípravy patrí Švédsko medzi najpoprednejšie štáty sveta. mladší odborní učitelia 1. Stupňa, tzv. adjunkti /4-ročné štúdium/ - starší odborní učitelia, tzv. lektori absolvujú 8- ročné štúdium. Majú právo vyučovať vo vyšších ročníkoch základných škôl a vo všetkých ročníkoch stredných škôl. - po obhájení a uverejnení vedeckej dizertácie získavajú absolventi učiteľstva vedeckú hodnosť doktorát, ktorý poskytuje učiteľovi značné výhody. KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA

36 Francúzske školstvo sa vyznačuje prísnou centralizáciou.
Francúzsko Francúzske školstvo sa vyznačuje prísnou centralizáciou. Predškolská výchova nie je povinná a je určená pre deti od 2 do 6 rokov. Základná škola je 5 ročná a povinná pre všetky deti od 6 do 11 rokov. prípravný kurz základný kurz stredný kurz Stredná škola kolégiá – sú nižšie stredné školy lýceá – pripravujú žiakov z kolégií v 3. ročníkoch, buď k maturite, k technickej maturite alebo k technickému osvedčeniu. odborné lýceá – prijímajú žiakov po ukončení 3. ročníka kolégií na 2-ročnú prípravu. KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA

37 univerzitné technologické inštitúty vysoké odborné školy
Vysoké školy univerzity univerzitné technologické inštitúty vysoké odborné školy Príprava učiteľov - učiteľky materských škôl a učitelia základných škôl sa pripravujú v učiteľských ústavoch. - profesori pre nižší stupeň stredných škôl /kolégiá/ buď na univerzite alebo v zvláštnych regionálnych strediskách. KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA

38 Predškolská výchova sa realizuje v jasliach a v materských školách.
USA Vzdelávanie sa vyznačuje spájaním praktickej a teoretickej zložky. Základné vzdelanie sa považuje za právo a nie privilégium. Toto školstvo sa vyznačuje tiež interakciou verejnej zodpovednosti a súkromnej iniciatívy. Predškolská výchova sa realizuje v jasliach a v materských školách. Základná škola je 6 alebo 8-triedna. Vyznačuje sa pestrosťou v učebných plánoch a osnovách. . KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA

39 Rozdelenie strednej školy na 2 oddelenia:
Stredná škola je organizovaná ako jednotná škola a spolu so základnou školou predstavuje 12- ročnú školskú dochádzku. Rozdelenie strednej školy na 2 oddelenia: - nižšie stredné školy /junior high schools/ - vyššie stredné školy /senior high schools/. Na týchto školách už žiaci nezostávajú v tom istom triednom kolektíve, ale striedajú tak triedne kolektívy ako aj vyučujúcich podľa svojho vlastného študijného plánu. Ide o 3 rozličné typy programov: - akademický - odborný - všeobecný, alebo doplňujúci. KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA

40 Vysoká škola zahŕňa: 2 – ročné Junior alebo Community Colleges – technická, odborná príprava a všeobecnovzdelávacie kurzy. 4 – ročné kolégiá slobodných umení – udeľujú hodnosť bakalára umení alebo prírodných vied, niektoré i hodnosť magistra. Kompletné univerzity sa od seba líšia. Univerzity svetového mena sú Harvard University a University of California Berkeley. Každá univerzita má 4-ročné všeobecnovzdelávacie kolégiá. Univerzity zahŕňajú aj doktorské a profesionálne štúdium. Vzdelávanie učiteľov – za základnú kvalifikáciu k vykonávaniu učiteľského povolania na materských, základných a stredných školách sa považuje 4 – ročné štúdium v kolégiách s hodnosťou bakalár. KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA

41 Alternatívne školstvo
ktorá je alternatívou k tradičnej škole. Tradičnou školou myslíme: pamäťovo-reprodukčnú školu autoritatívnym postavením učiteľa ktorá používa donucovacie metódy ktorá má relatívne stálu organizáciu vyučovacích hodín, vyučovania a školského roku je to škola s pevnými osnovami a učebnými plánmi určenými „zvonka“- mimo školy je to škola s direktívnym spôsobom riadenia školy a edukatívnych procesov. Nie je alternatívnou školou cirkevná, či súkromná škola. Je alternatívou len z pohľadu zriaďovateľa, a to vo vzťahu k štátnym školám. Alternatívne školstvo predstavuje uplatnenie alternatívnych pedagogických koncepcií v školskej praxi. KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA

42 Základné systémové znaky: Ciele Obsah Postupy, metódy, formy
Postavenie žiaka Postavenie učiteľa Organizáciu vyučovania Riadenie školy Zriaďovateľa školy Postavenie rodičov vo vzťahu ku škole. Alternatívne školstvo: Waldorfská škola M. Montessoriová Alternatívna škola C. Freineta Jenská škola Daltonská škola Rogersova P-C-E škola KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA

43 GOGA, M.: Kapitoly z porovnávacej pedagogiky dospelých. Košice: 1993
LITERATÚRA GOGA, M.: Kapitoly z porovnávacej pedagogiky dospelých. Košice: 1993 KOSOVÁ, B.: Vybrané kapitoly z porovnávacej pedagogiky a alternatívne pedagogické koncepcie. Banská Bystrica: 1996 MISTRÍK, E.: Kultúrna a multikultúrna výchova. Bratislava: 1999 OBDRŽALEK, Z.: Škola, školský systém, ich organizácia a riadenie. Bratislava: 1996 PRUCHA, J.: Proměny vzdělávaní v mezinárodním kontextu. Praha: 1992 PRUCHA, J: Vzdělávaní a školství ve světe. Praha: 1999 PRUCHA, J.: Multikultúrna výchova. Praha: 2001 RÝDL, K. Cesta autonomní škole. Praha: 1996 ŠÍBL, D. a kol.: Encyklopédia medzinárodných organizácií. Bratislava: 1997 ZELINA, M.: Alternatívne školstvo. Bratislava: 2000 Pedagogické časopisy KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA

44 PaedDr. Ľubomír Verbovanec, PhD
Ďakujem za pozornosť PaedDr. Ľubomír Verbovanec, PhD KOMPARATÍVNA PEDAGOGIKA