JOZEF CÍGER - HRONSKÝ JOZEF MAK

Život autora narodil sa v roku 1896 vo Zvolene chcel sa stať maliarom, študoval v Krupine a v Leviciach na učiteľskom ústave 1914 narukoval na taliansky front od 1932 – tajomník Matice slovenskej redigoval detský časopis Slniečko 1945 emigroval, žil v Rakúsku, Bavorsku, Taliansku a nakoniec v Argentíne založil tam zahraničnú Maticu slovenskú 1959 predseda SNR v zahraničí zomrel v roku 1960 v Argentíne (Luján)

DIELO Poviedky a novely: U nás doma (1923), Domov (1925), Medové srdce (1929), Žltý dom v Klokočove (1927), Podpolianske rozprávky (1923), Tomčíkovci (1933), Sedem sŕdc (1944), Šmákova mucha (1944) Romány: Proroctvo doktora Stankovského (1930), Chlieb (1932), Jozef Mak (1933), Na krížnych cestách (1939), Pisár Gráč (1940), Na Bukovom dvore (1944), Andreas Búr Majster (1948), Svet na trasovisku (1960) Tvorba pre deti a mládež: Janko Hrášok (1926,), Smelý zajko (1930), Smelý zajko v Afrike (1931), Budkáčik a Dubkáčik (1932), Sokoliar Tomáš (1932), Zlaté hodinky (1934)

Charakteristika tvorby usiluje sa vystihnúť sociálne a psychologické črty dedinského života: nad príbehom dominuje hlas rozprávača, príbehová irónia a zobrazovanie postavy v stave jej duševnej trýzne a utrpenia romány sú napísané sugestívnym jazykom, s bohatstvom vnútornej expresie a psychologickou hĺbkou postáv jeho základným duševným stavom je utrpenie štylistickým špecifikom Hronského románov je oslovovanie postáv, ich zaklínanie, aby sa vymanili zo stavu pasivity a životnej ťaživosti nad fabulou začína dominovať pozícia rozprávača, čomu zodpovedá aj autorské hodnotenie situácií, výjavov a postáv a celý román sa napokon vníma ako rozprávačský monológ téma osamelosti ľudského indivídua, straty základných istôt dominuje téma násilia a utrpenia, spočívajúceho v neschopnosti komunikovať – jedna z podstatných tém literatúry 20. storočia

Charakteristika tvorby Expresionizmus zdôrazňuje subjektívnu, výrazovú stránku a usiluje sa o stupňovanie výrazu (umeleckou nadsádzkou) usiluje sa poukázať na psychickú alebo duševnú skutočnosť viac ako na vonkajšie udalosti pocity živelného odporu voluntarizmus – zdôrazňovanie, preceňovanie významu vôle zvláštne príbehy zvláštnych postáv dramatickosť, drastickosť a kontrast

Charakteristika tvorby Lyrizácia dominuje expresionisticko-senzualistická epika (zakladala sa na zmyslovom = citovom vnímaní) psychické stavy postáv lyrizácia jazyka (metafory, personifikácie, expresívne vyjadrovanie…) vnútorný monológ

JOZEF MAK ŽÁNER: román (expresionistický, sociálno-psychologický) DRUH: epika FORMA: próza PROSTREDIE: dedinské ( Liptov, dedina Hudákovo) TÉMA: ponor do psychiky prostého človeka na pozadí zložitej spoločenskej situácie OBDOBIE: prelom 19. a 20. storočia, 1. sv. vojna (autor sa nedotýka témy frontu, ale dopadu nešťastia vojny na dedinského človeka)

Vonkajšia kompozícia 75 kratších kapitol označených číslom viacero kapitol má začiatok pozvoľný, bez dramatickosti, často s lyrizáciou v opise prírodnej scenérie opakovanie motívu príchodu inovate v 63. a 75. kapitole (svadba – smrť) využíva kontrast:

postáv: Jozef - Jano, Maruša – Jula citov a činov: Jozefova láska k matke - zahanbenie, že je nemanželský; láska a dôvera voči Maruši - nečakané sklamanie; úžasná pracovná aktivita - nie je majiteľom domu, v ktorom býva a ktorý sám postavil; prudký cit a bohaté ľudské vnútro Jozefa a July - neschopnosť vyjadriť svoje city slovom

Charakteristické znaky: obdobie hospodárskej krízy, podstatná však nie je kríza, ale jej precítenie postavou fatalita (osudovosť) románu autor lyrizuje mnohé pasáže (napr. opis inovate), jedinečne pracuje s pásmom reči postáv a pásmom reči rozprávača (rozprávač vstupuje do deja, prihovára sa svojej postave, hovorí za ňu, pretože Jozef Mak dostal pri narodení do daru od Boha ukrižované ruky, ale nedostal ústa – o svojich citoch nevie hovoriť, všetko sa odohráva v jeho vnútri, ale nič nevypovie)

Hlavná postava je komponovaná ako symbol jednoduchého slovenského človeka, vďaka ktorému národ prežil: prijíma beh dejín, tak, ako prichádza, nebojuje proti veterným mlynom, nekladie si pre seba riešenie celonárodných alebo celosvetových problémov, snaží sa opäť a opäť vstať a pokračovať v ťažkom, ale poctivom živote. „mak“ – zrnko v makovnici Jozef Mak = človek-milión „Trp, Jozef Mak. Človek-milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale je pravda, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.“

Postavy Jozef Mak v jeho mene je drobnosť (početnosť, mnohosť), teda nie výnimočnosť Jula objavuje sa až v 38. kapitole nízke dievča s utrápenými očami, ľavú ruku má chorú, od pleca až po lakeť ju má vyschnutú rodina ju nechce vydať, lebo dom je napísaný na jej meno považujú ju za jednoduchú, lebo sa nebráni rozkazovaniu urobí robotu aj za troch plače ustavične, ale bez sĺz spája sa s ňou biela farba

Postavy Maruša najexpresionistickejšia postava v diele bývala krásna, láskavá, usilovná a starostlivá prekoná zmenu z krásneho a dobrého dievčaťa na skazenú a škaredú ženu choroba jej zohaví tvrár a manželstvo s neľúbeným mužom z nej spraví alkoholičku, tupú a nevšímavú k vlastnému dieťaťu spája sa s ňou zelená farba

Ďalšie postrehy expresionistický pocit hrôzy a zhnusenia: … a keď sa jej Jozef Mak prizrel, zdalo sa mu, že má krvavé oči. Krvavé oči, že sa jej bezkrvné pery, že sa jej trasú a že jej uschol dych. Na Jozefa sa začala valiť hrôza. Zošediveli mu líca, prsty nevedomky mrvili suché seno a chladli.

Ďalšie postrehy postavy konajú pudovo, nekontrolovane: Ani na ume nemal, aby Marušu objal, a nemohol za to, že sa tak stalo… no a keď ju pocítil v ramenách, zdivela v ňom krv.

Ďalšie postrehy lyrizácia prózy, napr. personifikuje prírodu do postavy panny – nevesty v bielom inovaťovom závoji: Inovať je najnádhernejší závoj. Nijakej panne na svete neutkajú takú nádheru, akú si utká príroda sama, keď sa jej zachce, hoc by to bola panna zo sedemdesiatich kráľovských palácov. Ani príroda-panna si ho nedožičí hocikedy, sťaby sa i jej závoj mal podrať, pominúť, a vyberá si ho, oblieka iba vo výnimočných prípadoch. Príroda-panna rada sa parádi cez celý rok, truhla so šatami akoby nemala dna.

Ďalšie postrehy kultivovaný ľudový jazyk, veľmi expresívny, výrazne zachytí nežnosť, ale aj akciu a zlosť či opitosť: Tancovať, hmýriť sa neprestávali Janove hlavy. Keď Jozef udrel fľašou medzi oči jednej, všetky hneď skrvaveli a všetky rovnako rozzevené ústa rovnako schrčali. Jozef chcel ich vidieť všetky a chcel sa rehotať diabolsky, ale pred oči tislo sa mu tisíc a tisíc rúk, zastreli mu svet, mykali ho, socali, teplou krvou oblievali a nezrozumiteľne hučali.

Ďalšie postrehy reč postáv je plná zámlk a nedopovedaných viet: A čím viac sa díva Jozef Mak, tým väčšmi sa mu duša mračí, lebo nevie, nevie, ako povedať Jule aspoň jediné láskavé slovo, ako sa k nej prihnúť aspoň trochu, ako sa jej aspoň nejakým úškľabkom poďakovať za obsah plachtičky (poznámka: za syna), čo vlečie pred sebou, a za jedenásť ciest. Nič nevie Jozef Mak, iba hlavu by si vedel preťať. Pomôž mi, Jula! Ó, Jula vďačne, veď je na to stvorená na svet.

Ďalšie postrehy rozprávač sa niekedy správa ako bábkoherec, hovorí za svoje postavy, domýšľa, čo chceli povedať, čo by sa patrilo, aby povedali. Je vševediaci a vždy prítomný: Prvý raz sa jej pozrel do očú a videl najsamprv, aká je Jula nesmierne čistá. Potom to, že pricloňuje trochu oči a viečka má biele, priezračné, i celú pleť takú jasnú, čistú, hladkú a bielu, a nevedel, iba tak cítil, že táto jasnota pochodí od troch vecí: od materstva, od únavy a od radosti. Hej, nepekná Jula bola takáto zázračne krásna. A umná, dobrotivá. Skoro celkom priclonila oči mihalnicami, aby nepomýlila Jozefa Maka, keď sa cez srdce díva na ňu. Nech sa len díva…

ÚLOHY Načrtnite stručný prierez dejinami slovenského románu. Charakterizujte literárny druh – román. Vymenujte typy románu. Pomocou ukážky interpretujte nosnú ideu románu Jozef Mak. Jozef Mak sa musel odvrátiť i prvý i druhý raz a musel ísť do kúta. Tu sedí a biedny je. Nuž a kto je biedny, tomu nemôžeš inšie priložiť, iba biedu, tak počúvaj, Jozef Mak, aby si mal biedy ešte viac. Trp, Jozef Mak. Človek-milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.

ÚLOHY Inovať je nádhernejší závoj. Nijakej panej na svete neutkajú takú nádheru, akú si utká sama príroda, keď sa jej zachce, hoc by to bola panna zo sedemdesiatich kráľovských palácov. Ani príroda – panna si ho nedožičí hocikedy, sťaby sa i jej závoj mal podrať, pominúť, a vyberá si ho, oblieka iba vo výnimočných prípadoch. Nájdite v ukážke dôkaz lyrizácie prozaického textu. Urobte morfologický rozbor podčiarknutých slov v texte.

nádhernejší Prídavné meno: akostné, mužský rod, singulár, N, pekný (2 nádhernejší Prídavné meno: akostné, mužský rod, singulár, N, pekný (2. stupeň) panej Podstatné meno: konkrétne, všeobecné, životné, ženský rod, singulár, G, pani zachce Sloveso: činnostné, plnovýznamové, 3. os., singulár, prítomný, oznamovací, činný, dokonavý vid zo Predložka: vokalizovaná, prvotná, jednoduchá, G jej Zámeno: privlastňovacie, rod, číslo, pád, vzor: môj iba Častica