Segmentálny podsystém 1. časť

Slides:



Advertisements
Podobné prezentace
Název školy: ZÁKLADNÍ ŠKOLA SADSKÁ Autor: Mgr. Dobrá Jana Název DUM: VY_32_Inovace_1.1.1 Hlásková podoba slova Název sady: Český jazyk 4. ročník Číslo.
Advertisements

Projekt MŠMTEU peníze středním školám Název projektu školyICT do života školy Registrační číslo projektuCZ.1.07/1.5.00/ ŠablonaIII/2 Sada34 AnotaceJazyk.
Název školy: Základní škola a Mateřská škola Kladno, Norská 2633 Autor: Mgr. Pavla Balejová Název materiálu: VY_12_INOVACE_ČJ.2.Bal.24_Kratke_a_dlouhe_samohlasky.
VY_32_INOVACE_09 09 CO NÁS OBKLOPUJE ? autor: Mgr. Miroslava Mahdalová
Číslo projektu MŠMT: Číslo materiálu: Název školy: Ročník:
I. V - P - K GUNY Guny sú vlastnosti, to čo je vo vnútri všetkého a čo sa prejaví. Z gun sa skladá všetko. To akí sme, to sú naše guny, všetko, čo sa deje.
SYSTÉM ČESKÝCH HLÁSEK Mgr. Kamil Kopecký, Ph.D..
CZ.1.07/1.4.00/ Autor Šárka Jurášová Škola
Datum: Projekt: Kvalitní výuka Registrační číslo: CZ.1.07/1.5.00/
Základní škola Ústí nad Labem, Anežky České 702/17, příspěvková organizace   Číslo projektu: CZ.1.07/1.4.00/ Název projektu: „Učíme lépe a moderněji“
Šablona: III/2 Inovace a zkvalitnění výuky prostřednictvím ICT
DYNAMIKA FONOLOGICKÉHO SYSTÉMU ČEŠTINY
Tato práce je šířena pod licencí CC BY-SA 3
Využitie vlastností kvapalín
Sleduj informácie na obale potravín
Číslovky (numeráliá) ako nadstavbový slovný druh
Skladanie síl (vektorov):
Dopplerov jav Kód ITMS projektu:
Elektromagnetické spektrum
Powerpoint v edukačnom procese
Počítač s príslušenstvom INF V. ročník
ÚČTOVNÍCTVO Časové rozlíšenia.
Generátory striedavého napätia
Implementácia IKT do vyučovania chémie
Zvuk Kód ITMS projektu:
8.1 Vznik, vývoj a funkcie peňazí
Kreslenie v textovom dokumente 1.časť
Plánovanie a príprava hodiny
Trojuholníky ZŠ okružná 17 Michalovce.
Významová (lexikálna) rovina jazyka
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
Vstupné zariadenia.
Využitie pracovných listov na hodinách informatiky
a jeho pôsobenie na predmety
SCIO testy Národné porovnávacie skúšky (NPS)
Skúmanie vlastností kvapalín, plynov, tuhých látok a telies
Európska Únia Diana Výrostková Betka Kuižová Pali Sýkora.
Kultúra spôsoby myslenia, správania a činnosti ľudí, ktoré sa rozširujú prostredníctvom učenia a materiálne predmety, ktoré ľudia vytvorili sociálne dedičstvo.
Z čoho sú zložené organizmy ? PaedDr. Renáta Kátlovská
Obchod – charakteristika, význam, členenie
PaedDr. Jozef Beňuška
PaedDr. Jozef Beňuška
Model atómu Kvantové čísla.
PODSTATNÉ MENÁ SUBSTANTÍVA.
Základné rozdelenie podľa oblasti použitia
Poznámky z teórie kriviek a plôch Margita Vajsáblová
Jazykové prostriedky Systém: jazyk Podsystém: jazyková rovina
Úvod do štúdia literatúry
Atmosféra Adriána Lokajová Dominika Kuižová.
Zem – modrá planéta Jozef Dzuriš, 1.D Gymnázium J. A. Raymana, Prešov.
Stredisko odbornej praxe KUCHÁRSKE
Počítačové siete Čo je to počítačová sieť ?
PaedDr. Jozef Beňuška
GRAFICKÁ STRÁNKA JAZYKA
Výskumný súbor.
Modelovanie DBS Vypracoval: Ing. Michal COPKO.
Orientácia na pracovnej ploche
Čo a skrýva v atómovom jadre
pitnej a odpadovej vody
Stredná odborná škola automobilová Moldavská cesta 2, Košice
Psychologické disciplíny
Jazyk ako systém Jazyk a reč.
Fonologický vývin v reči dieťaťa
Segmentálny podsystém 1. časť
EQM-PD Európsky manažment kvality pre profesionálov pracujúcich so zdravotne postihnutými osobami Eqm-pd.com Projekt „EQM-PD“ bude financovaný s podporou.
Stredná odborná škola automobilová Moldavská cesta 2, Košice
Projekt:. Pomoc škole a žákům, registrační číslo projektu CZ /1
Základní škola a Praktická škola Dvůr králové nad Labem
ZÁKLADNÍ ŠKOLA PODBOŘANY, HUSOVA 276, OKRES LOUNY
Autor: Mgr. Dana Bednářová Datum: Název: VY_32_INOVACE_08_ Český jazyk
Transkript prezentace:

Segmentálny podsystém 1. časť 22. september 2017 Prof. PaedDr. Jana Kesselová, CSc.

Jazykový systém Zvuková rovina Významová rovina segmentálny podsystém suprasegmentálny podsystém Významová rovina lexikálny podsystém gramatický podsystém morfologický podsystém syntaktický podsystém

En ten tiky, dva špendlíky, čert vyletel z elektriky. Text detskej riekanky segmentuje na základné jednotky s rytmickou funkciou. En ten tiky, dva špendlíky, čert vyletel z elektriky.

segmentálny podsystém pri segmentácii (členení) zvukového rečového signálu sa vymedzujú základné komplexné fonické útvary: slabiky rytmická funkcia slabiky sa členia na nižšie jednotky: hlásky predmet výskumu fonetiky artikulačné a akustické vlastnosti hlások fonetika skúma zvukovú štruktúru reči (parole) hlásky sú segmenty, ktoré sa v jazykovom vedomí transponujú (=prenášajú z jednej oblasti do druhej) na fonémy dištinktívna funkcia dištinktívna = význam rozlišujúca; brať – prať – drať – trať.. komutačný test slúži na vymedzenie inventáru foném, na odlíšenie foném od variantov fonémy – alofóny napr. predoďasnové n (noha) a zadopodnebné n (banka) fonémy: predmet výskumu fonológie vlastnosti a protiklady foném fonológia skúma zvukový systém jazyka (langue)

Porovnajte vlastnosti segmentov. a, e, i p, s, g

vytváranie prekážok šumy sonanty nesonanty tóny sonóry

Porovnanie vlastností vokálov a konsonantov (z hľadiska artikulačného, akustického a funkcie v slabike) vytváranie dutín tóny šumy sonanty nesonanty sonóry v akustickom spektre majú prevahu tónových zložiek ako vokály, artikulačné vlastnosti sú bližšie konsonantom. m, n, ň, l, ľ, r, j, v

Vokály a konsonanty sa rozlišujú na základe troch kritérií: artikulačné vlastnosti akustické vlastnosti funkcia v stavbe slabiky

konsonantnosť – nekonsonantnosť (C – C0) Na pozadí artikulačných a akustických vlastností vokálov a konsonantov možno vymedziť dva základné protiklady: konsonantnosť – nekonsonantnosť (C – C0) vokálnosť – nevokálnosť (V – V0)

V V0 C C0 -- konsonanty vokály sonóry

každý zvuk (čiže aj hláska) je jednoznačne určený svojím spektrom spektrum: množina všetkých zložiek (harmonických tónov), ktoré tvoria hlásku spektrum možno zachytiť grafom: oscilogram spektrogram sonagram

Oscilogram slova dať (oscilogram = graf na zachytenie hláskového spektra) spoluhlásky: šumy Pri spoluhláskach ide o neperiodické striedanie vzduchových vĺn samohlásky: tóny Pri samohláskach ide o periodické striedanie vzduchových vĺn

Spektrogram slova dať

Sonagram slova sekundárny

Maximá akustického spektra sú formanty Maximá akustického spektra sú formanty. Každá samohláska má iné hodnoty formantov, čím sa samohlásky od seba líšia.

Formantová schéma polohu každej samohlásky určujú hodnoty formantov F1 a F2 i u e o a

Poloha samohlások vo formantovej schéme korešponduje s polohou jazyka pri ich artikulácii (jazyk sa pohybuje horizontálne aj vertikálne).