Ako sme to len mohli prežit? Zapni si zvuk!

Si aj ty dieťa 70-tych, 80-tych rokov? (tak ako ja...) Ako si to len prežil???? !!!!!

Deti, v aute sme jazdili bez povinnosti pripútať sa, bez airbagov. Vyžívali sme sa v hniezdení a strkaní sa na zadných sedadlách...

Náš detsky nábytok bol natretý lesklou farbou obsahujúcou olovo!

Nemali sme detské poistky na fľaškách s liekmi, na zásuvkách alebo dverách...

Pri jazde na bicykli sme nemali ani prilbu, ani chrániče na lakťoch a kolenách.

Pili sme vodu z kohútika, ba aj v záhrade, kým sme neutíšili svoj smäd.

Hodiny a hodiny sme strávili stavaním káričky, na ktorej sme sa potom spustili z kopca bez toho, aby sme brzdili!!!

Po niekoľkých karamboloch sme sa poučili Po niekoľkých karamboloch sme sa poučili. Zabrzdili sme potom pristátím na strome alebo v bahne. Veru, vtedy ešte nebola taká premávka!

Od hrania sme sa vracali domov len na obed alebo až neskoro večer.

Do školy sa chodilo len doobeda, a domov sme prišli až po okoštovaní plodov všetkých ovocných stromov po ceste...

Nemali sme mobily. A tak nikto nemal ako vedieť, kde práve sme Nemali sme mobily... A tak nikto nemal ako vedieť, kde práve sme!!! !!! Dnes nemysliteľné!!!

Porezali sme sa, polámali si kosti, vybili si zuby, ale nikdy nikto nikoho neudal. Nikto nebol na vine!

Jedli sme keksy, chlieb, čokoládu, zmrzlinu, nápoje obsahujúce cukor atd., ale nikto nemal problémy s nadváhou, lebo sme cely deň behali po vonku a hrali sme sa.

Podelili sme si jednu Colu (ak sme mali na ňu peniaze), a všetci pili z tej istej fľaše a nikto na to nezomrel.

Ale zato sme mali skutočných priateľov!!! Nemali sme playstations, MP3, Nintendo 64, XBox, 199 programov v telke , Cd-napalovač, Notebooky, PC , chat, Internet, atd. ... Ale zato sme mali skutočných priateľov!!!

Peso alebo na bicykli sme dobehli k priateľom bez toho, aby sme dopredu zatelefonovali, a hrali sme sa spolu.

v tomto studenom, tvrdom svete ! Tam vonku, v tomto studenom, tvrdom svete !

Hrali sme sa na schovávačku, na chytačku, zlodejov a policajtov, futbal, a keď niekoho nevybrali, nebola z toho žiadna dráma.

Keď niekto nebol dosť dobrý v škole a musel opakovať ročník, nebol to žiaden dôvod, aby ho hneď poslali k psychiatrovi.

A naučili sme sa niesť túto zodpovednosť! Mali sme slobodu na zbieranie dobrých a zlých skúseností. Na učenie sa, čo je naša zodpovednosť. A naučili sme sa niesť túto zodpovednosť!

Prajem Ti ešte pekný deň!