O vtáčikoch v zime

Na začiatku nového roka zaletela sýkorka Dorka hlboko do starej smrekovej hory. Zastavila sa pri smreku, ktorý bol celý zavalený snehom. Konáre mu ovísali až po zem. Dorka sa bála, že sa zlomí, ale smrek ju upokojil: „Neboj sa, ja sa len tak ľahko nezlomím. Už som zažil takúto zimu. Ale mám pre teba novinu. Tu na jednom mojom konári hniezdi krivonosík Šiškárik. Teraz má maličké mláďatká, takže krivonoska ich zohrieva a samček pre ne zbiera semienka zo šišiek.“ „Ale, a tomu mám veriť?“ Čudovala sa sýkorka Dorka. „Veď je zima! Kto to kedy počul, aby mal nejaký vtáčik teraz mláďaťa. Tie sa liahnu až na jar. Veď v tejto zime zahynú!“

„V zime zvyčajne vtáčiky nehniezdia, ale je jeden jedinký vtáčik, ktorý vychováva svoje potomstvo aj v tejto ročnej dobe. Vyleť sem hore a uvidíš!“ Dorka vyletela na konárik. Tu naozaj uvidela hniezdočko a uprostred neho sedela samička krivonosíka. Všetko vôkol nej bolo zasnežené. A zvedavej Dorke krivonoska povedala: „My si staviame hrubé hniezdo, kde sa ani ten najštipľavejší mrazík nedostane.“ „Ale prečo radšej nehniezdite až na jar, keď je v lese teplo?“

„V zime hniezdime preto, lebo vtedy máme v lese najviac potravy „V zime hniezdime preto, lebo vtedy máme v lese najviac potravy. Na smrekoch je najviac šišiek a v nich chutné semienka.“ „Ale aj tak ťa obdivujem, to by žiadny iný vtáčik v lese nevydržal. Mne je chladno, hoci spávam v búdke, a ty musíš sedieť na vajíčkach a zohrievať mláďatká v hniezde na konári.“ „Veď aj iné vtáčiky spávajú len tak na vetvičkách stromov. Napríklad králiček, taký drobček medzi našimi vtáčikmi, a predsa vydrží aj tú najmrazivejšiu noc. A mnoho vtáčikov prespí noc v dutinách bútľavých stromov, hoci to majú predsa len trochu ľahšie. Aspoň im neprefúka pierka vietor a víchrica.

- „Ja by som asi nedokázala niekde na vetvičke prečkať celú studenú noc ako hýlik, čížik, čečetka či strnádka“ Posťažovala sa sýkorka. „V lese nie je dosť bútľavín pre všetky vtáčiky. Tam sa ukrývajú najviac brhlíky, ďatle, kôrovníky alebo myšky a pĺšiky“, povedala krivonoska. „Rada by som sa s tebou ešte zhovárala, ale už musím letieť domov. Bojím sa, že ma tu zastihne víchrica. A dávaj pozor, aby ti holiatka nezamrzli. Prídem sa na ne pozrieť na jar“, rozlúčila sa Dorka a letela nazad ku horárni. Myslela na krivonosíky, ako vychovávajú svoje potomstvo v chladnej zima.

Cestou stretla ďatľa, ktorý rozbíjal šišky borovice, aby sa dostal k chutným jadierkam. Pod strom ich už ležala poriadna hŕba. „To ty si ich všetky porozbíjal?“ Spýtala sa ho Dorka. “Ja, stroho odpovedal ďateľ.“ “Semienka borovice a smreku mám veľmi rád. Ale nie všetky hŕby pod stromami sú moje.“ “A kto sa ešte hostí na šiškách?“ “Ojoj! Je nás dosť“, mudroval ďateľ. “Aj veveričky a krivonosíky. Krivonosík má veľmi šikovný zobáčik. Je zahnutý a ešte prekrížený. Šikovne sa ním dostane pod šupinky. Takú šišku, ktorú vyjedol krivonosík, spoznáš podľa toho, že vyzerá skoro ako neporušená. Len šupinky má rozštiknuté, akoby ich niekto nožničkami postrihal.“ .

„Dúfam, že sa o šišky v lese naškriepite.“ „Kdeže! Máme ich dosť a pomaškrtí si aj orešnica, aj myška, aj ryšavka.“ „Tak ja už letím ďalej dobrú noc, ďateľ!“ „Aj tebe, sýkorka Dorka, a dávaj si pozor na kuvika.“

Brhlík lesný Ďateľ veľký Hýľ lesný Krivonos smrekový

Čížik lesný Sýkorka belasá

Zdroje: http://www.luontoportti.com/suomi/images/17092.jpg krivonos http://www.zone.sk/animals/img/datel.gif http://kensav.com/wp-content/uploads/2008/02/nuthatch-bird.jpg brhlík http://www.scandfish.com/ig/gallery%2FBirds%2Fcarduelis_spinus_han_cc.jpg čižík https://naturfotografen-forum.de/data/o/65/325082/image.jpg sýkorka Námet: Miroslav Saniga Spracovala N. Renčková