Obdobie po prijatí Lisabonskej zmluvy Stredoeurópska vysoká - EÚ pod vplyvom kríz Paradigmy zmien v 21.storočí PhDr. Jozef Vlčej, PhD. Stredoeurópska vysoká škola v Skalici

Štádia integrácie 1 Integrácia ako ekonomický projekt od vzniku EHS (Rímske zmluvy) po vznik EÚ 1957-1992 2 Integrácia ako politický projekt a vznik Európskej únie (Maastrichtská zmluva) 1992 po súčasnosť Teórie Fukuyama vs. Huntington

Obdobie po prijatí Lisabonskej zmluvy Európska únia po podpise Maastrichtskej zmluvy v prvej polovici deväťdesiatych rokov zažíva úspešné obdobie bez väčších vnútorných kríz s vysokým ekonomickým rastom, čo sa odrazilo vo viacerých vlnách rozširovania v pomilénovom období.

EÚ pod vplyvom kríz Finančná kríza - Grécka kríza Obdobie relatívnej stability sa začína meniť postupne pod nástupom viacerých kríz, ktorá výrazne zasiahli a zmenili Európu. EÚ pod vplyvom kríz Finančná kríza - Grécka kríza Bezpečnostná kríza - Ukrajinská kríza Sociálna kríza – migračná kríza

Grécka kríza Zo strany predstaviteľov EÚ panovalo presvedčenie, že sila integračného celku vyváži ekonomický nesúlad s ostatnými členmi jadra eurozóny a vznikne tak synergický efekt, kedy silnejší hráči potiahnu slabšieho. Účasť Grécka v eurozóne mu umožnila čerpať na medzinárodných trhoch značné objemy úverov za veľmi prijateľných podmienok.

Tieto úvery boli prevažne použité na financovanie aktivít, ktoré vo svojej podstate nepriniesli požadovaný ekonomický efekt (modernizácia armády, rast miezd, rekonštrukcia dôchodkového systému, krytie organizácie olympijských hier). Tieto investície ešte viac prehĺbili nízku konkurencieschopnosť gréckej ekonomiky.

Jedným z faktorov navyšovania gréckeho dlhu je aj a) neefektívnosť gréckej ekonomiky b)ovplyvnená vysokou mierou korupcie a hlavne nízkou mierou vyberania daní, miera výberu daní patrí k celkovo najhorším v EÚ, preto určitým riešením gréckej krízy je odstránenie korupčných mechanizmov, dodržiavanie právneho štátu, lepší a efektívnejší výber daní hlavne z turistického priemyslu.

Kríza na Ukrajine Európska únia vníma krízu na Ukrajine veľmi citlivo, lebo sa nachádza na hraniciach s jej jednotlivými členmi. EÚ sa rozhodla na krízu reagovať a sprostredkovala viaceré rokovania so snahou vyriešiť krízu. Výsledkom danej snahy boli Minské dohody I. a II., ktoré mali krízu vyriešiť.

Kríza na Ukrajine však poukázala na určitý nedostatok v rámci EÚ, na možnosti presadzovania jej záujmov. EÚ dokázala na krízu reagovať prostredníctvom diplomatických nástrojov, ale reálne nedokázala vyriešiť bezpečnostnú situáciu vo svoj prospech.

Vysoká miera korupcie (oligarchia) Daná kríza nám demonštrovala, že EÚ bez spoločnej armády nie je schopná presadzovať svoje záujmy v strategických regiónoch, ale len prostredníctvom finančných a diplomatických nástrojov, ktoré sú však často nedostatočné. Geopolitické hľadisko – Ukrajina geopolitické ohnisko – kultúrne a spoločensky rozdelená Vysoká miera korupcie (oligarchia)

Migračná kríza Medzi faktory, ktoré mali podiel na počiatkoch migračnej krízy, patril neefektívny systém zvrhávania nedemokratických diktátorov medzinárodnou koalíciou pod vedením USA a následná snaha o nastolenie demokratických štruktúr v daných zvrhnutých režimoch. Jednalo sa konkrétne o štáty ako Afganistan, Irak, Líbya, Sýria,

Európa rieši svoju čiastočne vnútornú filozofickú identitu k prístupu voči migrantom. Niektoré skupiny vyjadrujú radikálny svoj voči migrantom s cieľom na stredomorskej trase otáčať migrantov a ostatné skupiny, ktoré hlásajú humanistický postoj s cieľom integrovať všetkých migrantov. V tomto prípade sa hlavne zvýraznil rozdiel vnímania problematiky migrácie po prijatí systému povinných kvót pre migrantov medzi starými zakladajúcimi štátmi EÚ a prichodiacimi v roku 2004,

Riešenie migračnej krízy Spolupráca s Tureckom na riešení migračnej krízy. 2. Ohniskom krízy sú však udalosti na území Sýrie a Líbye - geopolitická a bezpečnostná stabilizácia situácie 3. Vybudovanie  hotspotov priamo v Ázii a Afrike, 4. Sprísnenie Schengenského systému a prípadne uzavretie hraníc- veľké ekonomické straty. 5. Zmena hraníc na Blízkom východe, resp. nové štátoprávne usporiadanie v existujúcich krajinách.

Scenáre budúceho vývoja 1.Podľa prvého scenáru po pozitívnom riešení daných kríz príde k utuženiu a zefektívneniu fungovania EÚ, 2. Podľa druhého scenáru môže prísť k určitému rozkladu a rozpadu EÚ - britské referendum v roku 2016, 3. Aktuálny riešením sa môže stať tzv. viacrýchlostná Európa, v ktorej by sa niektoré štáty integrovali viac a niektoré menej – diskusia o jadre

Záver V súčasnosti sa v rámci EÚ vedie debata akým smerom sa má uberať Európa v 21. storočí. Viacmennej môžeme konštatovať, že prvotné zámery vzniku EÚ sa naplnili a spoločenstvo potrebuje získať a hľadať víziu svojho budúceho fungovania do budúcnosti

Ďakujem za pozornosť