ZVIERACIA FARMA George Orwell

George Orwell (1903 -1950) Anglický prozaik a publicista. Živil sa ako učiteľ, kníhkupec a písal reportáže, recenzie a romány. Dobrovoľne sa zúčastnil španielskej občianskej vojny na strane republikánov. Počas 2. sv. vojny pracoval ako redaktor pre BBC. Zomrel v Londýne na tuberkulózu.

Politická satira o princípe fungovania totalitných politických ideológií. Na istej anglickej farme nastane vzbura zvierat. Pod vedením dvoch najbystrejších prasiat Snehuliaka a Napoleona sa zbavia nadvlády nenávidených ľudí a zavedú si svoj vlastný režim. Zásady spolužitia, tzv. animalizmu, sústredia do siedmich prikázaní, z ktorých je najdôležitejšie to, ktoré deklaruje absolútnu rovnosť medzi zvieratami.

SEDEM PRIKÁZANÍ Každý, kto chodí na dvoch nohách, je nepriateľ. Každý, kto chodí na štyroch nohách alebo má krídla, je priateľ. Nijaké zviera sa nikdy nebude obliekať. Nijaké zviera nebude spať v posteli. Nijaké zviera nebude piť alkohol. Nijaké zviera nezabije iné zviera. Všetky zvieratá sú si rovné.

Po počiatočnej idyle nastáva medzi prasatami rozpor a Snehuliaka zo statku vyženie Napoleonova svorka psov. Napoleon začne tvrdo vládnuť a postupne ukrajuje z jednotlivých slobôd a práv zvierat vo svoj prospech. Opojený pocitom moci a obklopený skupinou prisluhovačov vedie zvieratá k čoraz ťažšej práci pri neustále sa znižujúcich prídeloch potravín. Všetky neúspechy zvádza na záškodníkov na čele so Snehuliakom.

Pamäť zvieratám až tak dobre neslúži, a tak si zvieratá v dôsledku postupných manipulácií, účelového zastierania pravdy, prepisovania histórie už nespomínajú na predchádzajúci stav a slúžia ďalej. Pokusy o vzburu Napoleon likviduje pomocou násilia a zastrašovania. Prasatá sa dokonca tak približujú ľuďom, že už chodia na dvoch nohách, opíjajú sa, žijú v dome atď. Vrcholom dezilúzie je vypísanie nového hesla: „Všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie.“ Uplynie niekoľko rokov, a keď sa pri hostine zídu majitelia okolitých fariem a prasatá, ostatné zvieratá, ktoré ich pozorujú cez okno, už nemôžu jedných od druhých rozlíšiť.

Dielo má výraznú alegorickú rovinu – farmy môžu predstavovať štáty, zvieratá občanov, jednotlivé zvieratá reprezentujú rôzne typy a charaktery ľudí. Hlavným znakom diela je podobnosť systému riadenia farmy so základnými prvkami komunizmu – kolektívne vlastníctvo, časté schôdzovanie, záľuba v heslách a skandovanie alebo organizovanie ceremónií a prehliadok, vynútený obdiv k Vodcovi, dávanie si záväzkov („budem pracovať lepšie a radostnejšie“) a nedostatok vecí dennej potreby. V krízových obdobiach sa medzi zvieratami vzbudzuje strach pomocou vynútených priznaní a popráv údajných zradcov, vytvára sa pocit vonkajšieho a vnútorného nepriateľa.

K totalitnému spôsobu vlády patria aj udavači a donášači, absurdné zákazy a príkazy, rečnícka demagógia (politické zavádzanie). Pred návštevníkmi sa zakrývajú nedostatky, vedenie sa uzatvára pred ostatnými a masy získavajú o svete mimo farmy zámerne skreslené správy. V texte sa opakovane vyskytuje irónia. Prasatá kradnú zásoby, napriek tomu hovoria: „To, že jeme jablká a pijeme mlieko, je vlastne vo vašom záujme. Viete si predstaviť, čo by sa stalo, keby sme my prasatá zlyhali?“

Ďakujem za pozornosť  Mgr. Martina Demeterová POUŽITÁ LITERATÚRA: Kolektív autorov. Zmaturuj z literatúry 2. bratislava: Didaktis, 2004, 176 s. isbn 80-89160-17-4