MERKÚR LENKA HOLODŇÁKOVÁ 05.A 2005/2006

POLOHA MERKÚRA, DĹŽKA ROKA A DĹŽKA DŇA NA MERKÚRE

Bol pomenovaný podľa rímskeho posla bohov Merkúra, keďže sa pohybuje po oblohe najrýchlejšie zo všetkých planét (priemernou rýchlosťou takmer 48 kilometrov za sekundu). Je známy už od staroveku, hoci je ťažšie pozorovateľný voľným okom. Keďže jeho dráha sa nachádza vo vnútri dráhy Zeme, nikdy sa na oblohe nevzdiali od Slnka o viac ako 28°, a preto ho možno pozorovať len ráno, krátko pred východom, alebo večer, krátko po západe Slnka. Aj tak môže byť niekedy pomerne nápadným objektom na večernej či rannej oblohe. Merkúr nemá mesiace.

Patrí do skupiny "terestriálnych planét" Patrí do skupiny "terestriálnych planét". Po planéte Pluto je druhou najmenšou planétou slnečného systému s tretinovým priemerom voči Zemi. Jeho obežná dráha je zo všetkých planét najbližšia k Slnku. Až v roku 1965 sa podarilo spoľahlivo určiť rotačnú dobu planéty na 58,6462 dní a to pomocou nových výkonných rádioteleskopov. Merkúr obehne okolo Slnka približne raz za 87,97 dní po eliptickej dráhe, ktorej výstrednosť je druhá najväčšia medzi planétami Slnečnej sústavy. Jeho stredná vzdialenosť od Slnka je síce 57,89 miliónov kilometrov, ale vzhľadom na spomínanú výstrednosť sa mení v rozpätí 45,9 až 69,7 miliónov km. Doba obehu okolo Slnka a čas otočenia okolo vlastnej osi sú v pomere 2:3. Takže keď Merkúr dva krát obehne okolo Slnka, tri krát sa otočí okolo vlastnej osi. Dĺžka slnečného dňa na tejto planéte dosahuje až 176 pozemských dní. Pre pozorovateľa na povrchu Merkúru by 88 pozemských dní svietilo Slnko a ďalších 88 dní by trvala noc.  Merkúr

POVRCH A VLASTNOSTI POVRCHU

Povrch Merkúru je veľmi podobný povrchu Mesiaca Povrch Merkúru je veľmi podobný povrchu Mesiaca. Je pokrytý obrovským množstvom kráterov, ktoré vznikli zrážkou s meteoritmi a planétkami najrôznejších veľkostí (tzv. impaktné krátery). Avšak na Merkúre sa vyskytuje len málo útvarov podobných mesačným moriam. Jediným doteraz známym útvarom porovnateľným s mesačnými moriami je Caloris planitia s priemerom okolo 1 300 km. Na povrchu je aj veľa hrebeňov (nazývaných zlomy), o ktorých sa predpokladá, že vznikli asi pred štyrmi miliardami rokov, keď sa horúce jadro mladej planéty ochladzovalo a scvrkávalo. Počas tohto procesu sa povrch planéty zdeformoval.

Podmienky na jeho povrchu sú mimoriadne drsné Podmienky na jeho povrchu sú mimoriadne drsné. Slnečný kotúč je na tejto planéte zhruba dva a pol krát väčší ako na Zemi. Povrch sa môže cez deň v oblasti rovníka rozpáliť až na 400 - 430 °C. Pri takýchto teplotách sa topia aj niektoré známe kovy, napr. cín a olovo. Avšak počas dlhej noci môže teplota klesnúť na mínus 150 °C až mínus 185 °C. Takéto obrovské rozdiely teplôt sú okrem iného spôsobené aj tým, že Merkúr takmer nemá atmosféru a táto nie je schopná zadržiavať teplo. Merkúrovú chabú atmosféru tvorí zrejme prevažne vodík, hélium a kyslík. Atmosferický tlak na povrchu je však mimoriadne nízky - takmer nemerateľný, pravdepodobne 2•10-7 Pa. Gravitačné zrýchlenie g na Merkúre je 3,699 m/s2 oproti 9,8 m/s2 na Zemi. Ak aj kedysi v minulosti mal Merkúr atmosféru, tak molekuly jeho atmosféry mali príliš veľkú energiu a gravitácia Merkúra ich nedokázala udržať.

VODA NA MERKÚRE ?

Výkonné rádioteleskopy i merania sondy Mariner 10 ukazujú, že napriek obrovským povrchovým teplotám v polárnych oblastiach planéty (najmä na severe) môže byť na Merkúre ľad, a to vo vnútri kráterov. Dôvodom je fakt, že rotačná os Merkúru je takmer kolmá k rovine obehu, čo znamená, že na dno veľkých impaktných kráterov v oblastiach pólov nikdy nezasvieti Slnko. Je pravdepodobné, že voda sa na Merkúr dostala pri zrážkach s jadrami komét. Pri náraze sa časť vody z jadra kométy mohla dostať pod povrch planéty a tam je uložená dodnes.

V POROVNANÍ SO ZEMOU ...

Hmotnosť Merkúru je 0,0553 hmotnosti Zeme, ale hustota je približne rovnaká ako u Zeme, 5430 kg•m-3. Tento fakt sa vysvetľuje vysokým zastúpením železa a niklu vo vnútri planéty. Tomu nasvedčuje i magnetické pole. Jeho intenzita je asi 1% intenzity zemského magnetického poľa. Toto pole je v porovnaní so zemským slabé, avšak už jeho samotná existencia je do istej miery prekvapením.

AKO SA TAM DOSTANÚ SONDY ?

Na cestu k Merkúru sa najšastejšie využíva gravitačné zbrzdenie pomocou preletu okolo Venuše. Problémom zostáva blízkosť k Slnku, ktoré by ihneď zničilo prístroje sondy, keby neboli chránené tepelným štítom.

Doposiaľ jediná sonda, ktorá túto planétu zblízka skúmala, bol americký Mariner 10, ktorý v rokoch 1974 – 75 zmapoval približne tretinu povrchu. 3. augusta 2004 odštartovala k Merkúru ďalšia sonda americkej kozmickej agentúry NASA - MESSENGER. Na obežnú dráhu okolo planéty má byť táto sonda navedená v roku 2011. ← značka planéty Merkúr

ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O PLANÉTE MERKÚR

POLOHA PRVÁ PLANÉTA OD SLNKA HMOTNOSŤ 0,0553 (HMOTNOSŤ ZEME = 1) 3.3037 •1023 kg HUSTOTA 5430 kg/m3 ROVNÍKOVÝ PRIEMER 4878 km SKLON ROTAČNEJ OSI 0 stupňov STREDNÁ TEPLOTA POVRCHU -185 až 430 °C POČET MESIACOV POČET ZNÁMYCH PRSTENCOV VZDIALENOSŤ OD SLNKA 57,89 mil. km (0.3871 AU) ORBITÁLNA RÝCHLOSŤ 47,9 km/s OBJEM 0,0562 (OBJEM ZEME = 1) 6,0775 • 1010 km3 ATMOSFERICKÝ TLAK NA POVRCHU 2 • 10-7 Pa ÚNIKOVÁ RÝCHLOSŤ 4,2 km.s-1 DĹŽKA ROKA (DOBA OBEHU OKOLO SLNKA) DĹŽKA DŇA (DOBA ROTÁCIE) 87,97 DNÍ 58,6462 DNÍ ATMOSFÉRA PRAKTICKY NIJAKÁ (STOPOVÉ PRVKY VODÍKA A HÉLIA) SONDY MARINER10

ZDROJE Text Obrázky http://astroportal.sk/sol_syst/merkur.html http://sk.wikipedia.org/wiki/Merk%C3%BAr_(plan%C3%A9ta) http://www.vesmir.sk/index.php?id=merkur http://kozmos.matak.sk/index.php?web=70300&detail=merkur http://hockicko.utc.sk/semestralky/prace/p14/merkur.html http://astromedzev.sk/prvyklik.php?stlacene=merkur&inyadresar=aktualne http://www.robonecela.host.sk/planety/merkur.htm http://www.tahaky-referaty.sk/Planety-nasej-slnecnej-sustavy/5203/ http://www.tahaky-referaty.sk/Merkur/7212/&hl=Merkur http://kozmos.matak.sk/index.php?web=70000   Obrázky http://www.vesmir.sk/index.php?category=slsus&gallery=merkur&mod=fotogal www.google.sk