Konečne začíname s Polycytozoami Organizmus tvorí väčší počet funkčne a tvarovo diferencovaných buniek. Vznik Polycytozoí – Haeckelova gastrulárna teóia invagináciou, Mečnikova parenchymelová teória imigráciou, najskôr z mnohojadrových Monocytozoí Na úrovni gastruly (ekto- a endoderm) – Diblastica. Vývojové vyššie – Triblastica - aj mezoderm Tie ďalej na Protostomia (Gastroneuralia) a Deuterostomia (Notoneuralia) Pôvodne členenie na začiatku Protostomii – Acoelomata, Schizocoelomata a Coelomata – podľa typu telovej dutiny. Čiastočne je to zachované, ale uplatňujú sa iné kritériá – ultraštruktúra kutikuly a pokožky, typ brázdovania vajíčka, typy lariev, štruktúra DNA

Nový zoologický systém

Vývojový stupeň – PLACOZOA - vločkovce Kmeň – PHAGOCYTELLOZOA - plakulovce Veľni primitívne - Trichoplax adherens - pôvodne zaradený k hubám, objavenie pohlavného rozmnožovania – živočíchy. Dve vrstvy buniek – dorzálna a ventrálna s bičíkmi, medzi nimi hviezdicovité a vretenovité bunky. Príjem potravy pinocytozou. Rozmnožovanie nepohlavné i pohlavné, vajíčko známe, spermie nie! Na dne morského pobrežia.

Vývojový stupeň: Parazoa - hubkovce Relatívne veľké živočíchy, v dospelosti prisadlé, vakovité telo z dvoch typov buniek, vo vonkajšiej (kožnej) sú bunky s pórami (ostie), vnútorná (črevná, gastrálna) je  choanocytov, vnútorný priestor – paragastrálna dutina (spongocoel, archenterón). Telesná symetria nie je naznačená, sú amorfné, prípadne badať sklon k radiálnej symetrii. Ide o slepú vývojovú vetvu najprimitívnejších živočíchov. Jediný kmeň – hubky (Porifera).

Kmeň – PORIFERA - hubky Telo prisadnuté k podkladu, vakovité, medzi povrchovou a vnútornou vrstvou buniek je rôzne hrubá huspeninovitá výstelka – mezoglea. v nej je umiestnená vnútorná kostra z ihlíc (spikúl), tvorených CaCO3, SiO2 alebo spongínových vlákien. Apikálny koniec – otvor (oskulum). Bez lokomočnej, nervovej a svalovej sústavy, i keď posledné výskumy naznačujú ich prítomnosť! V mezogley túlavé bunky (amoebocyty) – vychytávanie potravy a z nich skleroblasty, spongioblasty, archaeocyty – (pohlavné bunky). Asexuálne rozmnožovanie – vonkajšie (gemácia), vnútorné (gemulácia). Sexuálne – hermafrodity – oplodnenie vonkajšie. Zo zygoty obrvená larva planulového typu – amfiblastula, parenchymula, chvíľu voľne potom prisadne Primitívne žichy, vyše 9000 spp., 150 sladkovodných Praktický význam malý – hubka, upchávanie vodovod. potrubí.

Kmeň – Porifera - hubky Trieda Calcarea – vápnice Spikuly z uhlič. vápenatého, telo do 7 cm, zvyčajne bez pigmentov. Plytké vody, napr. Sycon raphanus. Trieda Demospongia – spongínovce. Druhovo najbohatšia skupina, temer 9000 spp. spikuly kremičité alebo spongínové, pestro sfarbené. Hubka mycia (Spongia officinalis) – 20 cm, morská, hubka jazerná (Spongillis lacustris) - sladkovodná Trieda Hexactillinea – košovky. Spikuly spojené v pravom uhle Tvoria pevnú kostru, veľké druhy, napr. Venušin kôš (Euplectella Aspergillum) – 60 cm.

Hubky na morskom dne v trópoch

Vývojový stupeň – EUMETAZOA (Epitelozoa) – pravé mnohobunkovce Všetky ostatné mnohobunkové živočíchy. Bunky majú viac-menej diferencované na tkanivá (epitely), ktoré tvoria orgány a orgánové sústavy, diferencujú sa napr. svalové a nervové bunky. Podľa telesnej architektúry dva typy – s lúčovitou (radiálnou) súmernosťou (skupina Radiata) a dvojstranne súmerné (skupina Bilateralia).

Skupina – RADIATA – lúčovito súmerné (Coelenterata – mechúrniky, Diploblatica) Vakovité telo pozostáva z dvoch zárodočných listov - entoblastu a ektoblastu - medzi nimi mezoglea, až 90% tela tvorí voda. Vnútro je mechúrikovité, niekedy so septami. Majú ústno-vyvrhovací otvor, prítomné sä nervové aj svalové vlákna, majú primitívne zmyslové orgány. Trávenie je už extracelulárne - do archenterónu z buniek entoblastu vylučujú enzýmy. Dýchanie a vylučovanie sa deje celým povrchom tela. Rozoznávame dva habituálne typy – polyp a medúza. Modné, pohlavne i nepohlavne, regeneračná schopnosť

Kmeň – CNIDARIA - pŕhlivce Charakteristické sú pre pŕhlivce pŕhlivé bunky (knidoblasty, nematocyty), ktoré vznikajú v ektoderme z  tzv. intersticiálnych buniek. Tie majú pólové vrecúško vo vnútri so špirálovite stočeným vláknom (knida), ktoré sa aktivuje pri podráždení citlivej zmyslovej brvy – knidocilu. Vlastné pŕhlivé bunky (penetranty) obsahujú jedovatý hypnotoxín, glutinanty, volvonenty Medúza dokonalejšia - aj zrakové a rovnovážne orgány v ropáliách po obvode zvona. Odvodená od polypa, zvonovitá, horná časť - exumbrella, spodná subumbrella, po obvode plachtička (vellum). Ústny otvor v strede spodnej strany na výrastku (manubrium). V tele veľký podiel mezoglea, bez bunkových útvarov, pohlavné rozmnožovanie

Kmeň – CNIDARIA - pŕhlivce Polyp pravdepodobne fylogeneticky starším a jednoduchším štádiom, aj keď sa o tom stále vedú spory. Valcovitý, aborálna časť nožného terču fixovaná k podkladu, nasleduje vlastné telo, na orálnom konci leží ústny terč a okolo neho chápadlá (tentakuly)                                                  

Kmeň – CNIDARIA - pŕhlivce trieda: - HYDROZA – polypovce Pračrevo bez sept, hlavne drobné, obidve štádiá (hydropolyp a hydromedúza-pučaním z polypa, krátko žije). Kolónie – až 1 mil. ex., spojených coenosarkom. Niekedy schránka – thecum. Pohlavne i nepohlavne. Rad – Hydroidea – nezmary - morské, sladkovodné sú bez štádia medúzy, piadivkovitý pohyb, oplodnené vajíčka zimujú. Nezmar zelený (Chlorohydra viridissima), n. hnedý (Pelmatohydra oligactis), n. obyčajný (H.vulgaris) Rad – Trachylina – hydromedúzy - bez štádia polypa. Vývin v rade od planuly cez aktinulu po medúzu. Nové jedince aj pučaním z medúzy. Hlavne morské, v sladkých vodách medúza sladkovodná (Craspedacusta sowerbyi)

Kmeň – CNIDARIA – pŕhlivce Rad – Siphonophora – rúrkovníky - výhradne morské plávajúce rúrkovité trsy, 2-3 m. Kolóniu na hladine udržiava vrcholový vak naplnený vzduchom (pneumofór) - premenená hydromedúza, osou je stvol (stolo), obsahujúci vlastnú tráviacu dutinu. Ďalej – gasterozoidy - výživa kolónie, dactylozoidy zachytávanie koristi, prípadne na obranu, gonozoidy s funkciou pohlavného rozmnožovanie (iba), prípadne plávajúce zvonce (medúzomy). Tvar tela bizarný, často farebné alebo svetielkujú, napr. medúza (rúrkovník) mechúrikovitá (Physalia physalis), ktorá je silne pŕhlivá, portugalská galéra Mnohé druhy nebezpečné pre plavcov

Kmeň – CNIDARIA - pŕhlivce Trieda – SCYPHOZOA – medúzovce Výhradne morské s pračrevom rozdeleným 4 neúplnymi septami. Dve pokolenia - skyfopolyp a skyfomedúza (prevláda). Od hydromedúz sú väčšie, bez vella, v mezogley rôzne bunky bunky, pohlavné orgány sú entoblastového pôvodu. Nové jedince zo skyfopolypov odškrcovaním (strobiláciou) – metagenéza. Dravé, tentakuly až 10 m, 200 spp., 5 radov, Cubozoa (štvorhranky) niekedy samostatne – medúza nie strobilácie, premenou polypa. Medúza ušatá (Azrelia aurita), tanierovka svietivá (Pelagia noctiluca), Cyanea arctica.

Kmeň – CNIDARIA - pŕhlivce Trieda – ANTHOZOA – korálovce Výlučne morské, štádium medúzy chýba, len tzv. anthopolyp. Archenterón rozdelený sarkoseptami na 6 alebo 8, prípadne násobok priehradok, tvorených koralínom alebo aragonitom, vznik tzv. endoskelet.. Hlavne sesilné druhy, aj s exoskeletom z pevných vápenitých schránok. Významné aj z geologického hľadiska, základ pre vznik koralových útesov a atolov. Nervová je sústava difúzna, zmyslové orgány absentujú. 6000 spp.v taxonomickom členení okrem počtu sept hrá úlohu aj tvar ústneho otvoru. Podtrieda – Hexacorallia – šesťlúčové koraly – 4000 spp., prisadlé i solitérne Rad – Actinidia – sasanky – prisadlé, bez vonk. Kostry, pestro sfarbené, dravé, symbióza, kĺzavý pohyb Actinia equina Adamsia palliata Metridium senile Actinia equina Actinia equina Actinia equina Actinia equina

Kneň – CNIDARIA - pŕhlivce                                                                          Rad – Madreporaria – vetvovníky (rífové koraly) - plytké a teplé vody morí. Z jednej planuly obrovská kolónia.drobných jedincov,do 30 mm v priemere). Na spodu nožného terča vždy vylučujú CaCO3, telá obsahujú symbiotické Dinoflagellata. Spodné jedince v kolónii odumierajú, nové jednice vyrastajú na ich schránkach, čím sa kolónia korálov neustále zväčšuje a zvyšuje – hlavná súčasť korálových ostrovov, korál mozgový (Diploria cerebriformis)

Kmeň – CNIDARIA - pŕhlivce Rad – Ceriantharia – červnetce - ako silne predĺžené sasanky, nevylučujú pevnú kostru, solitérne, zahrabané v piesku v rúrke. Podľa ceriantáriovej teórie vznikli z nich obrúčkavce, modelovým zástupcom je napr. červnatec valcovitý (Cerianthus membranaceus).                                                                          

Kmeň – CNIDARIA - pŕhlivce Podtrieda – OCTOCORALIA – osemlúčové koraly, veľké kolónie, chápadlá často perovité, kostra z jemných vápenatých ihlíc (skleritov), navzájom spevnených. V kolónii jedince poprepájané výbežkami tráviacej sústavy - coenosarkom. Napr. korál červený (Corallium rubrum) asi najznámejší koral, tvoriaci malé kríčky, orgánovka červená (Tubipora hemprichi), perovník svietivý (Pennatula phosphorea), Venušin vejár (Rhipidogorgia flabellum)

Kmeň – CNIDARIA - pŕhlivce Trieda – MYXOZOA – výtrusníky Pôvodne patrili ako kmeň medzi Monocytozoa. Najnovšie výskumy ukazujú, že z fylogenetického hľadiska ide o parazitickým spôsobom regresne zmenené Polycytozoa, najskôr polypovce. Existujú dokonca názory, že by mali patriť v rámci systému až k hlístovcom, a to na základe štúdia a porovnania sekvencie nukleotidov v ribozomálnej RNA Sú pre to aj ďalšie argumenty – výtrusníky nie sú radiálne súmerne ako pŕhlivce, ale bilaterálne. Buď sú teda súčasťou Bilaterálií, alebo ich sesterskou - slepou vývojovou skupinou, v najnovších systémoch je prijímaná druhá možnosť. Ide o extracelulárne parazity morských a sladkovodných rýb, resp. obrúčkavcov. Ich spóry majú 2 - 4 pólové telieska, ktoré sa vystrelením vlíkna sa uchytia v stene tráviacej rúry. Spóra pozostáva z viacerých buniek a vzniká z plazmódia (amoebovitý zárodok, ktorý aktívne vyhľadáva dutiny orgánov), tvoria ho funkčne aj tvarovo diferenované bunky - napr. zárodočné línie tzv. generatívnych buniek.

Kmeň – ACNIDARIA (CTENOPHORA) – nepŕhlivce (rebrovky)