ŽĽAZY s VNÚTORNYM VYLUČOVANÍM (sekréciou)

ŽĽAZY s VNÚTORNYM VYLUČOVANÍM (sekréciou) odovzdávajú svoje sekréty – hormóny do krvi, do okolitých tkanív alebo do miazgy, či mozgovo – miechového moku. Hormóny sa produkujú buď v endokrinných žľazách, alebo tkanivové hormóny v žľazkách, ktoré majú inú funkciu (napr. obličky, tenké črevo, mozog). Hormóny sú látky, ktoré majú špecificky bilokatalitický účinok na niektoré orgány alebo tkanivá. Ich charakteristickou vlastnosťou je, že aj veľmi malé množstvo vyvoláva silnú reakciu. Pôsobia ako regulátory špecifických funkcií. Buď ich brzdia (inhibujú) alebo posilňujú (aktivujú). Krvou sa dostávajú do celého tela, ku všetkým bunkám, ale pôsobia len na tkz. cieľové bunky, ktoré sú schopné reagovať iba na určitý hormón.

Základný princíp hormonálnych regulácii je charakterizovaný ako spätná väzba. Hormóny väčšinou nie sú druhovo špecifické ani v účinku ani v chemickom zložení. Preto sa môžu používať pri liečbe človeka aj hormóny stavovcov. V súčasnosti sa génové inžinierstvo zameriava na výrobu týchto látok pomocou genetických manipulácií. Žľazy s vnútorným vylučovaním sú: 1. Podmozgová žľaza (Hypofýza) 2. Šuškovité teliesko (Epifýza) 3. Štítna žľaza 4. Prištítne žľazy 5. Nadoblička 6. Langerhansové ostrovčeky v podžalúdkovej žľaze (Pankreas) 7. Pohlavné žľazy a dočasne tiež placenta

1. Podmozgová žľaza - hypofýza Je centrom hormonálnej regulácie. Jej hormóny riadia a ovplyvňujú iné žľazy s vnútorným vylučovaním (napr. štítna žľaza, nadobličky). Má fazuľovitý tvár, je uložená pod podlôžkom (hypothalamus) v medzimozgu. Vlastná žľaza je rozdelená na dva laloky, ktoré sa odlišujú aj funkciu. Predný lalok hypofýzy – adenohypofýza vylučuje hormóny bielkovinovej povahy, ktoré ovplyvňujú činnosť iných endokrinných žliaz.

Somatotropný – rastový hormón (STH) Hormóny AH: Somatotropný – rastový hormón (STH) Je druhovo špecifický. Jeho koncentrácia v priebehu života klesá. Podporuje produkciu RNA (ribonukleovej kyseliny) a tým syntézu bielkovín. Podporuje tvorbu a transport bielkovín, zvyšuje látkovú premenu a podporuje rast. Nadbytok STH v mladosti spôsobuje nadmerný vzrast – gigantizmus, jeho nedostatok naopak trpasličí vzrast – nanizmus. Glandotropné – tyreotropný hormón (TTH), adrenokortikotropný hormón (ACTH) Pôsobia stimulačne na podriadené endokrinné žľazy. TTH podporuje rast a činnosť štítnej žľazy. ACTH podnecuje tvorbu hormónov v nadobličkách. Gonadotropné hormóny – folikuly stimulujúci hormón (FSH), luteinizačný hormón (LH), prolaktín (PRL) Stimulujú činnosť pohlavných žliaz a ich hormonálnu aktivitu. FSH pôsobí na dozrievanie folikulov vo vaječníkoch žien a u mužov podporuje spermiogenezu.LH u ženy urýchľuje dozrievanie vajíčka a u mužov pôsobí tlmivo na produkciu testosterónu. PRL podnecuje spolu s LH produkciu progesterónu v žltom teliesku. Na konci gravidity pripravuje mliečne žľazy na produkciu mlieka.

Zadný lalok hypofýzy – neurohypofýza – nie je skutočnou žľazou, pretože jej hormóny vznikajú v jadrách hypotalamu a do neurohypofýzy sú len transportované. Hormóny neurohypofýzy: Adiuretín – vazopresín (ADH) je antidiuretický hormón, ktorý reguluje spätné vstrebávanie vody v obličkových kanálikoch. Účinkom na hladké svaly v stenách tepničiek zvyšuje krvný tlak. Oxytocín – cieľovým tkanivom sú hladké svaly maternice. Povzbudzuje jej kontrakcie a spolu s ďalšími mechanizmami vyvoláva pôrod. Pôsobí aj na hladké svaly mliekovodov.

2. Šuškovité teliesko - epifýza Je vzadu na medzimozgu. Vytvára sa v ňom hormón melatonín, ktorý pôsobí na sekréciu pohlavných hormónov. Ovplyvňuje aj režim spánku a bdenia.

3. Štítna žľaza - glandulathyroidea Skladá sa z dvoch lalokov spojených úzkym pásom a prilieha zo strán k priedušnici a k štítnej chrupke a na povrchu je krytá väzivovým puzdrom a svalmi krku. Najdôležitejší hormón štítnej žľazy je tyroxin, ktorý obsahuje veľké množstvo jódu. Tyroxín tvorí vyše 90 percent štítnej žľazy. Zvyšuje metabolizmus a podporuje rast. Hormóny ŠZ zvyšujú syntézu bielkovín. Sú nevyhnutnou podmienkou na normálny rast do výšky, normálny vývin základov orgánov, najmä kostí a mozgu. Udržiavajú v normálnych hraniciach bazálny metabolizmus a hospodárenie s vodou. Zvyšujú využívanie kyslíka tkanivami a podporujú tvorbu tepla. Pri nedostatku hormónov ŠZ sa zastavuje rast kosti do dĺžky, rozvoj svalov a mozgu.

Nedostatok jódu vo vode a v potrave sa prejaví zníženou produkciou hormónov ŠZ, čo vedie k hypotyreoze – nedostatku hormónov ŠZ. Organizmus na to reaguje zväčšením štítnej žľazy a tak vzniká struma. Nedostatok hormónov ŠZ sa prejavuje ako kretenizmus, čo sa prejavuje zníženým metabolizmom, spavosťou a únavou. Predovšetkým je to ale malý vzrast a ťažké poškodenie intelektu. V súčasnosti sa tento jav odstránil tým, že sa do kuchynskej soli pridáva jód. Opačný stav je nadprodukcia hormónov ŠZ – hypertyreoza – vyvoláva stav nazývaný Basedowova choroba: prejavuje sa zvýšeným metabolizmom, dráždivosťou a zrýchlením srdcovej činnosti. Pacienti sú nepokojní, chudí a majú výrazne vystupujúce oči.

4. Prištítne telieska – Glandulae parathyroideae Sú štyri drobné telieska umiestnené na póloch štítnej žľazy na jej zadnej ploche. Produkujú hormón parathormón, ktorý pôsobí na obsah vápnika v krvi. Spolu s vitamínom D, ktorý riadi obsah fosforu, regulujú tvorbu kostného tkaniva. Pri nedostatku parathormónu sa zvýši nervovo svalová dráždivosť tak, že dochádza k tetanickým kŕčom, ktoré môžu končiť smrťou

5. Nadoblička – glandula suprarenalis Je párová endokrinná žľaza uložená nad obličkami pod väzivovým obalom obličky. Tvoria ju dve funkčne odlišné časti – kôra a dreň. Každá z častí vylučuje vlastné hormóny. Kôra nadobličky je pre život bezpodmienečne nutná, funkciu drene sú schopné čiastočne nahradiť iné orgány. Hormóny Kôry nadobličky súborne sa nazývajú kortikosteroidy a delíme ich do troch skupín“ 1. Mineralokortikoidy hormóny ich úlohou je udržiavať rovnováhu medzi sodikovými a draslikovými soľami v organizme 2. Glukokortikoidy hormóny k ním patria kortizón a hydrokortizón, ktoré pôsobia protizápalovo. Každé zvýšené zaťaženie - stres- vyvoláva zvýšenú tvorbu kortizolu, potrebného na adaptáciu. GH pôsobia aj na hladinu krvného cukru, ktorú zvýšujú tým, že podnecujú premenu bielkovín na cukry. 3. Androgenné hormóny Sú látky s podobnými účinkami ako mužské pohlavné hormóny a pôsobia na vývin sekundárnych pohlavných znakov mužského typu. Tvoria sa u oboch pohlaví.

Hormóny drene nadobličky Je vlastne premenené nervové tkanivo a jej hormóny sú adrenalín a noradrenalín. Oba podporujú svalové napätie rôznych orgánov a všetky funkcie srdca a krvného obehu. 1. Adrenalín pôsobí vzrušivo na ústrednú nervovú sústavu a zvyšovaním sťahov hladkých svalov tepničiek zvyšuje krvný tlak. Na činnosť srdca pôsobí dráždivo. Mobilizuje zásoby glykogénu a tým zvyšuje hladinu krvného cukru. 2. Noradrenalín pôsobí predovšetkým na zvyšovanie systolického (sťah) aj diastolického (ochabnutie) krvného tlaku. Tieto hormóny sa nazývajú protistresové, čo je dané ich účinkami: mobilizujú zdroje energie, povzbudzujú obehovú sústavu, zlepšujú dýchanie a činnosť mozgu. Pod stresom rozumieme záťaž organizmu, ktorá môže byť fyzická alebo psychická.

6. Podžaludková žľaza - pankreas Je zmiešaná žľaza, ktorá vylučuje tráviace enzýmy do tráviacej sústavy, obsahuje aj zvláštne zhluky buniek, ktoré tvoria ostrovčeky v tkanive podžalúdkovej žľazy – Langerhansové ostrovčeky. Produkujú hormóny: Inzulín Jeho hlavným účinkom je zníženie koncentrácie cukru v krvi (glykémie) vyvolané zvýšením prieniku glukózy, aminokyselín a draslíka do buniek. Stimulujúco pôsobí na tvorbu bielkovín. Pri nízkom vylučovaní inzulínu vzniká choroba cukrovka (diabetes mellitus). Prejavom je hyperglykémia – zvýšenie hladiny krvného cukru, pri ktorom sa cukor dostáva do moču, zvyšuje sa štepenie tukov spojené s poruchami využitia mastných kyselín a aminokyselín. Na regulácií sekrécie inzulínu sa podieľajú aj nervové vplyvy. Tendencia k hyperglykémii je geneticky ovplyvňovaná. Lieči sa diétou a podľa typu a stupňa ochorenia tiež podávaním špeciálnych liekov alebo inzulínu. Cukrovka je rizikovým faktorom pre vzniká srdcovo cievnych ochorení, ale aj obezity. Glukagón Jeho hlavným účinkom štiepenie glykogénu v pečení a tvorba glukózy z aminokyselín. Zvýšená sekrécia glukagónu môže viesť k zhoršeniu cukrovky.

7. Pohlavné žľazy Hormóny pohlavných žliaz nie sú nevyhnutné pre život jedinca, slúžia na zachovanie druhu. Tvoria sa v pohlavných žľazách – semenníkoch (testes) a vaječníkoch (ovaria). Mužské pohlavné hormóny sú androgény, ženské sú estrogény a gestagény. Obe pohlavia tvoria mužské aj ženské hormóny, ale v rozličných množstvách a koncentráciách Okrem hlavnej funkcie – regulácia pohlavných funkcií – sa podieľajú aj na zvyšovaní syntézy bielkovín.

Mužské pohlavné hormóny Najdôležitejší pohlavný hormón muža je testosteron. Podobný účinok aj androsteron a anrogény kôry nadobličiek. Majú v organizme maskulinizačný účinok, čiže spôsobujú vývin sekundarných pohlavných znakov mužského typu, mohutnenie svalov, rozširovanie pliec a typicky mužské telesné proporcie a znaky – ochlpenie, zmena hlasu a podobne. Pred pubertou sa prudko zvýši produkcia testosteronu, čo spôsobuje rýchly rast pohlavných orgánov.

Ženské pohlavné hormóny Najdôležitejšie sú estrogeny (estadiol a estron) a hormón žltého telieska – gestagen – progesteron. Tvoria sa prevažne vo vaječníkoch, počas tehotenstva v placente a v malej miere aj v kôre nadobličiek. Ich produkcia závisí od veku a štádia menštruačného cyklu. Estrogény vplývajú na vývin mliečných žliaz, vznik ženských foriem tela a typicky ženské rozloženie tuku. Najdôležitejším gestagenom je progesteron. Tvorí sa v žltom teliesku v kôre nadobličiek a v placente. Jeho najvyššia koncentrácia v krvi je ku koncu menštruačného cyklu a ku koncu tehotenstva. Bráni dozrievaniu graafových folikulov.

Hormóny placenty Placenta funguje ako dočasná žľaza s vnútorným vylučovaním. Od konca tretieho mesiaca tehotenstva začína produkovať hormón, ktorý zvyšuje produkciu estrogénov a progesteronu vo vaječníkoch, maximum produkcie dosahuje v 16. týždni.