Kyselinotvornosť a zásodotvornosť
Acidita a bazicita potravín ACIDITA = KYSLOSŤ BAZICITA = ZÁSADITOSŤ Životaschopnosť ľudského tela = udržanie acidobázickej rovnováhy, optimálna hodnota by sa mala pohybovať medzi 6,8-7,8 pH. Veľmi dôležitý je správny pomer kyselinotvorných a zásadotvorných potravín v strave, ktorý môže túto rovnováhu narušovať vychyľovaním do kyslej oblasti a prispievať k ochoreniu organizmu.
Potrava = slabo ZÁSADOTVORNÁ Ak obsahuje veľa kyselinotvorných potravín, musí organizmus čerpať zásadité prvky zo zubov a kostí. Krv má byť zásobovaná zásaditými prvkami na neutralizáciu všetkých kyslých toxických odpadov z metabolizmu. Zásadité prvky putujú do pečene, pankreasu alebo čriev, ktoré produkujú veľké množstvo zásaditých štiav.
Orgány odstraňujúce prekyslenie pľúca (vylučujú CO2, ktorý vo vode predstavuje slabú kyselinu), obličky , hrubé črevo, pokožka ( potením sa vylučuje aj veľa škodlivých látok ).
pH potravín priamo neovplyvňuje pH v tele (má to vplyv jediné na pH moču). pH v žalúdku je totiž tak veľmi kyslé, že žiadna potravina ho nedokáže ovplyvniť. Antacída ovplyvňujú pH v žalúdku na pár minút. Všetko jedlo, ktoré opúšťa žalúdok, je kyslé. Jedlo potom ďalej putuje do čriev, kde ich kyslosť neutralizujú sekréty vylúčené pankreasom.
pH v tele je regulované prietokom krvi a orgánmi, ktoré sa starajú o reguláciu kyslosti Akákoľvek látka, ktorá by výraznejšie zmenila pH v tele (krvi) by človeku spôsobila zásadné nevoľnosti alebo aj smrť. Mnoho kvázi výživových špecialistov tvrdí, že rakovinové bunky nedokážu prežiť v alkalickom prostredí. To je pravda, ale v takomto prostredí nedokážu prežiť ani zdravé bunky v tele :)
Ak by človek prijal viac proteínov, než telo potrebuje a telo by ich nedokázalo uložiť, tieto aminokyseliny sa premenia na organické kyseliny, ktoré by teoreticky mohli znížiť pH krvi. Lenže k tomu nikdy nedôjde, pretože akonáhle sa tieto proteíny premenia na organické kyseliny, telo vtedy vylúči kalcium uložené v kostiach a ihneď nastáva neutralizácia týchto kyselín a zabráni sa tak zmene pH krvi.
Ochorenia z prekysľovania organizmu dna, žlčové a obličkové kamene, svalová a kĺbová reuma - vyčerpávajú sa rezervy zásad v tkanivách (Ca,Mg,K,Na) a nastáva demineralizácia kostí.
Kyselinotvorný a zásadotvorný chuť potravín vyjadruje fyziologické pôsobenie potraviny na organizmus po metabolizovaní potravy, v podstate to zodpovedá prevahe kyslých alebo zásaditých prvkov. Napr:citrón chutí veľmi kyslo a v organizme sa považuje za zásadotvorný. Jeho kyslosť spôsobujú organické kyseliny, ktoré sa v procese metabolizmu menia až na CO2, ktorý vydychujeme a tak môže prevládať reakcia zásaditých prvkov.
Prehľad niektorých potravín Za tzv. zásadotvorné p.- sója, zelenina, ovocie, fazuľové výhonky,mandle, žltý melón,zemiaky Za tzv. kyselinotvorné p. - mäso, ryby, hydina, vajíčka, obiloviny, orechy, syry Za tzv. neutrálne p. - mlieko,maslo,rastlinný olej. Viď: http://ionizatoryvody.sk/tabulka-ph-potravin/
Acidobázickú rovnováhu ovplyvňujú aj emócie a konanie človeka zásadotvorne pôsobí spánok, cvičenie, pohyb na čerstvom vzduchu, radosť, smiech... kyselinotvorne pôsobí strach, hnev, nenávisť, zloba, sebectvo... Harmonická kombinácia zásadotvorných a kyselinotvorných potravín je v pomere 4:1, ktorá je najbezpečnejším spôsobom stravovania k udržaniu dobrého zdravia.