Kultúra, školstvo, veda a umenie v Kultúra, školstvo, veda a umenie v dobe renesancie a baroka v 16. - 17. storočí

Nové myšlienky – nové obzory Humanizmus a renesancia zasiahli naše územie už pred moháčskou bitkou Humanizmus – dôraz kládol na rozvoj duchovných hodnôt, na poznanie a vzdelanie človeka - odmietal stredoveký spôsob myslenia - kriticizmus, individualizmus, záujem o prírodné vedy a spoločenské vzťahy - západo a stredoeurópsky vyústil do kritiky cirkvi a do reformácie - rokovací a písomný jazyk = slovenčina, literárny jazyk = čeština

Rozvoj kníhtlače a školstva – základ vzdelanosti Význam vzdelania si uvedomili už v 16. storočí Tlačiarne vznikli v: Košiciach, Bardejove, Prešove, Banskej Bystrici, Trnave, Bratislave Mestské školy spravovali mestské magistrály, viedli ich rektori a absolventi univerzít Začali sa používať učebnice (moderné vyučovanie) V druhej polovici 16. storočia bolo: 132 škôl na Slovenskom území, 16 gymnázií v mestách, 8 šľachtických škôl (charakter gymnázia) V 17. storočí vznikli kolégiá – stredné školy

Rozvoj kníhtlače a školstva – základ vzdelanosti Školy zriaďovali: jezuiti, piaristi, benediktíni, kapucíni, minoriti Slováci študovali vo: Wittenbergu (Nem.), Prahe, Krakove, Viedni, Bologni a Padove (Tal.) 1635 – Peter Pazmáň založil katolícku univerzitu v Trnave = filozofická, teologická a právnická fakulta 1657 – Biskup Benedikt Kišdy založil jezuitskú univerzitu v Košiciach = filozofické a teologické štúdium 1667 – Evanjelické kolégium v Prešove = malo 10 tried, teológia, filozofia, orientálne jazyky - pôsobil tu filozof Izák Caban a Ján Bayer Strediskami boli aj dvory bohatých feudálov – mecéni (podporovatelia) umenia a vedy Bytčiansky dvor Juraja Turzu – renesanční básnici, českí a taliansky maliari a stavitelia

Rozvoj vedeckého bádania – nové pohľady na svet V 17. stor. vzniká moderná veda, založená na experimente a pozorovaní a začínajú sa uplatňovať technické vynálezy a nové pracovné postupy Rozvoj prírodných vied, matematiky, zostrojené ďalekohľady a mikroskopy, pušný prach (1627), mineralogické mapy slovenských pohorí Juraj Wernher (dielo o min. vodách), Ján Dernscgwam (opisy baní), Martin Rakovksý (názory na štát), Zachariáš Mošovský (zbierka uhorských zákonov), Juraj Agricola (diela o baníctve)

Literatúra renesancie a baroka Ovplyvnená náboženskou tematikou Humanizmus sa prejavil ako obnova antických ideálov P. Fradelius, Vavrinec Benedikt z Nedožier, J.Silván, M. Rakovský, J.Tesák Mošovský, P. Kyrmezer Od 16. stor vznikajú historické spevy (Pieseň o Sigetskom zámku, o Muráni, o Nových Zámkoch), ľúbostná lyrika, duchovné piesne V baroku: kroniky, historické práce, biografie a cestopisy

Divadlo Latinské školské hry čerpali námet z Biblie, jezuitské boli efektnejšie na city divákov Hudba baroková polyfónia (mnohohlas), chrámoví organisti, mestskí trúbači...,duchovná hudba, ľudová hudba – prvé rukopisné zbierky slov. ľud. piesní a tancov

Architektúra Renesancia - meštianske domy, šľachtické kaštiele, kúrie, zvonice (Kežmarok, Poprad), radnica (Levoča), protiturecké pevnosti (Nové Zámky, Komárno, Leopoldov) Barok – honosné barokové stavby, stoličné domy, šľachtické paláce 1635 – 1649 Pálfiovci zvýšili Bratislavský hrad o jedno poschodie + nárožné veže

Barokový sloh Na Slovensko prišiel v druhej tretine 17. storočia Stavali sa najmä kostoly – členité fasády, bohatá vnútorná výzdoba, nástenné a stropné maľby, bohatá sochárska výzdoba Maliarstvo, plastiky, sochárstvo, interiérové umenie, šľachtické portréty

® P.Gajdošová a M.Sekeráková