Veterná energia Veterné turbíny.

Slides:



Advertisements
Podobné prezentace
Historie Vítr Větrné motory Využívání větrných motorů
Advertisements

Větrné elektrárny Energie a ekonomika ve světě 3.A Jan Frydrych.
Větrná energie.
Michael Faltýnek, 2L VOŠ a SPŠE Olomouc
ELEKTŘINA Z VĚTRU PRO KAŽDÉHO.
Výroba elektrické energie
Větrná energie Větrná energie
Jaderná elektrárna.
Učíme efektívne a moderne – inovácia vyučovacieho procesu
Fyzika a chemie společně CZ/FMP/17B/0456
Pôvod Názov Blu-ray pochádza z anglického slova Blue-ray a znamená modrý lúč. Je to jeden z najnovších a najkapacitnejších optických diskov na svete. Blu-ray.
M II/3 Búrky.
Lineárna funkcia a jej vlastnosti
Slnečné elektrárne Peter Štoffa III. D
Digitalizácia zvuku.
F8 Elektrický obvod Elektrický príkon Téma 12.
Vedenie elektrického prúdu v plynoch
Vodné elektrárne.
Prečo máme elektrické zásuvky?
Stredná odborná škola automobilová Moldavská cesta 2, Košice
Kyslé Dažde.
Katolícke gymnazium Františka Assiského
Závislosť elektrického odporu vodiča od jeho vlastností Mgr
RÝCHLOSŤ CHEMICKÝCH REAKCIÍ
Skupenstvo látky Premeny skupenstva
Zásuvky, vidlice a spínače
Viktória Poláková a Martina Belfiová VII.A
PaedDr. Jozef Beňuška
Sociálne skupiny, školská trieda
Pamäťové zariadenia Adam Lech Tomáš Kožurko I.A.
Vyparovanie Ing. Ján Sochanič. Vyparovanie Ing. Ján Sochanič.
Premena kvapaliny na plyn
Veterná energia GJAR Spracovali: Ondrej Bednarčák, 3.D
JADROVÁ ENERGIA.
EKOPB PB.
Úvod. Porovnávanie celých čísel.
Autori: Kristína Drdáková Nikola Kufelová
AKUSTIKA.
OBNOVITEĽNÉ ZDROJE ENERGIE
PREVODY Ing. Emil Kykloš.
Redoxné reakcie Anna K..
Dvojica Síl Lukáš Beňo 1.G.
Čo je schované v elektrických batériách
Zem a zemské zdroje Veterná energia
Veterná energia.
Magnetické pole cievky s prúdom
MODEL METEOROLOGICKÉHO
Meteorologická exkurzia
Slnečná sústava Slnko.
Ing. Ladislav Hvizdák, PhD.
Doprava a životné prostredie
Popíšte fyzikálny dej z hľadiska energie...
Veterná energia Nikoleta Gálisová 7.A.
Implementácia IKT do vyučovania predmetu:
Slnečná energia Alexander Dobiaš 8.A.
Prečo vzducholoď lieta
Stredná odborná škola automobilová Moldavská cesta 2, Košice
Fyzika :D Meteorológia.
Vznik Slnka Lýdia Baluchová 1. A.
Energia Zuzka Ševčovičová.
PaedDr. Jozef Beňuška
Magnetické pole PaedDr. Jozef Beňuška
Stredná odborná škola automobilová Moldavská cesta 2, Košice
ZEM a MARS.
Slnečná sústava Bibiána Kolláriková 1.G.
Elektrický zdroj Kód ITMS projektu:
3D modelovanie Polygony
Vzájomná premena polohovej a pohybovej energie telesa
Podnebie a počasie Slovenska
VETERNÉ ELEKTRÁRNE VETERNÉ ELEKTRÁRNE Sabína Vasiľová III.D.
Transkript prezentace:

Veterná energia Veterné turbíny

Veterná energia Je formou slnečnej energie, ktorá vzniká pri nerovnomernom zohrievaní povrchu. Slnko vyžaruje smerom k Zemi energiu približne 100,000,000,000,000 kWh. Asi 1-2% sa mení na energiu vetra. Táto energia neprodukuje žiadne odpady, neznečisťuje ovzdušie a nemá negatívny vplyv na zdravie ľudí. Vietor ako primárny zdroj energie je zadarmo. Ale je menej predvídateľný, lebo intenzita vetra je ovplyvnená terénom. Sezónne zmeny intenzity veternej energie – vhodné dopĺňanie so slnečnou.

Pre výpočet energie vyrobenej veternou turbínou je potrebné poznať niekoľko vzťahov. Energia je priamoúmerná ploche rotora, tretej mocnine rýchlosti vetra a hustote vzduchu. Hustota vzduchu Kinetická energia vzduchu je úmerná jeho hmotnosti a teda aj jeho hustote. Pri atm. tlaku a teplote 15°C má vzduch hustotu 1,225 kg na m3. Hustota rastie s narastajúcou vlhkosťou. Vzduch je hustejší v zime a preto bude výroba energie pri rovnakej rýchlosti vetra väčšia ako v lete. Čím viac vzduchu, tým rýchlejšie sa krúti rotor a výroba energie je väčšia.

Plocha rotora Listy rotora „zachytávajú“ energiu vzduchu, ktorý naň dopadá. Čím väčšia plocha, tým viac energie je schopný vytvoriť. Plocha zabraná rotorom narastá s druhou mocninou priemeru rotora, je dvakrát väčšia turbína schopná vyrobiť štyrikrát viac energie. Narastajúci priemer rotora znamená väčší tlak na celý systém. Aby turbína narastajúci tlak vydržala, treba ju konštruovať z pevných materiálov.

Rýchlosť vetra Narastajúca intenzita vetra znamená vyššiu rýchlosť rotora a väčšiu produkciu energie. Energia závisí na tretej mocnine rýchlosti vetra. Z toho vyplýva, že dvojnásobné zvýšenie rýchlosti zvýši výrobu energie osemkrát. Turbíny využívajú rýchlosť vetra od 3 do 30 m/s. Vyššia rýchlosť by mohla turbínu poškodiť, preto je vybavená brzdami, ktoré zastavia otáčanie rotora.

Drsnosť terénu a prekážky Zemský povrch je dôležitým faktorom ovplyvňujúcim rýchlosť vetra. Množstvo prekážok v teréne sa označuje ako jeho drsnosť. Zo zvyšujúcou sa výškou nad terénom sa drsnosť znižuje a prúdenie vzduchu sa stáva laminárne, čo znamená vyššiu rýchlosť vetra. Vysoko nad zemou ( 1km ) rýchlosť vetra prakticky nie je ovplyvňovaná terénom, v nižších výškach je ovplyvnená veľmi silno. Čím je drsnosť terénu vyššia, tým je vietor viac spomaľovaný. Na rovinách a vodných plochách je rýchlosť vetra neovplyvnená, lesy a budovy rýchlosť výrazne spomaľujú a spôsobujú turbulencie, čo negatívne vplýva na chod turbíny.

Drsnosť terénu je rozdelená do tried Drsnosť terénu je rozdelená do tried. Čím vyššia trieda drsnosti, tým väčšia prekážka a väčšie spomalenie rýchlosti vetra. Morská hladina je braná ako základ s triedou drsnosti 0. Vzdialenosť medzi turbínou a prekážkou musí byť viac ako 5-násobok výšky prekážky, aby sa zabránilo vzniku závetria (tienenie), čo ovplyvňuje výrobu energie.

Technológia veterných turbín Turbíny sa skladajú z: rotor, prevody, generátor, elektronika a regulačné zariadenie. Rotor tvoria listy a centrálna os. Os je pripojená na prevodovú skriňu, kde sa zvyšujú otáčky. Hriadeľ spája prevodovú skriňu s generátorom, ktorý pri otáčaní produkuje elektrickú energiu.

Rotor S horizontálnou osou: 2-3 listy, príp. aj viac, ktoré fungujú na princípe zdvíhania. Sú pripojené na os rotora. Fixovaný rotor, rotor s natáčacím systémom. S vertikálnou osou: 2-3 dlhé zaoblené listy pripevnené na oboch koncoch osi.

Veľké turbíny 3 listy s priemerom 15-50 m, výkon 50 kW – 1,5MW Vytvárajú veterné farmy Dodávajú elektrinu do verejnej elektrickej siete. Napätie generované turbínou má 690V a je pomocou transformátorov menené na vysoké napätie používané v sieti 10-30kV. Záujem o megawattové turbíny. 1MW turbína vyrobí viac ako 5mil. kWh energie za rok pri vetre 9 m/s.

Malé turbíny Väčšinou viac listov, ktoré sa ovplyvňujú a spomaľujú sa otáčky. Avšak majú vyšší počiatočný moment krútenia, čo využívajú pri štartoch pri nízkych rýchlostiach. Využívajú sa ako samostatné energetické zdroje- dobíjajú batérie - na farmách, v člnoch,...vzdialených od siete. Turbína s výkonom 100-500W dodá energiu na osvetlenie, napájanie spotrebičov ako rádio, TV.

Pravidlá pri výstavbe turbín Umiestnenie turbín – na kopcoch v smere prevládajúceho prúdenia. Drsnosť terénu a prekážky – vzdialenosť viac ako 5násobok výšky prekážky. Výška turbíny – rýchlosť vetra narastá s výškou. Minimálna výška je 10m nad prekážkami v okruhu 100m.

Environmentálne dôsledky Hluk – ako dôsledok turbulencie vzduchu medzi listom a stožiarom turbíny. Kritická hladina hluku je 40dBA (pri ktorej možno spať). Dosahuje sa pri vzdialenosti menej ako 250m od turbíny. Vizuálny efekt – rušivé momenty v reliéfe krajiny. Rušenie EM žiarenia – elektrické vodiče rušia EM žiarenie. Preto sú listy rotora z plastu a dreva.