V Č E L Y A V Č E L S T V O Doc. MVDr. Juraj Toporčák, PhD Klinika vtákov, exotických a voľne žijúcich zvierat

Z A R A D E N I E V Č I E L V Z O O L O G I C K O M S Y S T É M E

Z A R A D E N I E Živočíchy (Animalia) Mnohobunkové živočíchy (Polycytozoa) VII. kmeň: článkonožce (Arthropoda) d/ podkmeň: vzdušnicovce (Tracheata) 3. trieda: hmyz (Insecta) b/ podtrieda: krídlovce (Pterygota) 24. rad: blanokrídlovce (Hymenoptera) b/ podrad: štíhlopáse (Apocrita) nadčeľaď: včely (Apoidea) 54. čeľaď: včelovité (Apidae) 3. rod: včela (Apis L.)

včela medonosná včela indická včela kvetná včela zlatá Rod včela má 4 druhy včela medonosná včela indická včela kvetná včela zlatá

Z A R A D E N I E V č e l a m e d o n o s n á (Apis mellifera) pôvodne žila len v Európe, Ázii a v Afrike do Ameriky, Austrálie a Nového Zélandu bola prevezená kolonistami až v 17. storočí svoje dielo stavia na chránených miestach, pričom plásty sú umiestnené vedľa seba hospodársky využívať úžitkovosť je spomedzi ostatných druhov včiel najvyššia uplatnenie na celej zemeguli

Z A R A D E N I E druh Apis mellifera má veľmi veľa poddruhov a potom kmeňov a línií naša slovenská včela je Apis mellifera carnica, slovensky korutánska včela v každom geografickom pásme sú viaceré poddruhy, z ktorých najbližšie nášho územia treba spomenúť včelu stredoeurópsku (A. m. mellifera) a včelu taliansku (A. m. ligustica)

Z A R A D E N I E V č e l a i n d i c k á (Apis cerana) žije v Indii, Číne, Japonsku a v priľahlých oblastiach Sibíre dielo si stavia z viacerých plástov umiestnených vedľa seba na chránených miestach, v puklinách skál a v dutinách stromov telo robotníc je o niečo menšie než pri včele medonosnej. hospodársky využívať, ale jej úžitkovosť je pomerne nízka

Z A R A D E N I E V č e l a k v e t n á (Apis florea) vo voľnej prírode v Ázii (India a priľahlé oblasti) telo robotníc je dlhé iba 9,5 mm, pričom trúdy sú väčšie ako robotnice stavia si len jeden plást, ktorý má v hornej časti predĺžené bunky pre uloženie zásob nedá sa hospodársky využiť

Z A R A D E N I E V č e l a z l a t á (Apis dorsata) žije v hornatých oblastiach Indie farba jej tela je sýtožltá robotnice sú väčšie než robotnice včely medonosnej (dĺžka ich tela je asi 18 mm), pričom trúdy sú menšie než robotnice vzhľadom na jej veľkosť ju nazývajú včela obrovská stavia si len jeden plást v ochranných priestoroch, spravidla v korune stromov nedá sa hospodársky využiť

R O Z Š Í R E N I E Apis florea Apis dorsata Apis cerana Apis mellifera Prirodzené rozšírenie druhov Apis mellifera, Apis cerana, Apis dorsata a Apis florea

V Č E L S T V O J E H O P O H L A V N É F O R M Y A F U N K C I E

V Č E L S T V O V Č E L S T V O - biologická jednotka Zložky - matka, robotnice, trúdy, včelí plod a včelie dielo Včelie obydlie - úľ Matky - klásť vajíčka - zabezpečuje zachovanie a rast včelstva Trúdy - úloha oplodniť mladé matky

V Č E L S T V O Robotnice - dokonalá deľba práce Práce - prinášajú potravu: nektár, medovicu, peľ a vodu - nektár a medovicu spracúvajú na med, konzervujú peľ, stavajú plásty, kŕmia matku, trúdy a plod - strážia vchod do úľa, udržujú v úli potrebnú teplotu, prinášajú tmel (propolis) - zatmeľujú všetky štrbiny

V Č E L S T V O trúd matka robotnice

Priemerný vývojový čas (dní) a štádiá V Č E L S T V O Priemerný vývojový čas (dní) a štádiá   Robotnica Matka Trúd Vajíčko 3 3 3 Larva 6 5 7 Kukla 12 8 14 Dospelý 21 16 24

V Č E L S T V O Matka kladie vajíčka do prázdnych a čistých buniek plodového plástu tak, že vajíčko pritiskne a prilepí na dno bunky vajíčko má tvar tyčinky so zaoblenými koncami dĺžka sa pohybuje od 1,34 do 1,84 mm a šírka od 0,30 do 0,39 mm hmotnosť sa pohybuje od 0,11 do 0,15 mg

Základ pohlavných orgánov V Č E L S T V O Srdce Základ pohlavných orgánov Malpighiho orgány Vzdušnica Snovacia žľaza Základ žihadla Ganglium

V Č E L S T V O

V Č E L S T V O

V Č E L S T V O Včelia matka matka je samička včely medonosnej má dobre vyvinuté pohlavné orgány meria 20–25 mm hmotnosť po vyliahnutí je 0,175–0,240 g, plodnená matka váži 0,225–0,290 g nemá zbieracie orgány, peľové košíčky, voskotvorné a hltanové žľazy na prácach v úli sa nezúčastňuje robotnice - ju kŕmia kŕmnou kašičkou, čistia a vnímajú jej prítomnosť

V Č E L S T V O Včelia matka vývoj je na začiatku taký istý ako vývoj robotnice rozdiel je len v tom, že larvička matky dostáva od začiatku až do konca larválneho vývinu vo veľkom množstve kŕmnu kašičku bohatú na bielkoviny pri príprave na rojenie, prípadne pri tichej výmene, položí matka na dno materskej misky, ktorá má pologuľovitý tvar, oplodnené vajíčko

V Č E L S T V O Včelia matka materské misky stavia včelstvo najčastejšie na okraji plástov po položení vajíčka do materskej misky vystaví včelstvo z materskej misky materskú bunku, ktorá má žaluďovitý tvar a je dlhá 20–30 mm z vajíčka sa po troch dňoch zárodočného vývoja vyliahne larvička, ktorá rýchlo rastie a za 5 dní zaplní materskú bunku na konci larválneho vývoja robotnice bunku zaviečkujú, larva sa zakukluje a kukla sa premieňa na dospelý hmyz - štádium kukly trvá 8 dní

V Č E L S T V O Včelia matka matka sa liahne na 16. deň od položenia vajíčka hryzadlami vyhryzie na viečku kruhovitý otvor, viečko odklopí a vyjde z bunky po vyliahnutí dojčičky matku nakŕmia, alebo sa sama nasaje sladiny ak sú v úli aj ďalšie materské bunky, vyhryzie do ich steny otvor a materský plod usmrtí žihadlom ak sa v úli vyliahne súčasne viac matiek, nastane medzi nimi súboj, pri ktorom jedna z nich, spravidla slabšia, hynie

V Č E L S T V O Včelia matka na 2. až 4. deň po vyliahnutí vychádza matka na orientačné prelety. V tom čase dospieva a stáva sa rujnou. Ak je v nasledujúcich dňoch pekné počasie, spári sa s trúdmi a viac úľ (okrem prípadného rojenia) neopúšťa na 3. deň po spárení začína matka klásť oplodnené vajíčka v priebehu roka začínajú matky klásť vajíčka po zimnom slnovrate a kladenie zvyšujú po prvom jarnom prelete, keď včely robotnice začnú prinášať do úľa peľ

V Č E L S T V O Včelia matka najintenzívnejšie kladú v lete (máj – júl) začiatkom jesene (koncom septembra – začiatkom októbra) prestávajú klásť úplne na vrchole vývoja včelstva kladú matky denne až 2 500 vajíčok kvalitné matky nakladú ročne okolo 200 000 vajíčok

V Č E L S T V O Včelia matka kladie oplodnené aj neoplodnené vajíčka z oplodnených vajíčok sa liahnu robotnice a matky, z neoplodnených trúdy oplodnené vajíčka kladie matka do robotníčich a materských buniek, neoplodnené do trúdich buniek kvalitná matka zakladie plást v súvislej ploche bez medzier - plod je ucelený stará alebo chybná matka zakladie plást medzerovite

V Č E L S T V O Včelia matka žije 3–5 rokov ku koncu života kladie už menej vajíčok - keď sa jej vyčerpajú spermie, kladie neoplodnené vajíčka ak sa včely alebo včelár nepostarajú včas o výmenu takejto matky, včelstvo postupne slabne až zanikne v produktívnom včelárstve nechávame matky pôsobiť vo včelstvách 2–3 roky – potom ich vymieňame za mladé

V Č E L S T V O Robotnica najpočetnejšiu skupinu samičky včely medonosnej, ktoré majú zakrpatené pohlavné orgány merajú 12–14 mm a ich hmotnosť dosahuje okolo 0,100 g liahnu sa z oplodnených vajíčok v robotníčich bunkách na 21. deň v čase zimného pokoja je v úli 10 000 až 20 000 robotníc a v čase hlavnej znášky 30 000 až 50 000

V Č E L S T V O Robotnica Trúdice sú robotnice, ktoré včely pri strate matky alebo pred rojením kŕmia kŕmnou kašičkou vplyvom tejto vysokokvalitnej potravy im začnú pracovať vaječníky - stávajú sa trúdicami vajíčka, ktoré kladú trúdice, sú tenšie než vajíčka matky a sú neoplodnené z takýchto vajíčok sa môžu vyvinúť len trúdy

V Č E L S T V O Robotnica z vajíčok sa na 4. deň vyliahnu larvy larvy kŕmia včely dojčičky v prvých troch dňoch kŕmnou kašičkou, potom až do zakuklenia dostávajú potravu zloženú z kŕmnej kašičky, medu, peľu a vody vplyvom prechodu na menej hodnotnú potravu sú pohlavné orgány robotníc zakrpatené a ich vývin sa v porovnaní s vývinom matky predlžuje

V Č E L S T V O Robotnica po 6 dňoch larválneho vývinu včely bunku zaviečkujú a larva sa zakukluje v štádiu kukly, ktoré trvá v optimálnych podmienkach 12 dní, prebieha premena na dospelý hmyz na 21. deň od položenia vajíčka dospelá včela prehryzie viečko a vyjde z bunky

V Č E L S T V O Robotnica po vyliahnutí a po 2–3 hodinách mladá včela - mladuška že začína pracovať v prvých 3 dňoch je čističkou - čistí bunky, do ktorých bude matka klásť vajíčka alebo robotnice nektár, medovicu a peľ na 4. deň sa mladuška stáva kŕmičkou - kŕmi štvordňové a staršie larvičky kŕmnou kašičkou, medom, peľom a vodou

V Č E L S T V O Robotnica u šesťdňovej robotnice sa zvyšuje sekrečná činnosť hltanových žliaz uložených v hlave a tak sa stáva dojčičkou - kŕmi mladé larvičky od ich vyliahnutia až do troch dní života kŕmnou kašičkou, ktorú produkujú jej hltanové žľazy dojčičky tiež tvoria matkin sprievod (neustále matku kŕmia, aby mohla produkovať veľké množstvo vajíčok)

V Č E L S T V O Robotnica na 2. deň sa začne činnosť voskotvorných žliaz, ktoré má robotnica medzi šupinkami bruška; stáva sa staviteľkou , tzn. stavia včelie dielo na 18. deň života sa stáva strážkyňou – stráži letáč a robí obranu a ochranu svojho úľa

V Č E L S T V O Robotnica na 21. deň sa stáva lietavkou – nosí vodu, nektár, medovicu a peľ. Vodu, nektár a medovicu prináša v medovom vačku uloženom v prednej časti bruška a peľ v peľových košíčkoch umiestnených z laterálnej strany na 3. páre nôh. lietavkou ostáva robotnica až do konca svojho života

V Č E L S T V O Robotnica v období intenzívnej činnosti žije robotnica 30 –40 dní a v období bez znášky podstatne dlhšie (robotnice vyliahnuté na jeseň 8–9 mesiacov) dĺžka života robotníc závisí od výživy a práce na včely letnej generácie pôsobí negatívne aj práca, a to najmä kŕmenie a ošetrovanie plodu. Zistilo sa, že v období hlavnej znášky žijú maximálne 26 dní

V Č E L S T V O Robotnica Rozvoj plodovania v priebehu roka letný slnovrat liahnutie zimných včiel krivka plodovania jan. dec. marec aug. obdobie plodovania Rozvoj plodovania v priebehu roka

V Č E L S T V O Trúd samec včely medonosnej meria 15–17 mm a váži okolo 0,220 g trúd sa liahne z neoplodneného vajíčka, ktoré matka kladie do trúdej bunky neoplodnené matky, príp. trúdice kladú neoplodnené vajíčka aj do robotníčich buniek

V Č E L S T V O Trúd žijú spravidla len v letnom období vo včelstve ich môže byť niekoľko sto až niekoľko tisíc, ale najčastejšie ich býva okolo 500 na sklonku leta, ale aj pri prerušení znášky v dôsledku dlhšie trvajúceho nepriaznivého počasia, včely trúdy z úľov vyženú v zime trúdy vo včelstvách nie sú. Ak niektoré včelstvo predsa trúdy chová aj po skončení znášky, má buď neoplodnenú matku, alebo je bezmatkové

V Č E L S T V O Trúd v úli nevykonávajú trúdy nijakú prácu nevyhľadávajú si potravu, ale sú odkázané na zásoby v úli trúdy nemajú žihadlo ani zbieracie ústroje chýbajú im aj voskotvorné a hltanové žľazy

V Č E L S T V O Trúd trúdy sa stávajú rujnými na 8.–15. deň po vyliahnutí ich jediným poslaním je oplodniť matku z úľov vyletujú najčastejšie v poludňajších hodinách, keď je najteplejšie na teplotu sú chúlostivejšie než robotnice

A N A T Ó M I A A F Y Z I O L Ó G I A V Č E L Y M E D O N O S N E J

A N A T Ó M I A TELO VČELY zoologický systém - kmeň článkonožcov (Arthropoda) je článkované skladá sa z troch základných častí – hlavy, hrude a bruška

A N A T Ó M I A Telo včely: H - hlava, Th - hruď, Ab - bruško, Ant - tykadlo, E - zložené oko, Lb - ústne orgány, W2 - predné krídlo, W3 - zadné krídlo, 1 - predohruď, 2 - stredohruď, 3 - zadohruď, I až VII - brušné segmenty, Sp - prieduchy, L1 - predná noha, L2 - stredná noha, L3 - zadná noha, Stn - žihadlo

A N A T Ó M I A TELO VČELY Hlava (caput) včely tvorí silný chitinizovaný kožný pancier na hlave sa nachádzajú zmyslové orgány očná sústava sa skladá z 3 očí jednoduchých (ocelli) a z 2 zložených (oculi compositi) tykadlá (antennae) včiel sú dva článkované ústroje - nachádza sa veľa zmyslových orgánov, pomocou ktorých včela vníma určité podráždenie, napr. čuchové a hmatové ďalšie orgány na hlave sú: čelový štítok (clypeus), dolný pysk (labium), hryzadlá (mandibulae) a jazyk (glossa)

A N A T Ó M I A Hruď (thorax) sa vyvinula z troch segmentov a z jedného presunutého, brušného rozoznávame predohruď (prothorax), stredohruď (mesothorax), zadohruď (metathorax) a presunutý krúžok (propodeum) hruď včely má hlavný význam ako nosič orgánov pohybu, tzn. 3 páry nôh a 2 páry krídel na hrudi sú tri páry prieduchov (stigma). Prvý pár je zo všetkých prieduchov tela včely najväčší

A N A T Ó M I A Bruško (abdomen) včely robotnice a matky sa skladá zo 6 krúžkov (segmentov), ktoré sú zložené z chrbtovej šupinky (tergit) a z brušnej šupinky (sternit) bruško trúda sa skladá zo 7 chrbtových a 8 brušných šupiniek abdominálne články sú medzi sebou voľne spojené, a to jemnými medzisegmentovými blankami (membrana intersegmentalis), takže sú veľmi pohyblivé a umožňujú brušku sa značne zväčšiť do dĺžky i hrúbky dôležitosť pre funkciu vnútorných orgánov bruška, napríklad pri napĺňaní sa výkalového vaku, pri zväčšovaní sa vaječníkov matky, pri plnení medového vaku robotnice nektárom, a taktiež zohrávajú dôležitú funkciu pri dýchaní

A N A T Ó M I A TRÁVIACA SÚSTAVA slúži na prijímanie a spracovanie potravy potrebnej na výstavbu telovej hmoty a na tvorbu energie pre životné pochody Skladá z: predného čreva (stomodeum), ktoré pozostáva z hltana, pažeráka a medového vačku zo stredného čreva (mesenteron), ktoré je vlastne žalúdok zo zadného čreva (proctodeum), do ktorého patrí tenké črevo, ktoré prechádza vo výkalový vak a až potom nasleduje konečník a anus

zamozgová časť slinnej žľazy žľazy výkalového vačku A N A T Ó M I A jednoduché oči hltanová žľaza zložené oko zamozgová časť slinnej žľazy vzdušnica slinná žľaza pažerák medový vačok hruď česlo žalúdok žľazy výkalového vačku výkalový vak Malpighiho orgány

A N A T Ó M I A 1 - nadpažerákový nervový uzol, 2 - podpažerákový nervový uzol, 3 - hrudný nervový uzol, 4 - bruškový nervový uzol, 5 - ústa, 6 - hltan, 7 - hltanová platnička, 8 - pažerák, 9 - medový vačok, 10 - česlo, 11 - žalúdok, 12 - tenké črevo, 13 - výkalový vak, 14 - žľaza hornej čeluste, 15 - hltanová žľaza, 16 - zamozgová časť slinnej žľazy, 17 - hrudná časť slinnej žľazy, 18 - vývod slinnej žľazy, 19 - Malpighiho orgány, 20 - žľazy výkalového vačku (rektálne), 21 - vôňová žľaza (Nassonovova), 22 - voskotvorné žľazy, 23 - vaječníky, 24 - jedová žľaza, 25 - jedový vačok, 26 - žihadlo, 27 - srdce, 28 - závit srdcovej cievy, 29 - cuciak

A N A T Ó M I A Tráviaca sústava sa skladá: Ústa - predstavujú len akúsi priečnu štrbinu, ktorá vedie priamo do hltana. Najdôležitejšie z ústnych orgánov sú hryzadlá, ktorými môže včela uchopiť a spracovať pevné hmoty, a cuciak, ktorým včela môže nasávať a lízať tekutiny Pažerák (oesophagus) - má úzky a rovnomerný lúmen a je pomerne dlhý. Prechádza celou hruďou a cez spojovaciu časť do dutiny brušnej, kde vytvára výduť, medový vačok

A N A T Ó M I A Medový vačok (ingluvies) je akýmsi rezervoárom potravy slúži na prinášanie nektáru a vody v ňom sa začína premena nektáru na med - Inverzia nektárovej sacharózy na jednoduché cukry sa deje účinkom invertázy, ktorá sa dostáva do nektáru z hltanovej žľazy Žalúdok (ventriculus) včely je vlastne stredné črevo, značne rozšírené, hrúbky 1,5-2,0 mm a dĺžky 11-12 mm od prednej a zadnej časti tráviacej rúry ho oddeľujú svalové chlopne (valvula cardiaca a valvula pylorica)

A N A T Ó M I A Stena včelieho žalúdka má 3 hlavné vrstvy: najsilnejšou je vnútorná, epiteliálna (membrana epitelialis) prostredná, bazálna (membrana basalis) je najtenšia vonkajšia muskulárna (membrana muscularis) epitel vytvára početné kruhové záhyby, čím sa zväčšuje tráviaca plocha žalúdka epiteliálne bunky sa rýchle opotrebuvávajú a preto na báze medzi ne sú vklinené skupiny regeneračných krypt

A N A T Ó M I A Epiteliálne bunky vytvárajú nechitinózny blanitý povlak, akúsi bezštruktúrnu huspeninovitú masu, tzv. rabdórium, ktoré v stave kľudu pokrýva epitel pri aktivite sekretorických buniek toto rabdórium začína pretvárať určité zmeny na povrchu sa vytvára hraničná blana – peritrofická membrána

A N A T Ó M I A Peritrofická membrána má pravdepodobne funkciu udržiavať potravu (peľové zrnká) v strede žalúdka a chrániť tak výstelku od poškodenia prepúšťa jednak tráviace šťavy (enzýmy tráviace uhľohydráty, bielkoviny a tuky) k obsahu žalúdka a jednak už rozpustené (nestrávené) jednoduchšie látky k epiteliálnym bunkám , ktoré ich vstrebávajú

A N A T Ó M I A Malpighiho žľazy sú exkretorickým orgánom žľazy reprezentujú zhluk asi 150 jemných nitkovitých rúrok dlhých okolo 20 mm a oplietajú všetky orgány bruška každá žliazka vyúsťuje samostatne plávajú v hemolymfe včely a odstraňujú z tela prebytočnú vodu, močovinu a škodlivé látky Tenké črevo (ileum) prijíma nestrávený obsah žalúdka a exkrét Malpighiho žliaz medzi žalúdkom a tenkým črevom, hneď za vyústením Malpighiho žliaz je silná kruhová riasa pylorická chlopňa (valvula pylorica)

A N A T Ó M I A Výkalový vačok má u včely veľký význam hromadia sa féces počas celého zimného obdobia značne voľná vrstva kruhových a pozdĺžnych svalov však umožňuje mimoriadne veľké rozšírenie vaku jeho kritický obsah je až 57% hmotnosti včelieho tela prekročenie vedie v zime ku kaleniu v úli – fyziologická porucha - hnačka

A N A T Ó M I A DÝCHACIA SÚSTAVA včela dýcha vzdušnicami, ktoré sa rozvetvujú stále na jemnejšie, až oplietajú všetky vnútorné orgány, ba až jednotlivé bunky, takže odvádzajú kyslík tkanivám, čo sa deje priamo (osmózou, permeabilne) tvoria ju dýchacie otvory, zvané prieduchy (spiraculi, s. stigmata), vzduchové vaky (cellae), vzdušnice (tracheae) a tracheálne vetvičky (tracheoly)

A N A T Ó M I A Prieduchy - dospelej včele sa zachováva všetkých 10 párov stigmat - hrudných 3 páry a brušných 7 párov Vzdušnice (tracheae) predstavujú tenkostenné, pružné trubice, postupne sa vetviace na tracheoly a početné jemné priedušky (bronchi) a napokon až veľmi jemné priedušinky (bronchioli respiratorii), takže v tele vytvárajú celé pletence vzdušničiek, husto opriadajúcich vnútorné orgány

A N A T Ó M I A Rozmiestnenie dýchacích orgánov v tele včely 1 až 9 - prieduchy, 10 - dýchacie vaky v hlave, 11 - dýchacie vaky v hrudi, 12 - dýchacie vaky v brušku

A N A T Ó M I A CIEVNA SÚSTAVA krv včely to je vlastne lymfa, resp. hemolymfa, ktorá nie je červená a nie ani celkom uzavretá v cievach miesto srdca má včela tzv. propulzatívny orgán, čo je v pravom zmysle slova cieva hemolymfa voľne vyliata v hlave sa pasívne vracia obmývajúc všetky orgány späť, do bruška včelia krv neplní úlohu roznášania kyslíka, nemá erytrocyty, ani hemoglobín hemolymfa je farby nažltlej až žltohnedej

A N A T Ó M I A Obeh krvi v tele včely (podľa Dadeho) aorta mozog srdce chrbtová priehradka brušná priehradka tykadlo Obeh krvi v tele včely (podľa Dadeho)

A N A T Ó M I A ŽĽAZOVÁ SÚSTAVA žľazy včiel sú mimoriadne dôležité pre ich životné prejavy a úkony slinná žľaza jedotvorná žľaza hltanová žľaza vôňová žľaza voskotvorná žľ. Dufourova žľaza hornočelusťová žľaza Anhartove žľazy

A N A T Ó M I A Hltanová žľaza (glandula pharyngealis) je párová žľaza umiestnená v hlave včely robotnice, avšak matka a trúd ju nemajú výlučok hltanovej žľazy - materská krmná kašička kašovitá konzistencia, biela až krémová farba obsahuje invertázu, diastázu, aminokyseliny, kyseliny 10-hydroxy-2-decenovú a 9-oxo-2 decenovú, lipoidy, cukry, minerálne látky

A N A T Ó M I A Hornočeľusťová žľaza (glandula mandibularis) je párová žľaza a je najsilnejšie vyvinutá u matky výlučok sa nazýva materská látka je silným sexuálnym atraktantom, jej pach uľahčuje trúdom vyhľadať matku počas páriacich preletov v úli má materská látka význam taký, že včely si uvedomujú prítomnosť matky vo včelstve súčasne sa brzdí pohlavný a rozmnožovací pud robotníc hlavnými zložkami materskej látky sú kyseliny trans-9-oxo-decenová a cis-9-oxo decenová

A N A T Ó M I A Slinná žľaza bola pomenovaná podľa sekrétu často sa nazýva aj pysková žľaza (glandula labialis), podľa umiestnenia jej vývodu, príp. zamozgová žľaza (gl. postcerebralis) a hrudná žľaza (gl. thoracalis) žľazu majú všetky pohlavné formy včely – matka, robotnice aj trúd úlohou je navlhčovať chlpky jazyka, čím sa udržuje ich pružnosť včela ho používa na navlhčovanie rozličnej nečistoty ako aj na navlhčovanie tuhej potravy, aby ju zriedila, prípadne rozpustila, a tak ľahšie strávila

A N A T Ó M I A Voskotvorné žľazy sú umiestnené na pravej a ľavej prednej strane tretej až šiestej brušnej šupinke bruška vyvinuté len u robotníc matka a trúd voskotvorné žľazy nemajú žľazové bunky dosahujú najväčšieho rozvoja u 12 až 18 dňových mladušiek vyprodukovaný vosk je tekutý, bielej farby pôrami sa vytláča von a na vzduchu tuhne na šupinky

A N A T Ó M I A Vôňová žľaza (glandula Nassanovi) je vyvinutá len u robotníc sa nachádza na prednej časti poslednej chrbtovej šupinky bruška žľazu matka a trúd nemajú žľaza začína fungovať približne na 6. deň života včiel Sekrét vôňovej žľazy pomáha včelám orientovať sa pri hľadaní zdroja potravy, obydlia i pri zisťovaní príslušnosti jednotlivých včiel ku včelstvu hlavnými zložkami sekrétu sú geraniol a kyselina geraniová

A N A T Ó M I A Jedová žľaza - ktorá je funkčnou súčasťou žihadla, sa vyskytuje len u matky a robotníc, trúdy ju nemajú včelí jed je bezfarebná kvapalina hlavnými zložkami jedu sú melitín, hyaluronidáza, fosfolipáza A Dufourova žľaza sa pripája k žihadlovému orgánu podobne ako jedová žľaza vývod vyúsťuje v bezprostrednej blízkosti otvoru pošvy (vagíny) výlučok žľazy uľahčuje kladenie vajíčok do buniek

A N A T Ó M I A POHLAVNÉ ORGÁNY pohlavné orgány zabezpečujú rozmnožovanie, a tým vznik nových generácií pre zachovanie druhu pohlavné orgány produkujú pohlavné bunky - vajíčko a semeno vajíčka sa tvoria vo vaječníkoch samičiek - matiek a robotníc semeno vzniká v semenníkoch samčekov - trúdov

A N A T Ó M I A Pohlavné orgány samičky vaječník vaječník žalúdok vajcovod semenný vačok pošva žihadla konečník semenný vačok žihadlo konečník semenovod chlopňa stredná časť semenovodu

latelárna časť cibuľky A N A T Ó M I A Pohlavné orgány samca semenník semenovod hlienová žľaza semenný vačok semenný vačok hlienová žľaza cibuľka dorzálna časť cibuľky latelárna časť cibuľky prívesný vačok cibuľka

ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ