TRIDSAŤROČNÁ VOJNA 1618 - 1648
1. Charakteristika konfliktu celoeurópsky vojenský konflikt pokračovanie náboženských vojen v 16. storočí mocenské súperenie Habsburgovcov a francúzskych kráľov o hegemóniu v Európe boj o nové rozdelenie Európy
Rozloženie bojujúcich strán a) KATOLÍCKA LIGA: - juhonemecké katolícke štáty a krajiny pod vládou Habsburgovcov - na čele nemecký cisár Ferdinand II. Habsburský b) PROTESTANTSKÁ ÚNIA: - severonemecké protestantské štáty a ich spojenci - české stavy, Švédsko, Dánsko a Francúzsko - na čele kurfirst Fridrich Falcký
Fázy vojny I. česká vojna 1618 – 1620 II. falcká vojna 1620 – 1623 III. dánska vojna 1624 – 1629 IV. švédska vojna 1630 – 1635 V. francúzsko-švédska vojna 1635 – 1648 Vestfálsky mier 1648
I. Česká vojna 1618 - 1620 Vojna začala českým stavovským povstaním. České stavy nesúhlasili s rekatolizačnou politikou Habsburgovcov Požadovali náboženskú slobodu Druhá pražská defenestrácia – vyhodenie kráľovských úradníkov z okien Snem zosadil Ferdinanda II. z trónu (1619) Novým kráľom bol zvolený Fridrich Falcký – zimný kráľ
8. 11. 1620 – bitka na Bielej hore – porážka českých vojsk cisárskou armádou, začiatok doby temna Obnovenie vlády Ferdinanda II. v Čechách Poprava 27 českých pánov – vodcov povstania na Staromestskom námestí v Prahe Medzi popravenými bol aj slovenský učenec Ján Jesenius, rektor Karlovej Univerzity v Prahe
II. Falcká vojna 1620 - 1623 Fridrich Falcký utiekol z Čiech Ferdinand II. preniesol boje proti Protestantskej únii na územie Nemecka Porážka Protestantskej únie Fridrich bol zbavený titulu kurfirsta a ušiel do exilu v Anglicku, vzdal sa vedenia Protestantskej únie
III. Dánska vojna 1624 - 1629 Protestanti v Nemecku požiadali o pomoc dánskeho kráľa Kristiána IV. Do čela vojsk Katolíckej ligy bol dosadený český šľachtic Albrecht z Valdštejna Valdštejn porazil Dánov v roku 1629
IV. Švédska vojna 1630 - 1635 Do vojny vstupuje Švédsko – ochranca protestantov Kráľ Gustáv II. Adolf sám viedol švédske vojská Švédi získali prevahu vo vojne, obsadili časť Nemecka, dobyli Mníchov a Prahu
1632 v bitke pri Lutzene zahynul kráľ Gustáv II. Adolf Valdštejn získal príliš veľký vplyv vo vojsku Na príkaz Ferdinanda II. bol Valdštejn zavraždený v Chebe Cisárske vojská stratili vo vojne prevahu
V. Francúzsko - Švédska vojna 1635 - 1648 Záverečná etapa vojny Katolícke Francúzsko sa postavilo na stranu Protestantskej ligy Tvorca francúzskej protihabsburskej politiky – kardinál Richelieu Švédi prenikli do Čiech
4. Ukončenie vojny Vojna vyčerpaním bojujúcich štátov Habsburgovci nezjednotili Nemecko, udržali si však rozhodujúci vplyv v strednej Európe Európa zostala rozdelená na katolícky juh a protestantský sever Francúzsko potvrdilo svoju veľmocenskú pozíciu Vojnu ukončil Vestfálsky mier (1648) podpísaný v mestách Munster a Osnabruck Začala sa éra absolutizmu
Vestfálsky mier 1648 Bol to prvý mier, ktorý rozdelil Európu Svätá ríša rímska sa rozpadla na 296 drobných štátov Nemecké kniežatá sa postupne stali neobmedzenými pánmi, disponovali vlastným vojskom, potlačovali slobodu miest, vykorisťovali svojich poddaných Na čele je stále cisár, ale iba formálne, o ničom nesmel rozhodovať sám, potreboval súhlas ríšskeho snemu
Európa upevnilo sa postavenie západnej Európy Stredná Európa nestabilná začalo obdobie nestabilného vývoja – v Z. Európe sa vývoj zrýchlil, v Str. a V. Európe spomalil od 17. storočia v Z. Európe je prevaha slobodných roľníkov nad poddanými V. a Str. Európa – prevláda nevoľníctvo, z Čiech odišla polovica ľudí, ostatní sa stali nevoľníkmi
Švédsko získalo ústie riek Odra, Labe a Vesera + všetky obchodné a riečne cesty v severnom Nemecku Nizozemsko a Švajčiarsko sa stali nezávislými štátmi Nemecko a Taliansko ostali naďalej rozdrobené Francúzsko sa stalo najsilnejším štátom v Európe, dostalo Alsasko (od Svätej ríše rímskej), právo na Mety, Toul a Verdun
Albrecht z Valdštejna na čele katolíckej ligy rozporuplná osobnosť vynikajúci stratég, no pre svoje osobné záujmy zradil kdekoľvek kohokoľvek počas vojny niekoľkokrát menil svoje vierovyznanie bez neho by Habsburgovci nevyhrali v Dánsku a Švédsku zhromaždil 50 tisícovú armádu armádu tvorili sedliaci a nezamestnaní remeselníci - zle vycvičená vo Švédskej vojne proti nemu vystúpil švédsky kráľ Gustáv Adolf II. Albrecht sa so Švédmi dohodol, že im pomôže a zradí Habsburgovcov, ak mu po vojne pripadne nárok na Česko a získa českú korunu bol zavraždený v Chebe 1634, zomrel v 3. štádiu syfilisu, pohyboval sa len na nosidlách dal ho zavraždiť cisár, umrel ako zradca
Albrecht z Valdštejna
Erb Albrechta
Druhá Albrechtova manželka Mária Izabela Terézia Katarína z Harrachu Albrechtova pečať Druhá Albrechtova manželka Mária Izabela Terézia Katarína z Harrachu