Chemické zbrane ... Zneužitie chémie Peter Hronček

Pod pojmom chemické zbrane chápeme zbraňové systémy, ktoré zahŕňajú prostriedky dopravy na cieľ, a tzv. chemickú muníciu, čiže náplň. Prostriedky dopravy môžu byť napr. rakety, delostrelecká munícia, granáty, míny, prípadne je možné použitie diverzným spôsobom. Munícia obsahuje otravné látky , ktoré sú hlavnou ničivou náplňou chemických zbraní. Z hľadiska možného chemického terorizmu sú najpodstatnejšie ničivé náplne chemických zbraní, čiže otravné látky a toxíny...

Zneužitá chémia ... Britskí vojaci pri Ypres: ... nepomohli im ani okuliare a rúška na ústach. Nemci ... zhromažďujúce sa nepriateľské vojská bombardovali granátmi naplnenými pľuzgierotvornou kvapalinou - neskôr dostala názov horčičný plyn, či podľa miesta prvého použitia - yperit. Bolo to 12. 7. 1917 ...

Ďalšie chemické zbrane... Sarín (chemicky izopropylester kyseliny metylfluorfosfónovej,kódové označenie v NATO GB) Je vysoko toxická, nervovo-paralytická bojová chemická látka. Patrí medzi najtoxickejšie bojové otravné látky. Jeho triviálne pomenovanie je skratkou mien vedcov a vojakov, ktorí sa na jeho objavení a vývoji podieľali: Schrader, Ambros, Rüdiger a Linde.

K prvému nasadeniu sarínu vo vojenskom konflikte došlo v 80. rokoch 20 K prvému nasadeniu sarínu vo vojenskom konflikte došlo v 80. rokoch 20. storočia irackými ozbrojenymi silami počas Iránsko- irackej vojny, počas ktorej Irak nasadil najväčšie množstvo bojových látok od prvej svetovej vojny. Sarín bol pravdepodobne aj jednou z bojových látok, nasadených irackým letectvom 16. a 17. marca 1988 v útoku proti civilnému obyvateľstvu mesta Halabdža , ktorý si vyžiadal asi 5 000 obetí. Sarín sa dostal do pozornosti svetovej verejnosti znovu 20. marca 1995, keď prívrženci japonskej sekty Óm Šinri-Kjó na pokyn ich vodcu uvolnili v niekoľkých vlakoch tokijského metra zmes, obsahujúcu sarín. Úmyselne to spáchali v rannej dopravnej špičke s cieľom zasiahnuť čo najviac ľudí. Napriek nízkej kvalite látky a primitívnej metódy jej rozptýlenia na následky otravy zahynulo 12 ľudí a vyše 1.000 bolo zranených.

Dohovor o chemických zbraniach ... V roku 1993 bol uzavretý Dohovor o chemických zbraniach, ktorý v súčasnosti podpísalo 188 štátov sveta. Slovenská Republika podpísala Dohovor medzi prvými štátmi 14. januára 1993, plnú platnosť Dohovor nadobudol 29. apríla 1997. V rámci tohto dohovoru sa zmluvné strany zaviazali nevyrábať, neuskladňovať, nepoužívať a zničiť existujúce zásoby chemických zbraní a všetok výskum v oblasti chemických zbraní obmedziť výlučne na obranné a medicínske účely.