Svetová literárna moderna (1890-1918)

Spoločensko-historické pomery: vznik robotníckej triedy => vznik nových filozofií (marxizmus, filozofia Arthura Schopenauera, Friedricha Nietzcheho) Schopenauer – podstatou človeka je vôľa, a tá podlieha vedomiu jednania človeka, rovnako ako celá príroda (voluntarizmus) Nietzche – odmieta absolútny základ pravdy, či pravdy, ktorému by bol človek zaviazaný (nihilizmus) filozofie ovplyvnili literatúru centrum umenia - Paríž - vznik nových smerov a prúdov, v popredí výtvarné umenie

Literárne smery 1. MODERNA (franc. moderne = najnovší, súčasný) = súhrnné označenie pre niektoré umelecké smery: impresionizmus, symbolizmus a dekadenciu a) impresionizmus (lat. impresio = dojem, vnem) zakladateľ Claude Monet (s obrazom Východ slnka) predstavitelia maliarstvo Monet, Van Gogh, Paul Gaugin, hudba Schuman, Schubert snaží sa o zachytenie okamihu krásy, v popredí sú zmyslové zážitky vyhýba sa sociálnym námetom znaky impresionizmu: 1. Náladovosť 2. Všetky odtiene zážitkov 3. Lyrické opisy 4. Sugestívnosť

b) symbolizmus (grec. symbolon = znak, náznak) umelecký smer, ktorý vznikol v opozícii voči impresionizmu, mal zvýrazniť viacvýznamovosť básnikovej výpovede základy dal Jean Moroa (v diele Manifest symbolizmu) znaky: 1. symbolisti sú tiež nazývaní prekliati básnici (Ch. Baudleaire, J.A. Rimbaud) 2. priniesli voľný verš 3. základným výrazovým prostriedkom je symbol = nepriame pomenovanie 4. odmieta objektívnu skutočnosť 5. básne sú postavené na zmyslovom vnímaní – farba, zvuk, vôňa, chuť 6. motívy sú šokujúce a poburujúce 7. čerpá z rozličných podnetov: z náboženstva, prírody, mytológie 8. jazykové prostriedky – metafora, personifikácia, epiteton, alegória

c) dekadencia (fran. décadence = úpadok) - výraz pôvodne slúžil ako hanlivé označenie francúzskej poézie z konca 19.st., ktorá siahala po tabuizovaných témach (erotika, morbidita, neúctivý vzťah k Bohu, oslava Satana) znaky dekadencie : 1. subjektivizmus 2. individualizmus 3. pesimizmus 4. poézia sa zbližuje s hudbou a maliarstvom

vzniká v poslednej tretine 19. storočia vo Francúzsku 2. PARNASIZMUS (podľa hory Parnas v Grécku, kde žil boh Apolón a jeho múzy) vzniká v poslednej tretine 19. storočia vo Francúzsku základ je DOKONALÁ KRÁSA, tvorila tzv. čisté umenie obsah diela nie je zaujímavý, dôležitá je forma (čistý jazyk, prozódia)

3. AVANTGARDA (z franc. = predvoj) vznikla na začiatku 20. storočia = súhrnné označenie viacerých umeleckých smerov, ktoré stoja proti tradičným umeleckým smerom (realizmus, ...) Mario de Micheli rozdelil avangardu do dvoch línii: 1. kubizmus, futurizmus, abstrakcionalizmus 2. expresionizmus, dadaizmus, surrealizmus

Kubizmus (kubus = kocka) vzniká v 1910 vo Francúzsku vznikol: v maliarstve, sochárstve, literatúre zakladateľ je Pablo Picasso (obraz Slečny z Avignonu) zdôrazňoval obraz alebo slovo, ktoré vyvoláva nečakané predstavy – KALIGRAMY obraz bol významom celej básne

Futurizmus (futurus = budúci) vznikol začiatkom 20. storočia (1909) zakladateľ je Filippo Marinetti (Manifest futurizmu) najprv sa objavuje vo výtvarníctve, neskôr v literatúre znaky futurizmu: 1. zvukomaľba (zvuky strojov, auta ...) 2. zrušil interpunkciu 3. zrušil pravidelný rytmus a rým 4. obmedzil používanie prídavných mien a prísloviek 5. do popredia dal slovesá a podstatné mená predstavitelia: Majakovskij

Imaginizmus (z ang. image = obraz) vznikol v angloamerickej poézii využíva hovorovú reč zdôrazňuje prirodzený výraz kontakt básnika so skutočnosťou odmieta strofy a pravidelný rým, typický je voľný verš

Dadaizmus (z fr. dada – koníček, záľuba) vznikol ako protest proti mrzačeniu ľudstva hlása nezlúčiteľnosť umenia s logikou hlása absolútnu slobodu umenie má vychádzať z bezprostrednosti a naivity dadaisti chceli šokovať, burcovať a provokovať Manifest dadaizmu – spísal Tristan Tzara

Surrealizmus umelecký a literárny smer založený na snahe spontánne vyjadrovať to, čo sa deje v ľudskom podvedomí inšpiruje sa psychoanalýzou Sigmunda Freuda – zdrojom ľudskej aktivity je podvedomie v r. 1924 – Manifest surrealizmu (A.Breton) s.- odmieta v umení logiku, chcel úplne oslobodiť ľudskú fantáziu odmieta rytmus, rým chce zaujať vizuálnymi prostriedkami

v českej moderne sa vyvinuli ďalšie avantgardné smery: vitalizmus typické: životný optimizmus, hľadanie harmónie a lásky presadzuje poéziu všedného dňa zachytáva radostnú chvíľku v živote človeka

poetizmus (z gr. poiesis – básnictvo) vznikol v 20-tych rokoch 20.st. inšpirovaný hravosťou dadaizmu uprednostňuje obrazotvornosť, fantáziu, sen zákl.tvorivá metóda: hra, voľné asociácie báseň = pásmo metafory