Pluto

Pluto je označované ako najvzdialenejšia planéta Slnečnej sústavy, ale status planéty tohto objektu je neistý vzhľadom k malým rozmerom (je aj zďaleka najmenšou planétou Slnečnej sústavy), netypickej dráhe (výstrednosť, sklon k ekliptike) a objavom ďalších veľkých telies za dráhou Neptúna. Diskutuje sa o tom, že Pluto by malo byť zaradené do skupiny tzv. transneptunických telies (TNO). Dalším argumentom je aj jeho nízka priemerná merná hmotnosť ktorá ukazuje na to, že je zložené zo 70% horniny a 30% ľadu. Od roku 1999 je Pluto formálne zaradené medzi planéty.

Objavenie Pluto bolo objavené 18. februára 1930 Clydom Tombaughom (objav bol oznámený 2. marca 1930). Vytýčil si úlohu objaviť deviatu planétu na základe nepravidelností v pohybe Neptúna. Neskôr sa ukázalo, že výpočty predpokladajúce existenciu takejto planéty boli chybné a Pluto bolo objavené iba náhodou, pretože je príliš drobné a nemôže spôsobovať merateľné výchylky v dráhe Neptúna.

Zaujímavosti týkajúce sa objavenia Pluta Nepravidelnosti obežnej dráhy siedmej planéty (Urán) a aplikácia Newtonových zákonov viedli k predpokladu, že za Uránom musí existovať nejaký veľký objekt. V dôsledku toho ôsma planéta – Neptún – bola objavená v roku 1846. Nájdenie Pluta je však výsledkom omylu. Keď v druhej polovici 19. storočia astronómovia vypočítali predpokladanú dráhu Neptúna, prekvapilo ich, že skutočné pozorovania sa od týchto výpočtov líšili. Preto aj za Neptúnom predpokladali existenciu ďalšej planéty, ktorá svojou gravitáciou spôsobovala spomínané odchýlky.

Po desaťročiach pozorovaní a meraní sa ukázalo, že objavená planéta má priemer len 2 350 km a je príliš malá na to, aby mohla ovplyvňovať obežnú dráhu Neptúna. To znamená, že za Plutom by sa mala nachádzať ešte nejaká ďalšia (väčšia) planéta, ktorá spôsobuje takéto odchýlky. Vznikli špekulácie o tzv. planéte X – až kým v rámci misie Voyager nezískali vedci podrobné informácie o Neptúne. Ukázalo sa, že astronómovia celé desaťročia pri svojich výpočtoch vychádzali z nesprávnych predpokladov hmotnosti Neptúna. Neptún teda obiehal okolo Slnka tak, ako mal, nemal žiadne výrazné odchýlky a tým pádom bol objav Pluta vyslovenou náhodou a žiadna desiata planéta s väčšou hmotnosťou neexistuje.

Objav Quaoar Quaoar obehne okolo Slnka raz za 288 rokov, má desatinový priemer oproti Zemi a asi polovičný v porovnaní s Plutom. Ide o najväčšie teleso, aké vedci v Slnečnej sústave objavili od objavenia Pluta v roku 1930. Michael Brown a Chadwick Trujillo z Kalifornského inštitútu technológie objavili tento objekt v tzv. Kuiperovom páse. 1,6 miliardy kilometrov za Plutom objavili americkí astronómovia objekt s priemerom 1 280 kilometrov. Objav potvrdili zábery z Hubblovho teleskopu. Objekt dostal meno Quaoar podľa boha stvorenia v mytológii kalifornského indiánskeho kmeňa Tongva.

Pôvod Pluta, mesiace, sondy Malé rozmery Pluta (jeho priemer 2 350 km je menší ako priemer Mesiaca) do istej miery potvrdzujú predpoklad niektorých astronómov, ktorí sa domnievajú, že Pluto je bývalým mesiacom planéty Neptún, ktorý sa osamostatnil v dôsledku zrážky s iným telesom. Okolo Pluta obieha minimálne jeden mesiac nazvaný Cháron, bol objavený 22. júna 1978. Jeho priemer 1 200 km predstavuje takmer polovicu priemeru Pluta. V Slnečnej sústave nepoznáme inú dvojicu telies s takým pomerom veľkostí a vzdialenosti. V roku 2005 Hubblov teleskop objavil ďalšie dva mesiace, S/2005 P 1 a S/2005 P 2, ktorých existencia následne bola potvrdená ďalšími pozorovaniami.

Atmosféra Jeho veľmi riedka atmosféra sa skladá najmenej z 98 % dusíka N2, so stopami metánu CH4 (max. 0,3 %) a oxidu uhoľnatého; hustota, a teda aj tlak jeho atmosféry sa silne mení v závislosti na okamžitej vzdialenosti od Slnka. Dráha Dráha Pluta je v rezonancii 3:2 s Neptúnom. Vďaka vysokej excentricite sa počas svojho putovania dostáva Pluto na dvadsať rokov bližšie k Slnku ako Neptún. V blízkej minulosti prelomovým bol rok 1999, keď sa Pluto stalo opäť v Slnečnej sústave planétou najviac vzdialenou od Slnka.

Pluto - Tabuľka č.1 Priemerná vzdialenosť od Slnka: 39,4817 AU, 5906,4 mil. km Najmenšia vzdialenosť od Slnka (perihélium): 29,6587 AU, 4436,9 mil. km Najväčšia vzdialenosť od Slnka (afélium): 49,3047 AU, 7375,9 mil. km Obežná doba: 247,92 rokov Excentricita: 0,2488 Sklon dráhy k ekliptike: 17,142º Doba otáčania okolo osi: 6 dní 9 h 17 min

Pluto - Tabuľka č.2 Rovníkový priemer: 2 350 km, tj. 0,183 priemeru Zeme Hmotnosť: 1,29 × 1022 kg, tj. 0,0021 hmotnosti Zeme Objem: 0,1 objemov Zeme Hustota: 1800 až 2050 kg/m3 Tiažové zrýchlenie na povrchu: 0,66 m/s2, tj. 0,067 g Úniková rýchlosť (2.k.r.): 1,3 km/s Atmosférický tlak: < 10 Pa

Pluto a Cháron Priemery planét Pluto, Quaoar, Mesiac (mesiac Zeme), Zem na porovnanie

Pluto a jeho 3 mesiace

Pluto a Kuiperov pás Samo Pluto v súčasnosti už nie je ani najväčším známym telesom Kuiperovho pásu a len z historických dôvodov ho zaraďujeme medzi planéty. Prvý tzv. Kuiperov objekt sa podarilo objaviť v roku 1992. Odvtedy neustále pribúdajú a vyvolávajú pochybnosti, či je Pluto naozaj planéta alebo len jedno z takýchto telies.

Planéty na porovnanie

Zdroje www.wikipedia.org http://images.google.com/

Ďakujem za pozornosť Michal Marcinčin, I.D