Hmyzožravce (Insectivora)

Hmyzožravce (Insectivora) sú malé až stredne veľké živočíchy, ktoré považujeme z vývojového hľadiska za najstaršie placentárne cicavce. Rad obsahuje 370 druhov žijúcich po celom svete. Väčšinou sú drobní s dĺžkou tela do 20 cm. V Európe sa nachádza 30 druhov. Rad hmyzožravcov zahŕňa celkove 8 čeľadí, z toho u nás žijú zástupcovia troch.

Hmyzožravce majú päťprsté končatiny Hmyzožravce majú päťprsté končatiny. Medzi hlavné znaky hmyzožravcov patrí hlava s pretiahnutým pohyblivým ňufákom, malé oči, jednoduchý mozog s veľkými čuchovými lalokmi, úplný chrup, chýbajúce slepé črevo a tiež diskovitá placenta. U niektorých skupín sa vytvorilo spoločné vyústenie pohlavných a vylučovacích orgánov, tzv „nepravá kloaka“. Medzi ich najdôležitejšie zmysly patria čuch a hmat. Ani sluch nie je zakrpatený, hoci majú veľmi jednoduché stredné ucho. Okrem zvukov počuteľných ľudským uchom vydávajú a príjmajú mnohí z hmyzožravcov aj ultrazvuky na princípe jednoduchej echolokácie.

Systém hmyzožravcov: 1. Čeľaď ježovité (Erinaceidae) 2 Systém hmyzožravcov: 1. Čeľaď ježovité (Erinaceidae) 2. Čeľaď piskorovité (Soricidae) 3. Čeľaď krtovité (Talpidae)

Čeľaď ježovité (Erinaceidae): Zastupuje jež tmavý a jež bledý. Jež bledý (Erinaceus concolor) má ostne nepravidelne tmavé. Mláďatá majú na tmavohnedej hrudi bledú škvrnu. Vekom ich srsť bledne. Jež tmavý (Erinaceus europaeus) dosahuje dĺžku 220-290 mm, chvost 20-45 mm. Hmotnosť do 2 kg, niekedy dokonca aj viac. Jeho sfarbenie je hnedo-šedé, konce pichliačov má sfarbené do žlta.

Pichliače sú dlhé približne 2 cm Pichliače sú dlhé približne 2 cm. Tmavá srsť okolo očí tvorí "okuliare" smerujúce k nosu. Oči sú malé (jež má slabý zrak) ), krátke oválne ušnice sú takmer celé skryté v kožuchu. Pysk je úzky a pohyblivý, má mimoriadne vyvinutý čuch, nohy sú veľmi krátke. Pichliače ježa ležia vo vodorovnej polohe, pokiaľ nie je jež vyrušený. Napriamia sa vtedy, keď sa jež skrúti do ochrannej gule. Aktívny je za súmraku a v noci.V zime sa ukladá do hlbokého spánku. Živí sa hmyzom, obojživelníkmi, plazmi a drobnými zemnými cicavcami.

Obýva suché rúbane a okraje lesov Obýva suché rúbane a okraje lesov. Cez zimu jež hibernuje a to medzi októbrom a aprílom. Jeho teplota vtedy klesá na menej než 4 °C, oproti bežným 35 °C. Jež tmavý je samotár, okrem obdobia párenia. Obdobie párenia vrcholí v období medzi májom a októbrom. Po 4 týždňoch samička porodí 3 až 7 mláďat. Mláďatá sú slepé, svetlé a s veľmi jemnou srsťou. Pichliače sú pri pôrode ukryté pod kožou, aby neporanili matku a spod kože sa vynoria po niekoľkých hodinách. Po 36 hodinách sa vynorí druhá vrstva pichliačov a neskôr sa vyvinie ešte tretia vrstva. Matka sa o mladé stará asi mesiac.

Jež tmavý

Čeľaď piskorovité (Soricidae): Zástupcom je Piskor obyčajný (Sorex araneus) má dĺžku tela 60-80 mm, chvosta 35-45 mm. Pohybujú sa veľmi bystro a preto spotrebujú denne aj dva razy viac potravy ako sami vážia. V zafarbení prevládajú hnedé tóny, konce zubov sú hnedo pigmentované. Obýva Euráziu až po Čínu a Mongolsko. Piskor je dravý. Žije v rozličných druhoch porastov od nížin až do vysokých polôh.Veľmi užitočný v poľnom a lesnom hospodárstve. Okrem hmyzu ničí hraboše a myši.

Na vlhkých miestach s množstvom vývratov, tlejúcich, machom obrastených pňov, si nažíva Piskor lesný (Sorex araneus). Je to hojný druh, ktorý okupuje nielen lúky, polia, ale objavuje sa aj vysoko v horách, až nad hranicou lesa vo výške 2200 metrov nad morom. Usilovnejšie jedince si úkryt vyhrabávajú v mäkkej pôde. Podobný štýl života vyznáva o niečo vzácnejší Piskor malý (Sorex minutus). Tento náš najmenší cicavec váži niečo vyše 3 gramov.

Ešte vzácnejší je Piskor horský (Sorex alpinus) Ešte vzácnejší je Piskor horský (Sorex alpinus). Obľúbil si okolie horských potokov, nepohrdol ani Tatrami, Vihorlatom, dokonca ho možno nájsť aj v niekoľkých lokalitách v Malých Karpatoch. Piskory žijú krátko, tento svet opúšťajú väčšinou vo veku dva a pol roka. Staršie možno rozoznať podľa tmavšej farby kožucha, vypĺznutého chvosta a opotrebovaného chrupu.

Piskor malý

Dulovnica vodná (Neomys Fondiens) dĺžka tela do 96 mm, chvosta do 80mm,hmotnosť 9-25g Je dokonale prispôsobená životu vo vode.Plocha prstov zadných nôh a spodku chvosta ja zväčšená striebristými plávacími brvami.Zakrpatené ušnice sú kryté v srsti.Pod vodou sa jej v kožúšku držia vzduchové bublinky, takže vyzerá celkom ako strieborná.Mastnú srsť udržiava pomocou dobre vyvinutých mazových žliaz.Je veľmi dravá. Loví larvy vodného hmyzu, ryby, žubrienky a obojživelníky.

Dulovnica vodná

Bielozúbky U nás žijú dva druhy: Bielozúbka záhradná (Crocidura suaveolens) Bielozúbka bielobruchá (Crocidura leucodon). Na rozdiel od piskorov a dulovníc vyhľadávajú suchšie miesta a rozsiahlym lesom sa vyhýbajú. Často sa zatúlajú do záhrad či ľudských príbytkov a občas skončia v pasci na myši. Najmä s príchodom chladných dní ich to ťahá tam, kde zimuje množstvo hmyzu a pavúkov.

Bielozúbka bielobruchá

Čeľaď krtovité (Talpidae): Sú cicavce blízko príbuzné piskorom. Sú dokonale prispôsobené životu pod zemou a zriedka vychádzajú na povrch. Ich predné krátke, široké a silné končatiny sú premenené na účinné nástroje, uspôsobené na hrabanie pod zemou. U nás túto čeľaď zastupuje Krt obyčajný (Talpa europae), ktorý na rozdiel od iných druhov nie je celkom slepý. Dĺžka tela 110-170 mm, chvosta 20-40 mm. Obýva lesy a lesostepy Európy.

Terasovité nory hniezdnych a lovných okrskov sú vzájomne pospájané Terasovité nory hniezdnych a lovných okrskov sú vzájomne pospájané. Aktívny je aj v zime. Má málo prirodzených nepriateľov. Živí sa hlavne larvami hmyzu, dážďovkami, zriedka rastlinnou potravou. Uprednostňuje kypré pôdy.

Simona Matisová 2.D