Veronika Vargová Nikola Kanalošová 7.C Matematici Veronika Vargová Nikola Kanalošová 7.C

Jacob Bernoulli Švajčiarsky matematik sa narodil v Bazileji. Najskôr študoval teológiu, neskôr sa pod vplyvom G.W.Leibniza rozhodol pre matematiku. Od roku 1687 bol profesorom matematiky. Jeho vedecké výsledky podstatne ovplyvnili predovšetkým počet pravdepodobnosti. Bol prvým matematikom z dynastie Bernoulliovcov, celkove ich bolo osem.

Johann Bernoulli Švajciarsky matematik a fyzik, narodil sa v Bazileji. Chcel sa stať kupcom. Pod vedením brata Jacoba vsak vyštudoval matematiku a medicínu. Dosiahol pozoruhodné výsledky a takmer vo všetkých oblastiach matematiky. Napísal aj práce dôležité pre rozvoj fyziky. Jeho žiakmi boli jeho traja synovia a aj Leonhard Euler. Bol čestným členom Petrohradskej akadémie vied.

Bernard Bolzano Český matematik, logik a filozof. Narodil sa v Prahe a študoval na Karlovej univerzite. Zdôrazňoval súvislosť matematiky s logikou a filozofiou. Svojími pokrokovými myšlienkami a pochopením významu nekonečna v matematike predstihol svoju dobu. Bolzano mal veľké zásluhy na tom, že aj u nás sa v 19.stor. začal rozvoj intenzívnej práce v matematike.

Norbert Wiener Americký vedec, zakladateľ kybernetiky. Už ako 14-ročný ukončil vysokoškolské matematické vzdelanie, ako 18-ročný dosiahol doktorát filozofie na Harvardskej univerzite. Na rôznych amerických univerzitách prednášal matematiku a logiku. Rok 1948 sa považuje za rok kybernetiky, v tomto roku Wiener vydal knihu Kybernetika. O kybernetike napísal viac kníh. Zaslúžil sa o rozvoj iných oblastí matematiky. Zaujímavá je jeho kniha Ja-Matematik, v ktorej opisuje významné obdobia svojho života ako vedca.

Isaac Newton Anglický fyzik, mechanik, astronóm a matematik. Vytvoril základy diferenciálneho a integrálneho počtu, študoval nekonečné rady, v geometrii klasifikoval krivky 3. stupňa. Zaslúžil sa o rozvoj algebry ( riešenie algebrických rovníc základy teórie symetrických funkcií﴿. Pozoruhodné sú jeho výsledky v matematike, astronómii a vo fyzike. Jeho všeobecné fyzikálne pretavy zohrali takú rozhodujúcu úlohu, že sa fyzika 18. a 19. storočia často nazýva newtonovská.

Jaseph Louis Langrange Francúzsky matematik, fyzik a astronóm. Bol členom Parížskej akadémie vied. Dosiahol pozoruhodné výsledky v matematike ﴾ vo variačnom počte﴿., mechanike a sférickej astronómii. Rozriešil mnohé problémy, ktorými sa zaoberali Euler, Newton,Bernoulli.

Gaspard Monge Francúzsky geometer. Pôsobil ako profesor na vojenskej akadémii v Paríži. Bol tvorcom deskriptívnej geometrie, najmä pravouhlého premietania na dve združené priemetne ﴾ Mongeová projekcia﴿. Významné sa zaslúžil aj o rozvoj analytickej a diferenciálnej geometrie.

Nikolaj Ivanovič Lobačevskij Ruský matematik. Narodil sa v Nižnom Novgorode, pôsobil ako profesor na univerzite v Kazani. Položil základy neeuklidovskej geometrie. Jej objav zohral významnú úlohu nielen v rozvoji geometrie, ale celej matematickej vedy. Dosiahol pozoruhodné výsledky v teórii funkcií a v teorii trigonometrických radov.