Pohyb kontinentov V najstaršej minulosti Zeme tvorila pevnina jeden veľký celok, prakontinent nazývaný Pangea. Pangea sa postupne rozpadala na: severný južný kontinent Lauráziu kontinent Gondwanu medzi nimi vznikol oceán Tethys Ďalším rozpadom starých kontinentov v priebehu geologických období vzniklo dnešné rozmiestnenie kontinentov a aoceánov. .

Vznik zemskej kôry a jej zmeny Tento proces má niekoľko častí: Výstupom žeravých hmôt zo zemského plášťa sa pevninská zemská kôra kontinentu: nadvihuje praská tvoria sa trhliny V miestach vzďaľovania litosférických platní sa kontinent rozpadáva a vzniká nový oceán.

Rift Poklesom zemskej kôry pozdĺž trhlín vzniká prepadlina – rift. Časti kontinentov sa po oboch stranách riftu od seba stále viac vzďaľujú. Medzi ne vniká more (napr. Červené more), neskôr sa rozširuje a vzniká oceán, napr. Atlantický oceán. Rozširujúcim riftom sa dostáva na dno oceána stále nová čadičová láva. Vytvára sa oceánskychrbát (Podmorské Pohorie), v strede s hlbokou zníženinou. V riftoch vzniká nová oceánska zemská kôra. stred – hlboká zníženina oceánsky chrbát podmorské pohorie rozširujúci sa rift

Zánik oceánov a oceánskej kôry Oceánska zemská kôra zaniká v oceánskych priekopách. Sú to miesta približovania a podsúvania dvoch litosférických platní. Horniny pod- súvajúcej sa platne sa tavia. Roztavené masy vystupujú na iných mies- tach na povrch a tvoria: sopečné ostrovy ostrovne oblúky sopečné pohoria Ostrovnými oblúkmi sú napr. Japonské ostrovy, Jáva, Sumatra a Aleuty v Tichom oceáne, kde sú časté a silné zemetrasenia.

Priekopy Himaláje pásmové pohorie Oceánske priekopy sú pretiahnuté úzke zníženiny oceánskeho dna. Mariánska priekopa – najhlbšie miesto na Zemi s hĺbkou 11 034 m). Pri náraze dvoch platní s pevninskou kôrou nastáva vrásnenie a vzniká pásmové pohorie. Napr. Himaláje vznikli pri náraze ázijskej a indickej platne.

Zemská kôra v skutočnosti nezaniká, iba sa mení Časť hornín, ktoré sa roztavili v oceánskych priekopách: dostáva sa na zemský povrch pri sopečnej činnosti časť zostáva v hlbinách Zeme Sopky, rifty, oceánske chrbty, oceánske priekopy, ostrovné oblúky a pásmové pohoria sú prirodzenou súčasťou premien Zeme a jej častí.

Mapa tektonickej aktivity Zeme

Čo je Mesiac ? Mesiac je prirodzená družica. Mesačny povrch je pokrytý jemnou vrstviu prachu. Povrch mesiaca je posiasiaty impaktovými prúdmi stuhnutej lávy, nazývanými moria. Masačný plášť je teraz v porovnaní so zemským velmi chladný. Vonkajšie jadro Mesiaca je pravdepodobne tuhý kov. Mesiac má vnútorne jadro z kovu, ktoré je však v porovnaní so zemským omnoho menšie. Mesiac má kôru zloženú z tuhej horniny, ktorá je hrubšia jako na Zemi. Na odvrátenej strane Mesiaca je hrubá až 150 km.

Čo je meteorit ? Meteority sú úlomky skál prichadzajúce z kozmu, ktoré sú dostatočne veľké, aby pri prelete zemskou atmosférou úplne nezhoreli, ale dopadli až na povrch Zeme.

Kde sa rodia hviezdy ? V kozmickom priestore sa všade nachadzajú obrovské mraky prachu a plynu, nazývané hmloviny. Tieto maky sú z 99% zložené z vodíka a hélia s drobným množstvom iných plynov a zľadovateného kozmického prachu. V najväčších z týchto mrakov, nazývaných aj obrie molekulárne mraky, sa rodia hviezdy. Teplota v nich klesá až na -263°C, čo je iba 10°C nad absolútnou nulou. Tieto mraky sú riedke a chladné, obsahujú však všetko potrebné, aby v nich vznikli hviezdy.

Čierna diera Čierna diera obsahuje také veľké množstvo hmoty na takom malom priestore, že jej gravitačná sila ovláda aj svetlo. Čierna diery sme schopní identifikovať podľa emisie silných rádiových signálov hviezd, ktoré čierne diery roztrhali na kúsky a vtiahli do seba. V centre našej Galaxie možno existuje gigantická čierna diera.

Ako sa menila Zem ?

Pred 250 miliónmi rokov.

Pred 200 miliónmi rokov.

Pred 135 miliónmi rokov.

Čo je to Galaxia ? Naše slnko je iba jednou hviezdou z obrovského zoskupenia stálic, ktoré má tvar podobný volskému oku s priemerom 100 000 svetelných rokov. Toto hviezdne zoskupenie sa nazýva Galaxia, pretože ju vidíme na nočnej oblohe ako jasný pás hviezd, nazývaných aj Mliečna cesta. Iba pred 100 rokmi sme si však uvedomili, že naša Galaxia je iba jednou z milión podobných Galaxií roztrúsených po celom vesmíre. Jedna z najbližších obrovských galaxií je Veľká hmlovina v Androméde.

Špiralová Galaxia Špirálové galaxie sú obrovské špirály „ čertovho koleso “, ako napríklad naša Galaxia.

Eliptická Galaxia Eliptická galaxie sa tvarom podobajú na rugbyovú loptu a sú to najstaršie galaxie vôbec.

Nepravidelná galaxia Nepravidelné galaxie sa nevyznačujú žiadnym špecifickým tvarom.