svetová vojna 1914 - 1918

Príčiny vojny Boj veľmocí o nové delenie sveta a kolónie, hlavne Nemecko a Rakúsko-Uhorsko mali kolónií málo a chceli ich získať na úkor Anglicka, Francúzska a Ruska, ktoré ich mali veľa. Boj o zdroje surovín a odbytiská tovaru. Boj utláčaných národov. Spory susedných štátov o územie.  

vražda následníka rakúskeho cisára Františka Ferdinanda s manželkou v bosnianskom meste Sarajevo 28.6. 1914. Vraždu spáchal srbský študent Gavrilo Princip, člen organizácie Mladá Bosna, ktorú podporovala srbská organizácia Čierna ruka, ako pomstu za okupáciu Bosny rakúskou armádou. Zámienka

Dobová snímka atentátu Gavrilo Princip

28. júl 1914 Rakúsko-Uhorsko vyhlásilo vojnu Srbsku Ultimátum pre Srbsko 28. jún 1914 28. júl 1914 Rakúsko-Uhorsko vyhlásilo vojnu Srbsku

Vojenské spolky a neutrálne štáty Trojspolok: Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, Taliansko roku 1915 Taliansko vystúpilo a Nemecko s Rakúsko – Uhorskom sa začali nazývať Ústredné/Centrálne mocnosti. Neskôr sa k nim pridali 2 spojenci – Bulharsko a Turecko. Dohoda: Veľká Británia, Francúzsko, Rusko, neskôr sa k nim pridali mnohí spojenci, najmä USA, Japonsko, Taliansko, Belgicko, Srbsko, Grécko a iné. Neutrálne štáty – Dánsko, Nórsko, Švédsko, Švajčiarsko, Holandsko a Albánsko. Tieto neutrálne štáty však fungovali ako križovatka špiónov, ktorí pracovali pre obe bojujúce strany, niekedy súčasne. To bol prípad aj najznámejšej špiónky Mata Hari, ktorá bola za zradu a špionáž popravená.

Charakter vojny Nemecko plánovalo „bleskovú“ vojnu ale nedokázalo prelomiť obranu Francúzska, ktoré začalo budovalo zákopy. Zákopy boli široké a hlboké priekopy, ktoré slúžili ako úkryt vojakov, sklady zásob, ošetrovne, vojaci v nich prakticky žili. Na povel veliteľov vybehli zo zákopov a vrhali sa proti zákopom nepriateľa. Počas daždivého počasia sa zákopy menili na masy bahna, šírili sa v nich choroby z nedostatku hygieny, hlodavce likvidovali zásoby potravín a boli dobrým cieľom pre použitie chemických zbraní. Vojna sa zmenila na zákopovú pozičnú vojnu.

Vojna na svetadieloch a frontoch Európa:   západný front – Francúzsko/Nemecko východný front – Rusko/Nemecko, Rakúsko – Uhorsko južný front - srbský – Srbsko/Rakúsko- Uhorsko taliansky – Taliansko/Rakúsko – Uhorsko solúnsky – Grécko/Rakúsko – Uhorsko, Bulharsko Ázia: Blízky východ Ďaleký východ Afrika: nemecké kolónie

južný front - srbský Zákopy na fronte Rakúsko-Uhorsko proti Srbsku Srbskí utečenci

1915 južný front-taliansky Taliani sa zapojili do vojny na strane Dohoda Boj proti Rakúsko-Uhorsko

1915 západný front: Ypres – Nemci použili chemické zbrane Nemecko proti Francúzsku a Anglicku Ypres – Nemci použili chemické zbrane

Západný front: bitka o Verdun bitka na rieke Somme

Zbrane Nové zbrane: po prvý raz boli použité vynálezy, ako napríklad tanky, lietadlá, ponorky, výbušniny, chemické zbrane - najmä chlór a yperit. Chlór spôsoboval oslepnutie a nervový plyn yperit udusenie, názov dostal podľa belgického mesta Ypres, kde ho po prvý raz použila nemecká armáda v roku 1915. Lietadlá boli ešte len na začiatku vývoja a odviezli len posádku, preto sa používali na špionáž – napríklad lietadlo „Červený barón“ používali Nemci na prelety nad nepriateľskými územiami.

Nové zbrane Renault FT 17 Tanky A7V

Lietadlá Albatros D II Fokker D VII

Derfflinger Krížniky Dreadnought

Otravné látky

Balóny a vzducholode Ponorky

Najväčšie bitky 1. svetovej vojny západný front. Rieka Marna -1914 pevnosť Verdun a rieka Somma – 1916. Pri Verdune vybudovali Francúzi systém železobetónových pevností, nazvaných Maginotova línia. Boje trvali niekoľko mesiacov bez víťazstva a spolu s bitkou pri Somme tu zahynuli takmer 2 milióny vojakov! Brusilova ofenzíva najväčšia bitka na východnom fronte. V Stredomorí boli najväčšie bitky pri Gallipoli v Turecku a Tesaloniky v Grécku.

Najväčšie bitky – západný front 1914 – bitka pri rieke MARNE ZLOMOVÁ!!! Vojna sa mení na zákopovú!

Rok 1916 Bitka pri rieke SOMME - Spolu s bitkou pri Verdune patrí medzi najkrvavejšie bitky prvej svetovej vojny

V bitke pri rieke Somme Veľká Británia nasadila do boja novú zbraň - TANKY

Najväčšie bitky – východný front 1916 – Brusilova ofenzíva

Brusilova ofenzíva

Priebeh vojny 1. časť 28.7.1914 - začiatok vojny, okrem Rakúsko-Uhorska, ktoré vyhlásilo vojnu Srbsku, Nemecko vyhlásilo vojnu Francúzsku a Rusku – mala to byť rýchla – blesková vojna, ale zmenila sa na pomalú – zákopovú- bitka na rieke Marne. Britské vojská začali námornú vojnu proti Nemecku. 1915 - vystúpenie Talianska z Trojspolku a pripojenie sa k Dohode. Talianov porazilo Rakúsko-Uhorsko. Rusko po úspechoch na východe muselo ustúpiť pred Nemeckom. Nemci vyhlásili ponorkovú vojnu, počas ktorej ničili nielen vojenské lode, ale aj civilné. 1916 – najťažšie boje na západnom fronte Somma a Verdun. - východný front Brusilova ofenzíva.

1917 V.I.LENIN Vstup USA do vojny– potopenie parníka Lusitania Neobmedzená ponorková vojna Vstup USA do vojny– potopenie parníka Lusitania Revolúcia v Rusku - zaostalosť, zlá výstroj,porážky na fronte, zlé zásobovanie, rozvrat financií,nespokojnosť obyvateľstva-štrajky - marec cár Mikuláš II. donútený odstúpiť - dočasná vláda - situácia sa nelepší - november boľševici na čele s Leninom získavajú moc = vláda sovietov V.I.LENIN

Priebeh vojny 2. časť 1917 – v apríli vstúpili USA do vojny na strane Dohody. Bola to odpoveď na nemeckú ponorkovú vojnu. Vstup USA znamenal obrovský obrat vo vojne. V Rusku vypukla Veľká októbrová socialistická revolúcia na čele s Leninom, došlo k zvrhnutiu cárizmu a nastoleniu komunistickej diktatúry. Rusi sa rozhodli vojnu ukončiť. 1918 – v marci kapitulovalo Rusko separátnym Brest- Litovským mierom a zanikol východný front. 11.11.1918 skončila 1. svetová vojna porážkou Centrálnych mocností a ich spojencov a víťazstvom dohodových mocností. Počas vojny zomrel rakúsky cisár František- Jozef I. a jeho nástupcom sa stal prasynovec Karol. Nie však nadlho, pretože Rakúsko-Uhorsko koncom vojny zaniklo. Vznikli nové nástupnícke štáty Rakúsko, Maďarsko, Československo (28.10.1918), Poľsko a Juhoslávia

George Lawrence Price, posledná obeť 1918 30.september požiadalo o mier Bulharsko,o mesiac neskôr Turecko 3.november –podpísalo prímerie Rakúsko-Uhorsko 11.november –podpísalo bezpodmienečnú kapituláciu Nemecko v Compiengskom lese Železničný vagón, kde Nemecko podpísalo kapituláciu George Lawrence Price, posledná obeť

Dôsledky vojny Po vojne sa v rokoch 1919 - 1920 konala parížska mierová konferencia, ktorá znamenala nové usporiadanie Európy, oslabenie Nemecka, rozpad Rakúsko- Uhorska. V Európe pribudli nové štáty, zanikli mnohé monarchie a vznikli republiky. Posilnilo sa postavenie USA , Veľkej Británie, Francúzska. Vojaci, ktorí prežili vojnu, boli navždy poznačení – fyzicky aj psychicky – nazývali sa „stratenou generáciou“. Avšak nové obdobie – 20. roky 20. storočia sa stali „zlatou érou“ rozvoja ľudskej spoločnosti.  

Straty na životoch spolu: 10 miliónov Straty na životoch vojakov: Nemecko 1 808 000 Rusko 1 700 000 Francúzsko 1 358 000 Rakúsko-Uhorsko 1 200 000 Spojené Kráľovstvo 947 000 Taliansko 460 000 Rumunsko 335 000 Turecko 325 000 USA 115 000 Bulharsko 87 000 Srbsko 45 000 Belgicko 13 000 iné Hlad, choroby = straty na civilnom obyvateľstve vyvražďovanie (Arméni, Židia, Sýrania, Gréci) španielska chrípka: 10 000 000 po vojne 21 miliónov zranených 2 milióny trvalo zmrzačených Veľké hospodárske škody Veľké kultúrne škody Zánik a rozpad impérií Vznik nových štátov Nové hranice štátov Nové veľmoci USA a sovietske Rusko Povojnová hospodárska kríza Vznik Spoločnosti národov

Dôsledky

Rozdelenie Európy po 1. svetovej vojne