ŽIVOČÍŠNA BUNKA.

Slides:



Advertisements
Podobné prezentace
BUŇKA JAKO ZÁKLAD VŠEHO ŽIVÉHO
Advertisements

Základní struktura živých organismů
Základní struktura živých organismů
Stavba lidského těla.
RISKUJ přírodopis 6 vypracovala: Mgr. Monika Štrejbarová.
Genetických pojmů EU peníze středním školám Název vzdělávacího materiálu: Eukaryotická buňka II Číslo vzdělávacího materiálu: ICT5/4 Šablona: III/2 Inovace.
Název SŠ:SOU Uherský Brod Autor:Mgr. Andrea Brogowská Název prezentace (DUMu): Rostlinná buňka. Tematická oblast: Rostliny Ročník:1. Číslo projektu:CZ.1.07/1.5.00/
Obchodní akademie, Střední odborná škola a Jazyková škola s právem státní jazykové zkoušky, Hradec Králové Autor: Mgr. Šárka Svobodová Název materiálu:
Ozónová vrstva Ozónová vrstva nás chráni pred nebezpečným žiarením .
Stavba buňky.
Porovnání eukaryotické a prokaryotické buňky
Přírodopis – 6.ročník Rostlinná buňka VY_32_INOVACE_
NÁZEV ŠKOLY: ZŠ Pardubice – Spořilov
BUŇKA U/10 - základní stavební jednotka živé hmoty
Buňka základní stavební a funkční jednotka organismů funkce buňky:
Využitie vlastností kvapalín
Sleduj informácie na obale potravín
Svaly a ich výživa.
Elektromagnetické spektrum
Ultrafialové žiarenie
Proces výmeny informácií medzi ľuďmi
vypracovala: Barbora Lukačovičová
Význam, rozdelenie a charakteristika hlavných druhov ovocných rastlín
Tolerancie rozmerov Kód ITMS projektu:
L1 cache Pamäť cache.
Hnojivá a ich využívanie
Sacharidy.
Bunka.
Cesta do hlbín Zeme OBSAH Zem Stavba Zeme Zemské jadro Zemský plášť
Trojuholníky ZŠ okružná 17 Michalovce.
TOPENIE A TUHNUTIE.
MIKULÁŠ VERTAĽ KVARTA B
Z čoho sú zložené organizmy ? PaedDr. Renáta Kátlovská
Rýchlosť chemických reakcií
PaedDr. Jozef Beňuška
PaedDr. Jozef Beňuška
Rastrova a Vektorov grafika
Úvod do štúdia literatúry
V O D Í K Ľudmila Haraščáková 1.D.
Atmosféra Adriána Lokajová Dominika Kuižová.
Mechanika kvapalín.
Životné procesy živočíchov Výživa živočíchov
1.5 Ustavičný a neusporiadaný pohyb častíc látky.
Baktérie, huby a rastliny
Divergentné úlohy v matematike
Pohyb a povrch tela živočíchov
Peter Macko, Maroš Almáši Gymnázium P. J. Šafárika , Rožňava Kvinta
PaedDr. Jozef Beňuška
Pohybová a polohová energia
Testové úlohy pre 9. ročník ZŠ a 3. ročník SŠ
Kyselinotvorné a hydroxidotvorné oxidy
Hardware Pamäťové média.
POTRAVINY Mgr. Miroslava Kosová.
Čo a skrýva v atómovom jadre
Význam vody vo výžive človeka
Deoxyribonukleová kyselina (DNA)
PaedDr. Jozef Beňuška
Makroelementy Mikroelementy
AUTOR: Mgr. Radoušová Marcela
PaedDr. Jozef Beňuška
Základy fyziologickej akustiky - ucho
Vznik chemickej väzby..
BIELKOVINY, PROTEÍNY.
Autor: Mgr.Petr Procházka
JEDNOBUNĚČNÍ ŽIVOČICHOVÉ
CYTOPLAZMATICKÁ MEMBRÁNA.
4. Buňky.
A B C c d b a e g h i f 1.1 Různé typy buněk
Eukaryotická buňka Vnitřní ORGANELY.
Biologie.
Transkript prezentace:

ŽIVOČÍŠNA BUNKA

Cytológia = veda, ktorá študuje bunku Robert Hook v r. 1665 po 1x popísal bunku Na korku zistil, že je zložený z malých útvarov, ktoré nazval cellulae = bunka

Organizmy podľa bunkovej štruktúry delíme: Nebunkové – vírusy Bunkové organizmy – huby, rastliny, živočíchy

BUNKA = je základná funkčná a stavebná jednotka všetkých organizmov Je najmenší živý útvar schopný: - samostatnej existencie rozmnožovania sa rásť prijímať a vydávať látky pohybovať sa v závislosti od funkcie majú bunky rozličný tvar, pôvod a veľkosť.

Porovnanie rastlinnej a živočíšnej bunky Rastlinná bunka Živočíšna bunka

PROKARYOTICKÁ BUNKA Takúto bunku bez pravého jadra majú napríklad baktérie

EUKARYOTICKÁ BUNKA Takúto bunku s pravým jadrom majú R, Ž, Č a huby.

Bunky môžu byť: PROKARYOTICKÉ: bez jadra a memnránovžch štruktúr (baktérie, archeóny a sinice) EUKARYOTICKÉ: majú jadro a membránové štruktúry (R, Ž, Č, huby)

Veľkosť živočíšnych buniek Podobne ako rastlinné bunky, aj živočíšne majú väčšinou mikroskopické rozmery. Od 10 do 20 mikrometrov, ale existujú aj výnimky Medzi najväčšie bunky patria vajíčka slepačie vajce - 55 g pštrosie vajce – až 1,5 kg

Tvar živočíšnych buniek Tvar živočíšnych buniek je rozmanitý závisí od funkcie bunky svalová bunka nervová bunka biela a červená krvinka = krvné bunky vajíčko a spermia = pohlavné bunky kostná bunka

Tvar buniek - rôzny Napriek tomu majú rovnakú základnú stavbu! nervová bunka pohlavná bunka bunky pokožky krvné bunky

Stavba živočíšnej bunky Cytoplazmatická membrána Lyzozómy Mitochondrie Jadro Cytoplazma Ribozómy

1) Cytoplazmatická membrána Oddeľuje bunku od vonkajšieho prostredia Je osmotickou bariérou (reguluje príjem a výdaj látok) Je polopriepustná (SEMIPERMEABILNÁ)

2) Cytoplazma Tvorí vnútorné prostredie Prebiehajú v nej metabolické deje (výmena látok a E) Je v neustálom pohybe Má želatínovú konzistenciu Sú v nej tieto organely:

a) Jadro (NUCLEUS) Je riadiace, koordinačné a reprodukčné centrum bunky Obsahuje chromozómy, v ktorých je zapísaná genetická informácia Chýba v červených krvinkách Na povrchu má membránu, vo vnútri jadrovú hmotu, chromatín (zložku chromozómov) a jadierko

Chromozóm: je súčasťou jadrovej hmoty obsahuje genetický kód - informáciu, ktorá riadi prejavenie dedičných vlastností skladá sa z DNA (deoxyribo- nukleovej kyseliny) a bielkovín

b) Centriol Je v blízkosti jadra Spolu s deliacim vretienkom je základom mitotického aparátu

c) Mitochondria Energetiké a metabolicko – respiračné centrum Má dvojitú membránu: vonkajšia je hladká a vnútorná vlnitá - vytvára výbežky KRISTY. Vnútro mitochondrie sa nazýva MATRIX 1 2 3 4 5

d) Endoplazmatické retikulum Systém navzájom pospájaných kanálikov Je syntetické centrum bunky Môže byť: HLADKÉ: syntéza vitamínu D, lipidov, bunkových organel ZRNITÉ: obsahuje ribozómy, syntetizuje bielkoviny

e) Ribozómy nemajú biologickú membránu sú zložené z dvoch podjednotiek viditeľné len elektrónovým mikroskopom tvoria 25 % hmotnosti bunky vyskytujú sa voľne v cytoplazme alebo viazané na tzv. endoplazma- tické retikulum Sú dôležité pri tvorbe bielkovín   fotografia ribozómov z elektrónového mikroskopu

f) Golgiho aparát Je zložený z mechúrikov Dochádza tu k úprave látok, ktoré majú byť vylúčené z bunky Je v blízkosti jadra Má syntetickú a sekrečnú funkciu 1 2 3

g) Lyzozómy Obsahujú enzýmy, ktoré sa zúčastňujú na: 1) vnútrobunkovom trávení 2) rozklade nefunkčných organel 3) samodeštrukcii (rozpade vlastnej bunky ak je chorá) V živočíšnej bunke majú ten význam, ako v rastlinnej vakuola

NEUROFIBRILY: vedú nervový vzruch h) Fibrilárne štruktúry NEUROFIBRILY: vedú nervový vzruch TONOFIBRILY: dodávajú tkanivám pevnosť, sú bielkovinovej povahy z kolagénu alebo elasténu MYOFIBRILY: sú základom svalových buniek, ich hlavnou zložkou sú kontraktilné bielkoviny AKTÍN A MYOZÍN

neobsahuje : vakuolu, bunkovú stenu, chloroplasty okrem cytoplazmatickej membrány cytoplazmy mitochondrií a jadra obsahuje: lyzozómy – obsahujú enzýmy, podieľajúce sa na vnútrobunkovom trávení ribozómy – regulujú tvorbu bielkovín

Pohyb živočíšnej bunky zabezpečujú bíčiky brvy, alebo panôžky

Rozdiel medzi rastlinnou a živočíšnou bunkou: Rastlinná bunka Živočíšna bunka jadro Áno cytoplazma cytoplazmatická membrána bunk. stena NIE! vakuola chloroplasty