Mário Králech

Ezopove bájky Ezop od malička napísal veľmi veľa bájok. Napísal ich vyše 150. Napríklad- O psovi a levovi, O myši a býkovi.

O somárovi a jeho tieni Pútnik si najal somára, aby ho odniesol do susedného mesta a dohodol sa s majiteľom aj na dobrej cene. „Má to však jednu nevýhodu“ vysvetľoval majiteľ somára „ak somára podchvíľou nepodurím palicou, pôjde veľmi pomaly. Ty naň vysadni a ja pôjdem za ním peši s palicou až do mesta.“ Bol vtedy mimoriadne horúci deň, no cesta ubiehala rýchlo. Na poludnie, keď slnko pripekalo, zastali, že si oddýchnu. „Sadnem si do somárovho tieňa,“ povedal si pútnik zliezajúc zo somára. „Kdeže“ odvrkol mu majiteľ somára, „tam budem oddychovať ja, lebo žiadny iný tieň tu nie je!“ Ja som si najal somára, tak budem v tieni sedieť ja!“ „to teda nie“ skríkol majiteľ, „najal si somára, ale nie jeho tieň, ten patrí mne!“ Majiteľ somára sa tak rozohnil, že pútnika posotil. Ten mu to vrátil. Potom majiteľ pútnika udrel. Ten mu to zasa oplatil. V okamihu stáli proti sebe ako dva kohúty a zúrivo sa do seba pustili. Somára to prestalo baviť pozerať na nich, ako sa bijú o jeho tieň a rozbehol sa k vršku. Čoskoro zmizol z dohľadu a svoj tieň si zobral zo sebou. Poučenie : Kde sa dvaja bijú, tretí víťazí.

o vtákoch, zvieratách a netopierovi Vtáky a zvieratá boli vo vojne. Často a neľútostne spolu bojovali. Niekedy víťazili vtáky, keď sa strmhlav vrhli z neba a zaútočili na zvieratá, inokedy víťazili zvieratá, keď na zemi hľadali potravu a prepadli ich. No bol medzi nimi jeden tvor, ktorý bol vždy na strane, ktorá práve víťazila. Nikdy sa mu nič nestalo, lebo neustále prebiehal od jedných k druhým. Tento tvor sa nazýval netopier a myslel si že je veľmi múdry, keď sa takto správa. Vojna sa napokon skončila a zvieratá a vtáky začali žiť v mieri. Netopier čakal, že teraz ho zvolia z kráľa, lebo cez vojnu pomáhal jedným aj druhým a nikdy neprehral. No skutočnosť bola úplne iná. „Si zradca!“ povedali mu vtáky aj zvieratá a nechceli s ním mať nič spoločné. „Vo vojne si zradil obe strany a neslúžiš nikomu. Zradil si obje strany a my nechceme mať s tebou nič spoločné!“ Od tých čias je netopier vydedencom, ku ktorému sa nehlásia ani vtáky ani zvieratá. POUČENIE : Ľudia by mali byť verní svojim priateľom a stáť pri nich za každých okolnosti.

Sliepka, čo zlaté vajíčka znášala Nesmierne skúpy gazda choval sliepku na dvore. Jedného dňa začala sliepka zlaté vajíčka znášať.  Každý deň pribudlo v kúte maštale vajíčko zo zlata číreho. Gazdovi lakomému to začalo v hlave vŕtať: Ako to, že zlaté vajíčka znáša obyčajná sliepka? To nemôže byť len tak?!“ Každé ráno z hniezda vybral zlaté vajce, preleštil ho rukávom, aby sa pekne ligotalo, a ukryl si ho doma v komôrke. Zlatých vajec mal už gazda za košík, ale nedal z nich nikomu. Ani sliepke zrna neprisypal, aby sa jej za nevšedný dar odvďačil. Po čase sa mu dokonca vajíčok málilo. „Tá sliepka isto poklad väčšej hodnoty v sebe skrýva“, hútal skupánsky gazda. A zmyslel si, že v sliepkinom tele sa ukrýva skutočný poklad. Ani nevyčkal, kým mu znesie sliepka ďalšie zlaté vajíčka, ale schytil ju a zabil. Nech akokoľvek jej vnútro pozorne obzeral, nevidel nič zvláštne. A tak sa lakomý gazda sám pripravil o poklad, lebo stratil zdroj zlata. Ponaučenie: Lepší vrabec v hrsti ako holub na streche.

Havran a líška Na konári vysokého stromu sedel raz havran a držal v zobáku hodný kus syra. Jeho lahodná vôňa prilákala k stromu starého lišiaka. Keď zbadal, že havran privysoko sedí, žeby sa ho zmocniť mohol, zastal pod stromom. „Dobrý deň ti želám, kráľ havranov! Dnes si výnimočne pekný. Tvoj pohľad ma priam očaril. A ak máš taký nádherný aj hlas, si v tomto lese vtákom najvznešenejším!“ Havran polichotený toľkými poklonami hneď a zaraz chcel lišiakovi dokázať, že nielen šaty, ale hlas je hodný titulu kráľovského. Otvoril hneď zobák doširoka a syr mu z neho vypadol. Kým niečo stihol zakrákať, syr už držal lišiak v papuli a havranovi hovorí: „Vďaka za ten syr a vedz, že každý lichotník žije na účet svojich poslucháčov. Toto poučenie je vzácnejšie ako tvoj syr.“ Havran si zahanbene v duchu prisahal, že si už odteraz dá dobrý pozor na lichôtky. Ponaučenie: Ten, kto druhého príliš vychvaľuje, zväčša nemá úprimné úmysly.

DOVIDENIA 