Vývin drámy do r. 1945 Štefan Kohári

Dráma neprítomnosť rozprávača dej prebieha priamo pred divákmi  na divadelnej scéne. vznikla v starovekom Grécku z náboženských osláv boha Dionýza. spoločné s epikou – dej, spoločné s lyrikou – vyjadrenie pocitov a nálad postáv dramatické diela sa predvádzajú na javisku, nazývame ich divadelné predstavenia. Prvé predstavenie – premiéra, opakovanie – repríza, posledné – derniéra vonkajšia stavba: najväčšie úseky – dejstvá. Dejstvá sa členia na obrazy, scény (zmeny na scéne) a výstupy (zmena počtu postáv na javisku)  vnútorná stavba: expozícia (úvod) konflikt (zápletka) kríza (zauzlenie) peripetia (vyvrcholenie) rozuzlenie (záver)

monológ – prehovor jednej postavy, dialóg – prehovor viacerých postáv, replika – jeden prehovor postavy, scénické poznámky = sú určené pre hercov, opis činnosti, ktorú vykonávajú počas jazykového prejavu, prípadne náznak emócií (mimiky, gestiky, posturiky)

Humanizmus a renesancia Pavel Kyrmezer Komedie česká o bohatci a Lazarovi Komedie nová o vdově renesančné pôvodné divadelné hry, spracúvajú biblický motív a odsudzujú chamtivosť, poukazujú na príčiny biedy Juraj Tesák Mošovský Komedie... Ruth divadelná hra, ktorá spracúva biblický príbeh o statočnej neveste, ktorá sa obetavo starala o svoju svokru

Barok uvádzajú sa zväčša latinské školské divadelné hry zvýšená alegorickosť, rétorickosť hercov, skvalitnenie dekorácií a javiskových efektov katolícke aj evanjelické hry existuje aj ľudová dráma – dramatické výstupy, obrady, bábkové hry (najmä počas sviatkov) Eliáš Ladiver Tragoedia, neb Hra smutná, prežalostná Autor bráni evanjelické vierovyznanie, vystupujú tu alegorické postavy (napr. Pravda, Lož, Smelosť).

Klasicizmus Ján Chalupka 1791 – 1871 Venuje sa najmä písaniu divadelných hier, v ktorých chcel priblížiť literatúru životu. Najvýznamnejšie veselohry: Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe nezostali (1830) veselohra zobrazujúca prostredie slovenského malomesta, cez komiku kritizuje spoločenské pomery a správanie sa ľudí, zápletkou je príchod nového učiteľa Slobodu a úsilie Tesnošilovcov získať ho pre svoju dcéry Starúš plesnivec alebo Štyri svadby na jednom pohrebe v Kocúrkove (1837)

Od romantizmu k realizmu Bachov absolutizmus poi revolúcii 1948/49 cenzúra, prísny tlačový zákon, maďarizácia uvoľnenie až v 60.rokoch – vznik troch slovenských gymnázií: Revúca (1862) - jediné vyššie, Martin (1864), Kláštor pod Znievom (1869) – nižšie 1863 založenie Matice slovenskej – aj preto 60. roky nazývame matičným obdobím zhoršenie nastalo po rakúsko-maďarskom vyrovnaní 1867 (v 70. rokoch zavreté gymnáziá aj Matica) autori drámy, zväčša veselohier: Jonáš Záborský – Najdúch Ján Palárik – Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch Inkognito Drotár

Realizmus Jozef Gregor Tajovský patril do kritického realizmu a ako dramatik bol zakladateľom slovenskej realistickej drámy. Národná tematika ustupuje, v popredí je sociálna problematika, kritika nedostatkov v spoločnosti, verne zobrazuje život najnižších ľudových vrstiev. Jeho hry sa v divadlách hrávajú dodnes Najvýznamnejšie: Ženský zákon (1900) Statky-zmätky (1909) – obraz chamtivosti, túžbe po majetku, ktorá zapríčiní zničenie životov dvoch mladých ľudí, ktorí neostávajú spolu, hoci majú spoločné dieťa

Slovenská medzivojnová dráma Počet drám sa rozširuje najmä po vzniku ČSR, kedy postupne vznikajú tri slovenské divadlá Slovenské národné divadlo v Bratislave, 1920, prvé predstavenie (Hana od M. Rázusa) v Košiciach Východoslovenské národné divadlo v Košiciach, 1924 Slovenské ľudové divadlo v Nitre Starší autori (Tajovský, Kukučín, Timrava) zobrazovali ešte dedinské a malomestské prostredie, alebo národnú históriu, tí mladší sa sústreďujú na aktuálnu spoločenskú situácie a konflikty z nej prameniace. Najvýznamnejší predstavitelia: Peter Zvon, Ivan Stodola a Július Barč-Ivan.

Ivan Stodola – počas 1. svetovej vojny vojenský lekár, písať začal po vojne, vysmieval slovenské malomeštiactvo, ponúkal obraz života obyčajných ľudí, nadviazal na Tajovského Bačova žena (tragédia) Jožko Púčik a jeho kariéra (komédia) Náš pán minister (komédia) Július Barč-Ivan – zobrazuje slovenské dedinské prostredie, sociálnu tematiku, využíva satiru, nadväzuje aj na J. Chalupku (Ťuťotín = moderné Kocúrkovo) Matka Mastný hrniec Peter Zvon – vl.m. Vladimír Sýkora, pôvodne divadelný kritik, ironizuje, satirizuje súčasný svet a dáva ho do protikladu s minulým, ktorý v konečnom dôsledku nebol o nič lepší Tanec nad plačom

satirická hra Jožko Púčik a jeho kariéra satirická hra Jožko Púčik a jeho kariéra. Je to „satira na falošne chápaný humanizmus“ so znakmi tragikomédie. Je to príbeh čestného a skromného Jožka, ktorý sa stáva obeťou bezcharakterného človeka – úradníka Rohatého, ktorý je, na Jožkovo nešťastie, jeho nadriadeným a presvedčí ho, aby vzal na seba jeho „pôžičku“ 3000 korún a neskôr práve Rohatý ukradne 40 tisíc a sudca donúti k „priznaniu“ Jožka. tragédia Matka - príbeh matky a jej dvoch synov, Jana a Paľa, ktorí sa nenávidia. Paľo sa nemajetný vracia z Ameriky, znovu si začne s Katkou Tomkovie, ktorá medzitým chodila s Janom. Matka napokon obetuje vlastný život, aby zabránila bratovražde.  činohra Tanec nad plačom - – obraz príchodu historických postáv na maškarný ples súčasnosti, kontrast sveta minulosti a budúcnosti. Cez sluhu Barnabáša odkrýva, že svet sa stále delil a delí na pánov a chudobu, autor poukazuje na fakt, že hoci veky plynú, menia sa spoločenské zriadenia, vždy sú tí hore, ktorí si život užívajú a vždy sú tí dole, ktorí musia znášať svoju biedu a ktorých plač nikoho nedojíma (hoci sluha Barnabáš žalostne spieva, obviňuje pánov a prosí ich o porozumenie, páni – gróf Alfréd, gróf Richard, markíza Silvia - tancujú a smejú sa).