80 roky 19. storočia až 20 roky 20. storočia PaedDr. Silvia Hajdúová Literárna moderna 80 roky 19. storočia až 20 roky 20. storočia

SVETOVÁ literatúra v období MODERNY Symbolizmus + dekadencia + impresionizmus = literárna moderna Symbolizmus (gréc. symbolon – znak, náznak) je literárne a umelecké hnutie v 80. rokoch 19. storočia vo Francúzsku. Základným prostriedkom na vyjadrenie je symbol, ktorý mal zvýrazniť viacvýznamo- vosť básnikovej výpovede. Napr.:  = láska,  (biela holubica) = mier,  = O.K,  strážna veža = Rožňava

Franz Von Stuck: Hriech

V slovenskej lit. nemala svojich predstaviteľov. Dekadencia (franc. décadence – úpadok) je myšlienkový a umelecký prúd z konca 19. a začiatku 20. storočia. Za dekadentov sa pôvodne označovali básnici, ktorí nepísali tradičnú poéziu. Pre literatúru je príznačný subjektivizmus, individualizmus a pesimizmus, zblíženie poézie s hudbou a maliarstvom. Rozvíja sa lyrika, ktorá vyjadruje nálado- vosť a fantáziu, často úzkosť a depresie človeka. V slovenskej lit. nemala svojich predstaviteľov.

Impresionizmus (lat. impresio – dojem) je umelecký smer, ktorý vznikol v 2. polo- vici 19. storočia vo Francúzsku. Základom je zobrazenie prchavých zmyslo- vých vnemov a dojmov. Literárny impresionizmus sa prejavil najmä v lyrike. Spisovatelia využívali eufóniu, farebné asociácie, náladovosť, všetky odtiene zážitkov, lyrické opisy a sugestívnosť. Dôležitý bol vnem, pretože podľa impre- sionistov „krajina je stav duše“.

Impresion, soleil levant (Dojem, východ slnka) Názov dostal podľa obrazu francúzskeho maliara Clauda Moneta Impresion, soleil levant (Dojem, východ slnka)

Znaky symbolizmu: Používanie symbolov Idealizmus Iracionalizmus – v popredí je cit, zážitok, intuícia Individualizmus – vyzdvihovanie jednotlivca nad celok Skepsa (pochybovanie) voči svetu, voči spoločnosti Hľadanie nových priestorov – v neskutočne, v sne, teda mimo reality 7) Hra s asociáciou – združovanie predstáv

Prekliati básnici Charles Baudelaire na konci 19. storočia sa označovali tí básnici, ktorí opustili tradíciu v poézii. Predstavitelia: Francúzi Charles Baudelaire, Paul Verlaine, Jean Arthur Rimbaud Charles Baudelaire (1821-1867) narodil sa aj zomrel v Paríži

tvorba: Kvety zla – najvýznamnejšia básnická zbierka Komponovaná ako dramatické dielo, je rozčlenená do častí: Splín a ideál, Parížske obrazy, Víno, Kvety zla, Vzbura, Smrť. Kvety zla sú výpoveďou o básnikovej poetickej ceste od romantizmu až po symbolizmus. Spojil do kontrastných dvojíc telo a ducha, večnosť a dôvernosť.

Jean Arthur Rimbaud (1854 – 1891) vzťahy v rodine, detstvo, mladosť, vzťahy v rodine, sociálne a spoločenské prostredie zohrali určujúcu úlohu v jeho tvorbe. tvorba: Pobyt v pekle – prvotina, prevažujú básne v próze Básne – zbierka básní

Paul Verlaine patril k zakladateľom symbolizmu tvorba: (1884 – 1896) patril k zakladateľom symbolizmu tvorba: Prekliati básnici – kniha, v ktorej uchoval spomienky na obdobie symbolizmu Božská láska – básnická zbierka vyšla aj v slovenčine uplatnil v nej motívy lásky, smútku a túžby.

Film Agnieszky Holland (režírovala film Jánošík) o mileneckom vzťahu staršieho ženatého Paula Verlaina a vtedy 16-ročného arogantného básnika Arthura Rimbauda Úplné zatmenie

Avantgarda (franc. predvoj) je jedna z etáp moderného umenia na začiatku 20. storočia (okrem symbolizmu, dekadencie, impresioniz. sú to všetky -izmy) Expresionizmus – umelecký smer, ktorý vznikol začiatkom 20. storočia v Nemecku. Vyznačuje sa zobrazovaním vnútorných zážitkov a predstáv jednotlivcov. Využívali sa silné kontrasty a dynamickosť. Po roku 1918 zobrazovali zážitky z 1. svetovej vojny. Vykresľovali skutočnosť v obnaženej

  podobe – v grotesknej alebo karikatúrnej podobe. Predstavitelia v literatúre: Bertolt Brecht Impresionizmus krásy prírody vnem, okamih pekné zážitky príjemné pocity  Expresionizmus vnútorné pocity ľudí dynamika otrasné zážitky nepríjemné pocity 

Edvard Munch Strach Výkrik

Surrealizmus je umelecký smer, ktorý vznikolv 20. rokoch 20 Surrealizmus je umelecký smer, ktorý vznikolv 20. rokoch 20. storočia vo Francúzsku a rozšíril sa v celej Európe. Poéziu chápali ako prelínanie sna a skutočnosti, opierali sa o psychoanalýzu. Surrealistická literatúra využívala metaforické zložky, symboly a alegórie. Surrealistická poézia sa zriekla pravidelného rytmu a rýmu. Predstavitelia v literatúre: André Breton Výrazný predstaviteľ surrealizmu vo výtvarnom umení: španielsky maliar

Neodbytnosť spomienok Salvador Dalí Neodbytnosť spomienok

vznikol okolo roku 1910 v Paríži. • Kubizmus je umelecký smer, ktorý vznikol okolo roku 1910 v Paríži. • Kubisti zobrazovali pomocou základných geometrických útvarov. Literárny kubizmus zdôrazňoval obraz alebo slovo, ktoré vyvolávajú nečakané asociácie. Kombinácie obrazov uskutočňovali na základe neočakávaných spojení, bez logickej nadväznosti. Básnici využívali typografické úpravy veršov, napr. Guillaume Apollinaire: Kaligramy

Najznamejší predstaviteľ kubizmu vo výtvarnom umení – Španiel žijúci vo Francúzsku – Pablo Picasso Aviňonské slečny Traja hudobníci

RUSKÁ literárna moderna Vladimír Majakovskij usiloval sa o novú poéziu vniesol do poézie 20. rokov svojskú grafiku verša obohatil jazyk a svojské novotvary, hovorovú reč a netradičné metafory, rozbil v poézii dovtedajší literárny vkus. Tvorba: poéma Vojna a mier, Satirická hra Horúci kúpeľ

Sergej Jesenin pochádzal z roľníckej rodiny, čo natrvalo ovplyvnilo jeho poéziu. Jesenin sa považuje za najvýraznejšieho básnika ruskej prírody, udržiavania jednoty medzi prírodou, predmetmi a človekom. Tvorba: poézia Dúha – ťaží zo skúsenosti a poznania prírody, voľného života mimo mesta. Autor pracuje s obraznou metaforou a melodickým básnickým jazykom.

ČESKÁ literárna moderna koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa česká literatúra „oslobodzuje“ od plnenia spoločenských funkcií (národné sebauvedomenie, politická samostatnosť, obrana pred germanizáciou). Najvýznamnejší predstavitelia: Josef Svatopluk Machar, Antonín Sova, František X. Šalda, Petr Bezruč, Fráňa Šrámek.

Petr Bezruč jeho básne sú výrazne epické, vyjadrujú osobný zážitok a nenaplnený hlboký cit. Tvorba: básnická kniha Slezké písně – báseň Maryčka Magdonová je sociálna balada o živote baníkov a ich rodín na Ostravsku. Báseň Ostrava – známa sociálna balada.

Fráňa Šrámek vniesol do českej literatúry umelecký smer vitalizmus. rozvíjal kult zmyslov, radosť zo života, z existencie človeka. oslavoval lásku, krásu, radosť z poznávania sveta. Tvorba: Nové básne – nadšenie zo života, útek do prírody.

SLOVENSKÁ literárna moderna A) poézia: Ivan Krasko (1876 – 1956) vlastným menom Ing. Ján Botto rodisko - Lukovištia na Gemeri vyštudoval chemickú fakulta v Prahe počas 1. svetovej vojny bol na ruskom i talianskom fronte žil v Piešťanoch, zomrel v Bratislave, vstupoval do slovenskej poézie pod dvoma pseudonymami:

Janko Cigáň – podpisoval básne, ktoré posielal do časopisov Slovenské pohľady a Dennica Ivan Krasko – pod týmto menom častejšie písal poéziu Tvorba: dve básnické zbierky: Verše a Nox et solitudo (Noc a samota) Sú písané symbolizmom a impresionizmom. Neopisuje fakty objektívneho sveta, ale podáva ich cez vlastnú dušu, cez osobný obraz, cez svoj vlastný subjekt. Symboly: mesiac, večer, noc, smútok, samota, ticho.

Lyrický hrdina v jeho básňach je často sám autor. 1. básnická zbierka Nox et solitudo (Noc samota): najznámejšia báseň Topole lyrická, prírodná tematika, vyjadruje cit k prírode. Chce porozumieť prítomnosti, vníma skutočnosť ako vzťah medzi realitou a osobnou situáciou človeka. Vyjadruje smútok, melanchóliu, uzavretosť básnika. Symbol topole = samota

2. básnická zbierka Verše báseň Baníci: báseň so sociálnou tematikou, autor rozšíril lyrické motívy aj o tie, ktoré alegorizujú (démon) a symbolizujú (zrada, sloboda, odriekanie). mystickosť a tajomnosť sa stali úvodom buričstva v básni. báseň Otcova roľa: vyjadruje svoje myšlienky, pocity, nálady prostredníctvom svojich pocitov vyslovuje aj pocity celej svojej generácie.

otrok = symbol neslobody, útlaku opisuje svoj rodný kraj a vyjadruje smútok za domovom. Symbol roľa: 1. skutočné pole otca 2. vlasť – národná roľa 3. domov báseň Otrok: skladá sa z troch strof, vyjadruje protest voči všetkým, ktorí popierajú slobodu človeka a národa, nesúhlas s útlakom. otrok = symbol neslobody, útlaku

B) próza: Janko Jesenský (1874-1945) predstaviteľ prozaickej tvorby slovenskej literárnej moderny Tvorba: debutoval „ľudovou“ rozprávkou Mišo Malomestské rozprávky: motivický základ malomestských próz tvorí vždy určitý konflikt, rozpor: veľmi často je to citová alebo mravná kríza vo vnútri hrdinu (poviedky Večera, Elenka)

rozpor medzi slovami a činmi postavy (poviedka Strašidlo) komický protiklad medzi správaním doma a na verejnosti (poviedka Výborník) vnútorné nezhody postáv autor kombinuje s nedorozumeniami, nepochopením, otvoreným nepriateľstvom a roztržkami medzi postavami v súkromnom a rovnako aj vo verejnom živote (poviedky Hríby, Pani Rafiková, Štvorylka, Kukuk). buduje zápletku na rozdieloch životného názoru medzi predstaviteľmi sociálnych vrstiev (poviedka Slnečný kúpeľ).

Dej poviedky ŠTVORYLKA Odohráva sa v malom meste, v čase, keď sa blíži letná zábava. Organizátor bálu, pán podsudca, je zaľúbený do slečny Olinky, ktorá mu sľúbi pred bálom všetky tance – štvorylky i čardáše. Do mesta prichádzajú oficieri a všetky slečny chcú tancovať iba s nimi. pán podsudca s ostatnými chlapmi odchádza do krčmy. Bál je v plnom prúde a zrazu zaznie „alarma“ o oficieri odchádzajú.

Osem tanečníc zostane bez tanečníkov a až do rána sedia na svojich miestach samy. idea: zosmiešnenie márnivosti, ľahkomyseľnosti malomeštiackych slečien. Dej satirickej poviedky PANI RAFIKOVÁ Pani Rafiková je pokrytecká klebetnica. Má muža podsudcu a dcéru Milušku; Svojho muža neustále poučuje a napomína, ironizuje každý jeho čin.

Odchádza ku krajčírke, pretože sa jej zdá, že jej dcéra a mladá vdova Malinová majú rovnakú látku na šaty. Tam sa dozvedá, že vdova Malinová sa včera zoznámila s mladým advokátom Brveníkom. Rafiková si informácie potrebuje overiť a preto prichádza k Malinovej, kde si vymýšľa nehoráznosti o Brveníkovi. Neskôr sa všetky panie zídu u Polesnej a Rafiková klame, že mladý advokát požiadal o ruku jej dcéru Milušku. Ženy však už vedeli, že si berie Malinovú.

U Rafikovcov je každý na nohách, pretože Miluška zmizla bez slova. Vydala sa za chudobného učiteľa francúžštiny. Rafiková reaguje „rafikovsky“: Netrápi ju, ako si jej dcéra sama poradí vo svete, ale narieka, ako sa s takou hanbou ukáže ľuďom na oči. Idea: ostré pranierovanie a výsmech malomeštiactva.

Román Demokrati: je vrcholným dielom Janka Jesenského nemá pevnú dejovú líniu: je založený na vzťahu Dr. Landíka a kuchárky Hany, je prerušovaný epizódami a obrazmi z politického života, román sa skladá z dvoch častí: Dej 1. sa odohráva v Starom meste, v 2. sa premiestňuje do Bratislavy.

Idea: humoristicky útočí na malosť a tuposť slovenského meštiaka Idea: humoristicky útočí na malosť a tuposť slovenského meštiaka. Odkrýva slabé miesta v morálke, ideáloch a v zmysle života; hlavná postava románu Dr. Landík sa usiluje vniesť ideu demokratizmu dôsledne do života, a to je prameňom jeho utrpenia a konfliktných situácií. odmieta karierizmus a nachádza uspokojenie v skromnom živote malého úradníka v šťastnom manželstve so slúžkou Hanou, ženou, schopnou všetkých obetí.

iný charakter má postava advokáta Dr iný charakter má postava advokáta Dr. Petroviča - vyzdvihuje demokraciu, ale súhlasí s tým, aby sa dostal do popredia nedemokratickými prostriedkami, jeho životným krédom sú peniaze a politická moc, aj vlastnú dcéru Želku predáva za zhýralca, len keď je bohatý a politicky vplyvný.