Stredoveké mestá na Slovensku Vypracoval: JuKuMa

Vznik 1, nadviazaním na antické mestá (Barcelona, Marseille,..) 2, z významných remeselných alebo obchodných osád pod hradmi (Bratislava, Praha,..) 3, na neosídlenom mieste na základe politickej, vojenskej či ekonomickej potreby (Banská Štiavnica,..)

Slovo mesto podobné u všetkých Slovanov, svedčí o tom, že išlo o miesto, kde sa pravidelne (určitý deň v týždni) stretávali kupujúci a predávajúci, aby spolu obchodovali

Korene a vývin miest Mnohé mestá v Európe i Ázii jestvujú nepretržite už od staroveku Mestá na Slovensku medzi ne nepatria, všetky totiž vznikli až v stredoveku Pri zakladaní miest a mestskej siete sledovali uhorskí panovníci dva hlavné ciele: hospodársky a obranný V prvom prípade išlo o organickú súčasť európskeho vývojového trendu, v druhom prípade o trpkú skúsenosť z pustošivého vpádu Tatárov (Mongolov) roku 1241 – 1242

Proces premeny obcí na mestá sa dynamizoval najmä : v oblastiach rudných ložísk na rušných cestách vo frekventovaných podhradiach na križovatke ciest v poľnohospodárskych oblastiach v najvýhodnejšie situovanej obci, ktorá bola prirodzeným strediskom úrodného kraja a často aj správnym centrom hradného panstva s dobrými predpokladmi na výrobu i trh Poloha a príroda teda do značnej miery určila základný charakter troch typov miest na Slovensku: banských, obchodných (resp. remeselnícko-obchodných) a stredísk poľnohospodárskej výroby

slovenské mestá najviac rozkvitali v 14 st slovenské mestá najviac rozkvitali v 14 st. za vlády Anjouovcov, Mateja Korvína do miest prišli Nemci, ktorí boli skúsení baníci, hutníci a remeselníci kráľ im udeľoval výsady

obyvatelia si volili predstaveného mestskej obce, richtára (z nemeckého Richter – sudca) a mestskú radu, ktorá okrem správnych úloh bola i prvostupňovým súdom pre mestskú komunitu

Privilégia mestám udeľoval panovník tzv. privilégia (napr.: vlastné súdnictvo, osobná sloboda mešťanov,..) , aby si udržiaval ich priazeň na oplátku sa za to mestá stávali oporou panovníka v bojoch proti šľachte

Medzi výsady mešťanov patrilo: .   Medzi výsady mešťanov patrilo: právo slobodne disponovať so svojim hnuteľným i nehnuteľným majetkom právo slobodne sa sťahovať z miesta na miesto právo slobodnej voľby farára, rybolovu, poľovania, či ťažby dreva v mestskom chotári právo konania slobodného trhu (trhové právo), na ktorom mešťania nemuseli platiť trhové poplatky, a naopak, mesto si mohlo ponechať poplatky, ktoré zaplatili iní. míľové právo, právom skladu...

Udelením privilégií mestá získali nielen práva, ale prevzali na seba aj isté záväzky povinnosť pravidelne platiť peňažnú daň kráľovi (census)  pozemkovú daň (terragium) – iba majitelia nehnuteľností povinnosťou banských miest bolo platenie urbury, čiže odvádzanie osminy (pri striebre) alebo desatiny (pri zlate) vyťaženej rudy pohostiť kráľa, resp. zemepána a jeho sprievod pri návšteve mesta odvádzanie cirkevného desiatku uplatňovala sa peňažná renta (poplatky sa vyberali v peniazoch) , len v menších mestách sa odvádzali naturálie

Najstaršie mestské privilégiá na slovenskom území boli udelené mestu Trnava v r. 1238,Krupina, Zvolen, Banská Bystrica. Bratislava získala privilégium v r. 1291. V 14. storočí dosiahol mestotvorný proces mimoriadnu intenzitu (k predchádzajúcim 13. privilegovaným mestám z 13. storočia pribudlo nových 60) Mestá sa postupne začali opevňovať hradbami, čo zvýšilo ich strategický význam pri obrane krajiny V mestách hľadali oporu panovníci, ktorí od miest dostávali nemalú finančnú ako i politickú výpomoc. Zvlášť sa o mestá opieral Žigmund Luxemburský, ktorý sa r. 1405 pokúsil tzv. Decretom minus vytvoriť kráľovský mestský stav.  

Priemerný počet obyvateľov slovenských miest koncom stredoveku bol okolo 3000-3500 obyvateľov, najväčšie mestá boli Košice, Bratislava a Banská Štiavnica s vyše 5000 obyvateľmi Bratislava Košice Banská Štiavnica

Sociálne rozdelenie obyvateľstva 1. SKUPINA – mešťania, ktorí mali úplné mestské práva 2. SKUPINA – tovariši, učni a sluhovia a mestská chudoba, mestské práva mohli využívať len čiastočne 3. SKUPINA – obyvatelia, ktorých život v meste upravovali zvláštne predpisy (duchovenstvo, šľachta, univerzitní učitelia a študenti). 

v stredoveku sa kupci spájali do zvláštnych záujmových skupín, ktoré sa nazývali gildy a hanzy. ->> najvýznamnejšia - nemecká hanza, v čase jej najväčšieho rozkvetu to bolo až 150 miest, tie zabezpečovali stále obchodné kontakty s Anglickom, Škandináviou, Ruskom a pod.

mestá boli predovšetkým obchodnými strediskami mestá vznikajúce v podhradiach a na križovatkách ciest boli strediskami remeselnej výroby a obchodu.

Cechy organizácia remeselníkov alebo drobných obchodníkov (kramárov) v stredovekých mestách na ochranu remesla a obchodu Cech združoval výrobcov príslušného remesla upravovali ju cechové artikuly dozerali na spôsob výroby, na kvalitu výrobkov a ich cenu.  Znak cechu garbiarov

Levoča Levoča so svojimi hradbami a urbanistikou si zachovala charakter stredovekého mesta patrí medzi najhistorickejšie mestá na Slovensku

Kremnica patrí medzi stredoveké mestá stojace v čase svojej slávy v centre pozornosti panovníkov, ale aj ďalších mocných vtedajšieho sveta, ktorí sa usilovali o jej dobytie príčinou ich záujmu boli bohaté zlaté bane.

Kežmarok vznikol v 13. storočí spojením troch osád - slovenskej rybárskej osady, osady kráľovských pohraničných strážcov a nemeckej osady

Zdroje: http://referaty-seminarky.sk/vznik-a-vyvoj-stredovekych- miest-na-slovensku/ http://www.gymfilakovo.sk/subjects/dejepis/_private/Stre doveke%20mesta.htm http://referaty.atlas.sk/vseobecne- humanitne/dejepis/53324/stredoveke-mesta-a-univerzity http://www.oskole.sk/?id_cat=8&clanok=5089