Dejiny filozofie Vznik filozofie

filozofia je kráľovnou vied, najstaršia zo všetkých vedných disciplín, pôvodne zahŕňala všetky dovtedajšie poznatky, v novoveku sa z nej vyvinuli špeciálne vedy.

filozofia Pojem z gréčtiny, filos = priateľ, milovník, priateľský sofia = múdrosť filozofia = láska k múdrosti

Predfilozofický postoj postoj človeka k svetu vychádzal z mýtu, človek sa zo sveta nevyčleňoval, ničomu sa nečudoval, svoj život spájal s božskými silami, Mýtus = je príbeh /rozprávanie/ so symbolickým alebo náboženským významom, sprostredkoval ľuďom názor na svet, prírodu, ľudské bytie, vysvetľoval účel vecí a niekedy aj pôvod štátov, miest, rodov ... - vystupujú v ňom bohovia, nadprirodzené bytosti, - príroda je personifikovaná /zosobňovaná/, - je to kolektívny výtvor, autor nie je známy, - využíva predstavivosť človeka, - príbeh sa odohráva v neurčitej minulosti, ale posolstvo mýtu, odpoveď na otázky, sa premieta do súčasnosti.

Vznik filozofie Grécky filozof Táles chodil po dvore a pozeral sa na hviezdy, ktoré ho fascinovali. Tak prehliadol studňu, do ktorej spadol. Dievča, ktoré ho zo studne vytiahlo, sa ho opýtalo: „Ako nás chceš neustále poučovať o nebi, keď nedokážeš chodiť ani po zemi?“ Tálesovu odpoveď nepoznáme, poznáme však náhradnú odpoveď nemeckého filozofa Hegela. Ten tvrdí, že dievčina nikdy nemôže spadnúť do jamy, pretože v nej žije po celý život, nedokáže totiž pozdvihnúť svoj zrak k tomu, čo je nad ňou.

Vznik filozofie filozofia európskeho typu vzniká na území antických gréckych mestských štátov v 7. –6. str. pred n.l., resp. na západnom pobreží Malej Ázie, kt. bola obchodnou križovatkou medzi Gréckom, Áziou a severnou Afrikou a zároveň bolo najviac otvorené kultúrnym vplyvom východných civilizácií.

Mapa grécko-perzských vojen

Vznik filozofie je však záležitosťou úzkej skupiny občanov – filozofov, Filozofia vzniká s výrazným pokrokom vedomia a pocitu individuality smerom k údivu /Platón, Aristoteles/, Teoretický postoj človeka k svetu – filozofia – vzniká z údivu, ktorý nás vytrhne zo samozrejmosti sveta /teda prirodzeného postoja k svetu/. Táto cesta je v dejinách antiky nazvaná cestou od mýtu k logu.

Ako prvý sám seba nazval filozofom /milovníkom múdrosti/ Pytagoras zo Samu, s dodatkom, že múdry je len boh. Sám filozof je len lovcom pravdy. Filozof nikdy nemôže byť lovcom bohatstva a slávy, pretože závislosť od bohatstva a slávy vzďaľujú človeka od pravdy.

Podstata filozofie: Podstatou filozofie je klásť si otázky, od tých najjednoduchších, kt. súvisia s každodenným životom, po tie najzložitejšie filoz. otázky (mnohé z nich sú večné ľudstvu a nedokázalo na ne ešte odpovedať) a samostatne hľadať odpovede.

Predmet filozofie: Čo je svet a aká je jeho podstata? 2. Je svet poznateľný? 3. Aký zmysel má môj život, aké je poslanie človeka na zemi?

mytológia - filozofia rozdiely kolektívny výtvor – anonymný, narába s predstavami, človek sa nevyčleňuje zo sveta, každá teória má svojho autora, narába s pojmami, človek vníma svet mimo seba, vníma svoju individualitu