Povesti, legendy a báje

Čo je to povesť Povesť je žáner prozaickej epiky. Povesť spracúva najčastejšie historickú tému. Vznikla na nejakom pevnom základe, dej sa odvíja od skutočnosti, odohráva sa na konkrétnom mieste, v konkrétnom čase, no sčasti je aj vymyslená. Taktiež v nej vystupujú nadprirodzené bytosti. Druhy povestí: O osobnostiach O hradoch, zámkoch, mestách O pôvode názvov riek, vrchov...(tzv. etyologické a etymologické povesti)

Povesť Povesti sa prenášali v ústnej podobe z generácie na generáciu. Povesti poznáme: ľudové autorské Kto pozná mená slovenských spisovateľov, ktorí písali povesti? (M. Ďuríčková, J. Domasta, A. Marec, P.J. Šafárik, J. Kalinčiak) Čím sa líši povesť od rozprávky? miestom, časom a hist. postavou V minulosti sa niekedy termínom povesť označovala aj ľudová rozprávka ako prostonárodná povesť

Poďme si ju prečítať a zistiť, ako on Benátčanov prekabátil. Povesť O našom krásnom meste sa hovorievalo „Za živa v Bystrici, po smrti v nebi.“ Banská Bystrica bola v stredoveku známa v celej Európe, veď má aj prívlastok medená. Viete prečo? Pretože sa v nej spracúvala medená ruda. Práve k tomu sa viaže jedna povesť o známom ťažiarovi Jánovi Thurzovi. Poďme si ju prečítať a zistiť, ako on Benátčanov prekabátil. Z knihy: A. Marec – Hnali sa veky nad hradbami. (str. 11-14)

Legenda Je literárny útvar stredovekej literatúry. Tematicky čerpá z biblie, najčastejšie rozpráva o udalostiach zo života svätých. Vyzdvihuje ich odriekavý, mystický spôsob života, robenie zázrakov, sebatrýznenie... Hrdinovia sú nástrojmi božej moci a božej vôle. Zo stredovekých legiend sú najznámejšie staroslovienske Moravsko-panónske legendy (Život Konštantína, Život Metoda), Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi. Básnické legendy v slovenskej literatúre písali: M. Rázus, A. Sládkovič, Š. Krčméry, E. B. Lukáč.

Báj = mýtus Odráža primitívny názor človeka na svet. Vznikol v čase, keď si človek ešte nevedel vysvetliť vznik a príčinu vzniku sveta, ľudského života, kolobeh ročných období, vychádzanie a zapadanie slnka, vznik a pôvod prírodných úkazov, javov a predmetov (napr.: prometeovský mýtus o vzniku ohňa)

Báj = mýtus Báje majú ľudový pôvod. Prvky bájneho sveta našich slovanských predkov sa aspoň čiastočne zachovali v niektorých folklórnych útvaroch (napr.: vítanie jari, topenie Moreny...) Súbor bájí určitého národa sa nazýva bájoslovie (mytológia). Najviac bájí mali starí Gréci. Hrdinovia starého Grécka dodávali ľudom odvahu i nádej. Staré povesti im vraveli: Buďte zvedaví a učte sa, ako sa učil váš obľúbený hrdina, cvičte sa ako on, buďte statoční, spravodliví – a zvíťazíte aj v najťažších skúškach.

Bohovia Grécky boh Rímsky boh Podľa starej báje bohovia sídlili na vrchole Olympu a bolo ich veľa. Povedzme si niečo aspoň o tých najdôležitejších. Grécky boh Rímsky boh Zeus – najvyšší boh. Boh blesku a hromu. Brat Poseidóna a Háda. Jupiter Héra - Bohyňa manželstva a rodiny, materstva a pôrodu. Diova manželka. Juno Pallas Aténa - Bohyňa múdrosti a strategicky vedenej vojny. Minerva Artemis - Bohyňa lovu a mesiaca. Diana Ares - Boh vojny, násilia a krviprelievania. Mars Afrodita - Bohyňa krásy, lásky a vášne. (syn Erós) Venus (syn Amor) Poseidón - Boh mora. Brat Háda a Dia. Neptunus (Neptún) Hádes - Boh mŕtvych a pán podsvetia. Brat Poseidóna a Dia. Pluto Apolón - Boh svetla, slnka, hudby, liečiteľstva, vešteckej a básnickej inšpirácie. Apollo Hefaistos - Boh ohňa a remesiel. Vulkanus Hermes - Boh cestovania, zlodejov a obchodu. Posol bohov. Merkúr Démétér - Bohyňa poľnohospodárstva. Ceres

Výrazy v gréckych bájach Tantalove muky – Bol obľúbencom bohov a zvykol s nimi hodovať na Olympe. Postupne ho začala opantávať pýcha a rozhodol sa skúšať ich vševedúcosť. Kradol im božský nápoj, z Diovho chrámu nechal ukradnúť zlatého psa. Jeho najhorším skutkom bola vražda vlastného syna Pelopa, z ktorého nechal pripraviť pokrm a pohostil ním bohov. Bohyňa Demeter si jeden kúsok v zamyslení vzala a zjedla. Bohovia Tantala potrestali tak, že v ríši mŕtvych stojí Tantalos v čistej vode, ale keď sa ku nej zohne, aby sa napil, voda zmizne. Nad ním rastie ovocie, ale keď sa za ním načiahne, ovocie sa vzdiali. Nad hlavou mu visí balvan, ktorý každú chvíľu môže spadnúť. Toto jeho utrpenie sa nazýva Tantalove muky. Bohovia Pelopa vzkriesili a kúsok mäsa, ktorý zjedla Demeter nahradili slonovou kosťou. Odvtedy jeho potomkovia mávali na lopatke biele materské znamienko. Augiášov chliev – znešvárená izba, byt, dom, dvor. Je pomenovanie pre prostredie, kde vládne chaos, špina, neporiadok...

Výrazy v gréckych bájach Sizyfova robota – prečítame si na str. 118 Ariadnina niť - označuje návod, ako sa v niečom orientovať, spôsob riešenia zložitej situácie. Báj hovorí: Krétsky kráľ Minos, platiac za svoje hriechy, musel každých deväť rokov posielať netvorovi (s ľudským telom a býčou hlavou) Minotaurovi do knosského labyrintu sedem dievčat a sedem chlapcov. Mladých ľudí Minotaurus roztrhal a zožral. Druhý (po Herkulovi) najudatnejší bojovník Teseus však nad netvorom zvíťazil: Dobrovoľne sa pripojil ku skupine dievčat a chlapcov a Minotaura zabil. Z labyrintu sa dostal vďaka klbku nite, ktoré mu dala predvídava (a do neho zamilovaná) Ariadna. Achillova päta – kto bol Achilles si prečítame v knihe na str. 158 Danajský dar – prečítame si v knihe na str. 165 Silný ako Herkules - je najväčší hrdina v gréckej mytológii, syn boha Dia s Alkménou. Vykonal 12 hrdinských činov. Viedol prvú víťaznú výpravu proti Tróji, oslobodil Prometea. Za všetky hrdinské činy ho Zeus prijal medzi bohov, urobil ho nesmrteľným. Rozťať gordický uzol - je uzol z legendy o lane na vojnovom voze Gordia z Frýgie, ktoré zauzlili grécki bohovia, a ktoré malo neoddeliteľne spojiť oje a záprah frýgskeho boha Sabazia (grécky ekvivalent Dionýza). Podľa povesti, ten, kto rozviaže tento uzol, stane sa kráľom celého (vtedajšieho) sveta. V roku 333 pred Kr. sa o to vraj pokúsil Alexander Veľký, no keď sa mu uzol nepodarilo rozviazať, rozhneval sa a uzol jednoducho preťal svojim mečom. Uzol teda nerozviazal a kráľom sa nakoniec tiež nestal ( resp. stal, ale na veľmi krátku dobu). Dnes sa týmto slovným zvratom označuje problém, ktorý sa považuje za mimoriadne ťažko riešiteľný. Kniha od E. Petišku: Staré grécke báje a povesti

Bájne bytosti KERBEROS je bájny trojhlavý pes, ktorý stráži vchod do podsvetia. Z postáv sa s ním stretol hrdina Herakles (Herkules), spevák Orfeus a hrdinka Psyché. Súrodencami Kerberosa boli: Orthos - dvojhlavý pes Chiméra Sfinga - obluda so ženskou hlavou, levím telom a vtáčími krídlami Hydra

Bájne bytosti Satyr - Satyrovia sú zaraďovaní medzi polobohov, skôr však medzi horských a lesných démonov. Boli sprievodcovia boha vína Dionýza, tiež bývali v družinách boha Pana. Zobrazovaní sú väčšinou ako napoly človek a napoly cap, s kučeravými vlasmi, špicatými ušami, tupým nosom, s rožkami, hrivou a kozími nohami.

Bájne bytosti KENTAUR - stvorenie, ktoré je spolovice človek a spolovice kôň. O kentauroch sa hovorí, že obývali oblasť Magnesia a vrch Pélion v Tesilonikách, vrch Pholoe v Akrádii a Maleánsky polostrov v južnej Lacónii. HARPYA – netvor so ženskou tvárou a supím telom

Bájne bytosti SIRÉNA - bájna morská panna, žijúca na ostrove sirén, vábiaca svojím neodolateľným spevom námorníkov, aby ich zahubila.

Bájne bytosti HYDRA - netvor s hadím telom a deviatimi dračími hlavami. Bola dcérou stohlavého obra Týfóna a Echidny, ktorá bola spolovice ženou a spolovice hadom. Žila v jazere Lerna v Argolide, kde strážila vstup do podsvetia. Mala jedovatý dych a namiesto jednej odseknutej hlavy jej vyrástli hneď dve nové. Jedna z jej deviatich hláv bola nesmrteľná.

Bájne bytosti PEGAS (PEGASOS) - okrídlený kôň, syn boha morí Poseidóna a Medúzy. Podľa mytologického príbehu bol Pegasos premenený na jedno zo súhvezdí, ale perá jeho krídel dopadli na zem blízko Tarsu a dali tak názov tomuto mestu.

Bájne bytosti MEDÚZA (GORGONA) - jediná smrteľná z trojice Gorgón (=medúz), obludných dcér boha Forkysa a jeho manželky Kéty. Bola nadmerne škaredá, rovnako ako jej sestry Stheinó (Sthenoa) a Euryale, ale nie od narodenia. Pretože sa nechala zviesť Poseidónom v Aténinom chráme, premenila ju bohyňa na obludu s blýskavými očami, obrovskými zubami, mosadznými pazúrmi a hadmi namiesto vlasov.

Bájne bytosti MINOTAURUS - netvor s ľudským telom a býčou hlavou. Kráľ si nechal od známeho aténskeho staviteľa a sochára Daidala postaviť labyrint, do ktorého potom nevlastného krvilačného syna uväznil. Zabil ho Théseus.

Bájne bytosti KYKLOP – bol to obor a mal božský pôvod. Narodil sa len s jediným okom uprostred čela. Jediným jeho smrteľne zraniteľným miestom bolo jeho oko. ATLAS – obor. Spolu s ostatnými Titanmi sa vzbúril proti olympským bohom. Po porážke, musel za trest niesť na pleciach nebeskú klenbu. Tejto ťarchy sa zbavil iba raz na krátku chvíľu, keď ju namiesto neho držal Héraklés, zaťiaľ čo mu Atlas priniesol zlaté jablká Hesperidiek. Zmenil sa na skalu, keď mu Perzeus ukázal hlavu zabitej Medúzy.

Bájne bytosti CHIMÉRA - Predná časť tela Chiméry mala podobu leva, prostriedok divej kozy a zadná časť tela podobu draka. Jej tri tlamy chŕlili oheň. Žila v rokline sopky a strážila vchod do podsvetia. Keď ucítila človeka, vyliezla zo svojej nory a chrlila na neho oheň. Slovo chiméra v novodobom slovníku pretrvalo ako označenie preludu, vidiny, klamnej predstavy, či niečoho nereálneho.

Ďakujem za pozornosť  Mgr. Silvia Čorbová, Verejná knižnica Mikuláša Kováča, Bánska Bystrica (v spolupráci s Ankou Hruškovou)