Pristav sa, uvažuj, spomaľ svoje kroky! (Na motívy R 1,18-32; Ž 2 a Zj 20,10; 21,8) Pristav sa, uvažuj, spomaľ svoje kroky! Čas letí! S ním tvoje „odlietajú“ roky… (Zapnite si reproduktory, „listujte“ klikaním.)
Ľudia sa vzbúrili, tupia Najvyššieho, hoc´ všetci sú dielom a vlastníctvom Jeho. Často sa nad Neho pyšne vyvyšujú, ba existenciu Jeho spochybňujú.
Mnohí pseudovedci – pokolenie hriešne – vymýšľajú rôzne teórie smiešne: To „slepý hodinár“ zostrojil tento svet; krem neho iného vraj Projektanta niet. To on všetkým tvorom vdýchol života dych: „dlhý čas, náhoda“... – nič iné okrem nich.
Nevedia rozmýšľať, mozog dostali hoc´, inak by poznali Boha a Jeho moc. Stvoriteľa pozná, ten, kto uvažuje z Jeho diel – stvorenstva, čo veky už tu je.
Oni napriek tomu, že dôkazy mali, svojho Stvoriteľa – Pána nepoznali. Mali Mu ďakovať, mali Mu úctu vzdať, mali Jeho sväté meno oslavovať.
Ale sa na cestu zvrátenosti dali: chceli byť múdrymi, bláznami sa stali. Oslavujú seba, dielo uctievajú. A akú „odmenu“ za to všetko majú? Akéže sú plody ich mysle a činov? Zvrátené myslenie a vášne ich synov.
Búria sa národy... To satan cez ľudí rozosieva skazu, zvrátenosť a bludy. No všetci, čo slúžia, asistujú mu v tom, skončia raz ako on: v jazere ohnivom
Požehnaný deň Vám želá MBKB Koniec