Vznik Rakusko-Uhorska Meno:Jakub Jurgovian Trieda:8.A

Rakusko-Uhorsko Rakúsko-Uhorsko bola konštitučná dualistická monarchia v rokoch 1867 – 1918 v strednej Európe. Rozlohou 676 648 km² bolo druhým najväčším štátom Európy po Rusku a s 52,8 miliónmi obyvateľov (1914) tretím najľudnatejším štátom po Nemecku a Rusku[1]

Dejiny a charakteristika Rakúsko-Uhorsko bolo vytvorené po prehranej rakúsko-pruskej vojne v roku 1866. Rakúske cisárstvo trvalo až do 8. júna 1867, keď sa habsburská monarchia po rakúsko-uhorskom vyrovnaní zmenila na reálnu úniu Rakúsko-Uhorska.

Narodnosti,kraľovstva,a mapa Rakusko-Uhorska naradnosti

Štátoprávne usporiadanie V roku 1867 bolo rakúsko-maďarským vyrovnaním rakúske cisárstvo premenené v reálnu úniu dvoch štátnych celkov Na jednom úseku tvorila hranicu riečka Litava pravostranný prítok Dunaja, preto dostali oba celky polooficiálne názvy: Predlitavsko (Rakúsko, oficiálne Kráľovstvá a krajiny na ríšskej rade zastúpené) Zalitavsko (Uhorsko, oficiálne Krajiny svätoštefanskej uhorskej koruny, Uhorské kráľovstvo).

Kráľovstvá Rakusko-Uhorska České kráľovstvo Dalmátske kráľovstvo Haličské a Vladimírske kráľovstvo s Krakovským veľkovojvodstvom Osvienčimským vojvodstvom Zatorským vojvodstvom Bukovinské vojvodstvo Korutánske vojvodstvo Kranské vojvodstvo Soľnohradské vojvodstvo

Vlajka a znak Rakusko-Uhorska

Bosna a Hercegovina Rakúsko-Uhorsko malo podľa článku 25 Berlínskeho mieru z 13. júla 1878 spravovať oblasť Bosny a Hercegoviny, ktorá dovtedy pripadala osmanskému Turecku. Toto poverenie si Rakúsko-Uhorsko vysvetlilo po svojom a 29. júla Bosnu a Hercegovinu (a časť Sandžaku) obsadilo vojensky. Keď sa v júli 1908 odohrala v Turecku revolúcia Mladoturkov a krajina riešila vnútroštátne konflikty, Rakúsko-Uhorsko využilo situáciu a 5. októbra 1908 došlo aj k formálnej anexii Bosny a Hercegoviny.

Obrasky znakou

Nástupnícke štáty Rakúsko Maďarsko Česko-Slovensko Poľsko (časť) Rumunsko (časť) Kráľovstvo SCHS (Juhoslávia) Taliansko (časť)

Národnostné zloženie Česi 6 442 133 – 12,54% Chorváti a Srbi 4 380 891 – 8,52% Maďari 10 056 315 – 19,57% Poliaci 4 976 804 – 9,68% Nemci 12 006 521 – 23,46% Rumuni 3 224 147 – 6,27% Rusíni a Ukrajinci 3 997 821 – 7,78% Slováci 1 967 970 – 3,83 % Slovinci 1 255 620 – 2,44 % Taliani 768 422 – 1,50%

rakusko- uhorske peniaze

Ďakujem za pozornosť