Misijná a charitatívna činnosť

(citované z encykliky „Redemtoris missio“) Pápež Ján Pavol II : Misionár je človek lásky. Inač by nemohol zvestovať každému bratovi a sestre, že ich miluje Boh i on. Musí vydávať svedectvo lásky všetkým. Vyžaruje svoj život za svojich blížnych. Misionár je bratom všetkým. Je plný ducha cirkvi, je otvorený všetkým, zaujíma sa o všetky národy, všetkých ľudí, zvlášť o najmenších. Je znamením Božej lásky vo svete, pretože Boh miluje všetkých, nikoho neuprednostňuje, ani nevylučuje. (citované z encykliky „Redemtoris missio“)

Biblia Biblia ,čiže Sväté písmo je zbierka kníh , ktorá vznikala stovky rokov .Je písaná mnohými literárnymi formami a štýlmi , v rôznych dejinných a kultúrnych obdobiach .Je ovplyvnená rôznymi tradíciami a obsahuje rozličné teologické pohľady .Kresťania veria ,že ľudskí autori a redaktori biblických textov boli inšpirovaní Božím Duchom .

1. Základná terminológia Misia (poslanie) slovenské slovo „misia”- preklad latinského slova „missio” , ktoré znamená poslanie slovo „poslať”: je jedným z kľúčových slov v Biblií . (Mojžiš a proroci vedeli, že ich poslal Boh (porovnaj Ex 3,15; Jer 7,25 ;Iz 6,8) )

chápanie misie v kresťanstve : je svedectvom o skúsenosti života s Ježišom Kristom (učenie a nasledovanie Krista) Misijný príkaz Ježiša Krista : Mt 28 19-20 chápanie misie v judaizme : je povolanie Izraela svedčiť o zmluvnom vzťahu k Bohu. Príslušníci židovského ľudu plnia „misiu” : tým, že žije podľa TÓRY (zákona). Židovské spoločenstvo sa neusiluje o misijnú činnosť.

b) Charis (milosť) pochádza z hebrejského slova „hen” používanom v Starom zákone slovo „hen” vyjadruje láskavý prístup k núdznemu človeku , ktorý potrebuje pomoc . slovo „hesed “ často vyjadruje láskavosť a dobrotu. Je však viac ako akt milosrdenstva. Zahrňuje aj stály vzťah a záujem o druhého, veľmi podobný priateľstvu. Toto slovo sa používa na opísanie Božieho postoja k izraelskému ľudu.

Charis V spisoch Nového zákona sa pojem „milosť“ (charis ) sa najčastejšie vyskytuje v Pavlových listoch a je ich kľúčovým termínom .Koncept milosti v Pavlovom ponímaní je kľúčovým v jeho chápaní spásy .

c) Charita pochádza z gréckeho slova „charis” :priazeň, milosť termín charita, sa používa v spojení označenia inštitúcie poskytujúcej pomoc človeku v núdzi tieto inštitúcie sú väčšinou cirkevné, ale existujú aj občianske združenia a iné, ktoré taktiež poskytujú túto pomoc

2. Východiska misie a spravodlivosti v starom zákone univerzálnosť zjavenia spásy v starom zákone biblia hovorí, že tento svet a človeka v ňom stvoril Boh z lásky niekedy na začiatku dejín vstúpilo do ľudskej spoločnosti zlo autor knihy Genezis mu dal podobu hada

prví ľudia chceli byť ako Boh (por. Gn 3,5 ) pýcha → Babylonská veža → pomätenie jazykov (por. Gn 11,4) pre pýchu ľudí, nebola možná spásonosná zmluva medzi Bohom a celým ľudstvom voľba jedného spravodlivého muža – Abraháma Abrahámovi Boh prisľúbil, že z neho bude pochádzať veľký národ (por. Gn 12,2 ) táto udalosť je začiatkom dejín vyvoleného ľudu, ľudu menom Izrael

sú vyvolení, nie ako jednotlivec, ale ako národ Izrael bol maličký a preto si ho Boh vyvolil ( por. Dt 7,7 ; 1. Kor. 1, 27) Abrahám, Jozef, Mojžiš, Dávid : neboli urodzeného rodu , ani popredným postavením

neplodné ženy → matky veľkých Božích vyvolených Sára → Izák Rebeka → Jakub Anna → Samuel Alžbeta → Ján Krstiteľ v Starom zákone, v knihách dejepisných, prorockých, múdroslovných, sa nachádzajú znaky, ktoré poukazujú ponad Izrael a jeho partikularizmus na univerzálnosť

partikularizmus (lat.) : snaha o odtrhnutie alebo zdôraznenie časti proti celku prvých 11. kapitol knihy Genezis popisuje predhistóriu dejiny spásy začínajú stvorením na prvých stranách Biblie je opísané odkiaľ pochádza zlo “Ten“, ktorý sa narodí zo ženinho potomstva, hadovi raz „pošliape hlavu“ (por. Gn 3,15). (protoevanjelium) zmluva s Noe : prísľub, že už nebude potopa

Melchizedech , Kanaánčan (pohan) obetoval Abrahámovmu Bohu chlieb a víno kniha proroka Jonáša hovorí o Bohu, ktorý chce spasiť všetky národy sveta Kniha proroka Malachiáša , národy sa zjednotia v novom kulte : od východu slnka až po jeho západ budú na každom mieste prinášať pravú a čistú obetu (por. Mal 1,11) o univerzálnosti, spáse a Božej láske hovoria aj nasledujúce knihy : Sirachovcová, Jób, Múdrosti, žalmy 96,97,98,99, 100.

Sociálna spravodlivosť sociálne oslobodenie : významné hľadisko misijnej a charitatívne práce Mojžišovský zákon dbal na starostlivosť o chudobných (pozri Lv 19,9n , Dt24) sociálne črty prorockých kníh Amosa, Micheaša, Izaiáša a Habakuka

Odporovanie zlu starom zákone je niekoľko miest, kde Boh bojuje proti Satanovi (pozri Zach 3,2) satanas (gréc.) – protivník diabolos (gréc.) – ten, ktorý ohovára, rozdeľuje

Hlavné skutočnosti, ktoré charakterizujú východiská misijnej činnosti podľa starého zákona suverenita Boha voči všetkým ľudom vzájomné ovplyvňovanie Izraelitov a kultúr okolitých národov úsilie o sociálnu spravodlivosť a oslobodenie pre chudobných a utláčaných

očakávanie Mesiáša, ktorý prinesie spásu Izraelu, ako aj celému svetu vízia budúcnosti, kde všetky národy budú tvoriť jeden Boží ľud

3. Východiska misie a charity v novom zákone Ježišovo misijné pôsobenie v evanjeliách vystupuje Ježišov sociálny rozmer . Najmä v evanjeliu sv. Lukáša. Zaujíma sa o chudobných, slabých, chorých, ubolených a hriešnych ústredným prvkom Ježišovej misie je ohlasovanie Božieho kráľovstva evanjelium podľa sv. Matúša končí misijným poverením (por. Mt 28, 16-20) misijné cesty sv. Pavla

Dobový kontext a situácia Ježišove obdobie - plné sektárstva a fanatizmu Palestína okupovaná – pod rímskou správou pre židov, hanba; že sa ich zem zasľúbená stala provinciou Rímskej ríše zelóti – radikálna skupina => Ježíš vyslobodí Izrael spod rímskej nadvlády sociálny rozmer Ježišovej misie, je opísaný najmä v evanjeliu sv. Lukáša (slabí, chorí, ubolení, hriešni, odvrhnutí, atď.)

do jeho misijného záberu zapadali aj bohatí, ale aj zákonníci a farizeji (por. Mt. 9,9; Lk 7,36; Jn 3,1) Božie kráľovstvo pochádza od Boha a Boh ho slobodne a z lásky dáva ľudom Ježiš nezavrhoval židovský zákon. Vyčítal farizejom ich pokrytectvo vo vzťahu k zákonu. neprišiel ho zavrhnúť, ale naplniť (por. Mt 5,17) je nemožné milovať Boha bez lásky k blížnemu. Ježiš to názorne ukázal pri poslednej večeri, keď učeníkom umyl nohy. To znamená , že je to predovšetkým služba druhým.

Situácia prvotnej cirkvi judaizmus bol pluralitný , v tom čase a umožňoval, aby židovské kresťanstvo (tzv. židokresťanstvo) existovalo ako jedna skupina, medzi ostatnými.

Prvé misie k pohanom priekopníci misijnej činnosti v prvotnej cirkvi boli predovšetkým : Peter (por. Sk 2,14; 3,12;9,32) Ján (por. Sk 3,11; 4,13) Jakub (por. Sk 5,13) ktorí boli považovaní za „stĺpy Cirkvi “ (por. Gal. 2,9)

anonymní misionári, helénisti – prenikli do Antióchie, hlavného mesta provincie Sýria. ranný kresťanský život sa vyznačoval komunitným charakterom

Chyby prvotnej Cirkvi prvý list Korinťanom : v ňom sa spomínajú nešváry členov cirkvi v Korinte (Pavlov list) list siedmim cirkvám v Malej Ázii v knihe Zjavenia apoštola Jána. hádky a škriepky medzi apoštolmi (por. Mk 10,35n)

Misijné črty evanjelií f 1) Evanjelium podľa Marka misionársky charakter Evanjelia podľa Marka sa prejavuje v jeho kompozičnej štruktúre. cieľom evanjelia podľa Marka je posilniť vo viere Kresťanov z pohanstva, aby v prenasledovaní ostali verní Kristovi

kľúčové slová Evanjelia podľa Marka sú tieto : Boží syn, viera, nasledovanie, kríž Ježišove misijné poverenie (por. Mk 16; 15-18 ) stojí v závere pridanom v neskoršom období.

f 2) Evanjelium podľa Matúša v misijnej teológii : poukazuje na dejiny spásy podľa Matúša, Ježišova smrť dáva do pohybu posledné obdobie dejín odmietnutie Ježiša väčšinou izraelského národa v Matúšovej interpretácii znamená vznik univerzálnej misie a jeho nasmerovanie na neizraelské národy v jeho evanjeliu rezonuje téma učenictva

v jeho evanjeliu sa zdôrazňuje pohanov Evanjelium končí známym misijným poverením (por. Mt 28,16-20) misijný dôraz nie je kladený na prvotné ohlasovanie evanjelia, ale na namáhavú úlohu viesť a vychovávať ľudí k učeníctvu

f 3) Evanjelium podľa Lukáša a Skutky apoštolské téma misie, je ústrednou témou oboch Lukášových spisov Lukáš sa venuje témam : pôsobenie Ducha Svätého obrátenie a odpustenie hriechov láska a prijatie nepriateľov modlitba

v evanjeliu sa zameriava na chudobných, biednych, utláčaných, chorých, odstrkovaných spoločnosťou spomedzi evanjelistov prináša najviac správ o Ježišovej matke, panne Márii. 2. Lukášov spis, Skutky apoštolské, popisujú rozvinutie misii do pohanského sveta spisy sú v jednote z hľadiska misijnej otázky

v evanjeliu použil geografiu ako nosný prostriedok na vyjadrenie teologického a misijného významu v Skutkoch apoštolských je cirkev predstavená ako spoločenstvo s dvojakou orientáciou : dovnútra navonok

f 4) Evanjelium podľa Jána líši sa od ostatných kompozíciou ale tiež duchom a rozvinutou teológiou evanjelium je charakterizované svojou meditatívnosťou hlavné pôsobisko p. Ježiša je v Jeruzaleme Ján nepoužíva výraz “Božie kráľovstvo” (okrem dvoch výnimiek v (por. Jn 3; 3,5) ale výraz “Nový život ”) téma, ktorá silno zaznieva v evanjeliu , je téma lásky , bratská podpora kresťanov navzájom

Misijná služba a učenie apoštola Pavla Pavol sa všeobecne pokladá za veľkého misionára prvotnej Cirkvi, a preto mu prislúcha titul Apoštola národov bol aj významným teológom prvotnej cirkvi kresťanské obce zakladal v mestách pozdĺž hlavných komunikácii na pomoc si priberal spolupracovníkov

obsahom jeho misijnej teológie sú témy : Nový život v Kristovi Cirkev ako nové spoločenstvo univerzálnosť spásy

“Od vás sa Pánovo slovo rozšírilo nielen po Macedónsku a Achajsku “Od vás sa Pánovo slovo rozšírilo nielen po Macedónsku a Achajsku ....” (1 Sol 1,8) v súvislosti s tým, je zaujímavé, že naši vierozvestovia pochádzali práve zo Solúna absolvoval 3. misijné cesty

4. Teologické základy misijnej a charitatívnej práce Trojičný základ : sv. Trojica je zjavením jednoty v pluralite Trojičný prameň podstaty misijnej činnosti znamená, že skrze Ježiša Krista, Božieho Syna, všetci ľudia dostavajú ponuku synovstva vo vzťahu k nebeskému Otcovi

túto službu medzi rozličnými národmi a sociálnymi skupinami zabezpečuje misijná služba Cirkvi, ktorú podnecuje a pohýňa Duch Svätý

Kristologický základ misij. a char. činnosti Kristológia sa usiluje dať odpoveď na otázku : Kto je Ježiš Kristus ? vyznanie Cirkvi prijaté na Chalcedonskom koncile znie : Ježiš Kristus je pravý Boh a pravý človek v jednej osobe.

Ježišove zmŕtvychvstanie ako východisko pre misijnú činnosť Ježišom k oslobodeniu a rozvoju Božie kráľovstvo ako dar, definitívny cieľ ako spása kráľovstvo pre chudobných

c ) Ekleziologický základ misijnej a charitatívnej činnosti v Biblii sa Cirkev označuje výrazom ekklesia (z gréckeho slova “ek-kalein” = “volať z ”) v kresťanskej terminológii slovo “cirkev” označuje všeobecné spoločenstvo veriacich, ale aj miestne spoločenstvá ( miestna cirkev) alebo aj Liturgické zhromaždenie. Tieto významy nemožno od seba oddeľovať spoločenstvo cirkvi (po grécky koinonia)

ekleziológia je časť teológie, ktorá sa zaoberá náukou o cirkvi jedna, svätá, všeobecná (katolícka) cirkev laická misijná služba dynamika spásy misijné duchovenstvo a inštitúcie

od Otca k Otcovi skrze Syna skrze Syna v Duchu v Duchu spoločenstvo Cirkvi vo svete (koinonia) Obr. Dynamika spásy

5. Antropologické východiská misijnej činnosti Kultúra ako prostredie misijnej činnosti človek sa rodí a žije v určitom kultúrnom prostredí termín „cultura” je latinského pôvodu pochádza zo slova „colere” : uctievať, ctiť, pestovať , kultivovať. Od neho pochádza slovo „kult” prvotný význam slova „kultúra” je teda náboženský. Označoval bohoslužobný kult.

kultúra je tvorená veľkou skupinou subkultúr (tie sa rozlišujú na základe územia, oblasti, etník atď.) akulturácia : termín kultúrnej antropológie. Znamená dlhodobý styk dvoch a viacerých kultúr a ich vzájomné ovplyvňovanie cieľom medzikultúrnej komunikácie v misijnej činnosti je umožniť, aby sa v misijnej krajine zakorenil a rozvinul nový životní štýl s rešpektovaním miestnej kultúry a tradícii, ako aj biblickej pravdy a cirkevnej skúsenosti

činitele medzikultúrnej komunikácie : svetonázor : poznať obsah náboženstva poznávacie procesy jazykové formy vzorce správania sociálne štruktúry mediálne vplyvy : spôsoby prenosu správ motivácie : spôsoby rozhodovania ľudí kultúrny šok - pocit bezmocnosti a dezorientácie v cudzom kultúrnom prostredí

6. Prehľad dejín misijnej a charitatívnej činnosti Dejiny misijnej a charitatívnej činnosti delíme na : starovek (grécko-rímske obdobie), (0-6 storočie) stredovek (cca 6-16 storočie) novovek (16-20 storočie) súčasnosť (20-21 storočie)

Štruktúra období starovek začiatky misijnej činnosti ranej Cirkvi charitatívna služba v prvotnej cirkvi prenasledovanie kresťanov obdobie po Milánskom edikte misijná činnosť medzi Arabmi invázia pohanských kmeňov zo severovýchodu

mníštvo v službách misie charitatívna činnosť po Milánskom edikte xenodochium – starostlivosť o cudzincov a pocestných orfanotrofium – útulok pre siroty gerontotrofium – útulok pre starých ľudí prochotrofium – chudobince, ktorý spravoval biskupom stanovený diakon alebo kňaz nosokomium – ošetrovanie chorých

stredovek misia ku Germánom (Winfrid- sv. Bonifác) (673-754) Misia k Slovanom (sv. Cyril a Metod , 863) veľký rozkol v kresťanstve (Fócius kontra pápež) križiacke výpravy kresťanstvo a islam misijná činnosť žobravých reholí charitatívna činnosť stredoveku

približne od 5. storočia, Slovania obývali územie severne od Dunaja a východne od Odry Karol Veľký posielal misionárov z Bavorska do Panónie k podunajským Slovanom, do oblasti Moravského a Nitrianskeho kniežatstva, ktoré po porážke Avarov boli ako Východná marka včlenené do Franskej ríše Salzburský arcibiskup Adalram vysvätil kniežaťu Pribinovi okolo roku 828 kostol v jeho sídle zvanom Nitrava (dnešná Nitra) 861 knieža Rastislav vyslal posolstvo do Ríma pápežovi Mikulášovi I. , v ktorom žiadal o misionárov

Pápež nemal misionárov ovládajúcich slovanskú reč Preto požiadal byzantského cisára Michala III. o slovanských misionárov. 863 príchod sv. Cyrila a Metoda hlaholika – preklad sv. Písma a litur. kníh položili základ pre rímsko-slovanskú ako aj byzantsko-slovanskú litur. založili teologickú školu na prípravu kňazov 867 pápež Hadrián II. ich prijal a schválil slov. litur.

sv. Cyril – chorý, ostáva v Ríme, v roku 869 umiera Metod bol vysvätený za biskupa a ako pápežský legát bol poslaný späť na Moravu vznik novej cirkevnej provincie, nezávislej od bavorských biskupov Metod – musel opäť musel cestovať do Ríma k pápežovi Jánovi VIII. bulou Industriae tuae (Tvojej usilovnosť) rok 880 potvrdil pravovernosť náuky a potvrdil Metoda v úrade arcibiskupa pre Veľkú Moravu nemecký biskup Viching strojil úklady proti Metodovi. 885 smrť Metoda , nástupca sa stáva sv. Gorazd , ktorého Metod určil za svojho zástupcu.

novovek koloniálny rozmach a misie patronátny misijný systém (Tordesailská zmluva, 1494, Alexander VI.) reformácia a jej vplyv na misie Cirkvi reformácia cirkvi zvnútra metóda akomodácie v Ázii

redukcie v Južnej Amerike osvietenstvo misia v zrkadle osvietenstva “ Zlatá éra ” misií ruská pravoslávna cirkev charitatívna činnosť novoveku

20. storočie a súčasnosť misie ad gentes II. vatikánsky koncil Pokoncilové obdobie charitatívna činnosť v 20 storočí (encykliky –Laboren exercens, Solicitudo rei socialis, Centesimus annus ) nová evanjelizácia globálna misia Cirkvi

krátky súhrn : pomerne rýchle šírenie evanjeliovej zvesti po rímskej ríši v 2. storočí sa kresťanstvo šírilo do severnej Afriky cez Egypt (významná kresťanská stanica v Alexandrii)

k šíreniu kresťanstva prispelo : vnútorná stabilita ríše (Pax-Romanum) pomerne spravodlivá vláda rímskych cisárov dobre komunikačné možnosti ríše (cesty atď.) úpadok pohanských kultov latinský úradný jazyk : vo všetkých rímskych provinciách život židov v diaspore rímskej ríše (diaspora –(lat.)- roztrúsenosť )

mimo hraníc Rímskej ríše : najskôr sa rozšírilo vo veľkej Sýrii najďalej zašiel apoštol Tomáš : do Indii, malabarské pobrežie charitatívna služba v prvotnej cirkvi, diakoni (pomocníci): starostlivosť o vdovy a siroty a) agapé : spoločné stolovanie kresťanskej komunity b) miestni biskupi zodpovedný za charitu

prenasledovanie kresťanov : obdobie asi 250 rokov medzi panovaním cisára Nera až po Diokleciána Milánsky edikt, Konštantín Veľký v roku 313 zrovnoprávnenie kresťanov misijná činnosť v Arábii : najmä medzi beduínmi mníšky spôsob života, Benedikt z Nursie (približne 480-547), založil kláštor Monte Cassino : nová dimenzia charitatívnej činnosti

biskup Bazil (Kapadócia) : najväčší špitálný komplex staroveku, veľkosť satelitného mestečka stredovek : nové typy misie : žobravé mníšske rády (františkáni, dominikáni) novovek : koloniálny rozmach a misie (napr. „redukcie” v Južnej Amerike) 19. storočie : zlatá doba misií 20. storočie : rozvoj občianskych charitatívnych hnutí

7. Modely a stratégie misijnej činnosti Misijné modely rozumieme systém požiadaviek, motivácií a aplikácii uplatnených v misijnej činnosti

podľa misiológa a antropológa (Louis J podľa misiológa a antropológa (Louis J. Luzbetak) , môžeme rozlíšiť tieto misijne modely : etnocentrický - paternalistický - triumfalistický 2) akomodačný (prispôsobenie) 3) kontextuálny inkulturačný Globálny : v súčasnosti sa uvažuje pri prebiehajúcej globalizácii (prínos našej katedry misiológie)

a1) Etnocentrický model etnocentrizmus : je vlastný každému človeku. Člen každého ľudského spoločenstva sa učí prirodzeným spôsobom svojej kultúre. Škála - prirodzená súdržnosť - xenofóbia - šovinizmus extrémy

a2) Akomodačný model akomodácia (prispôsobovanie) : vychádza z princípu, že aj v mimokresťanských kultúrach sa nachádzajú v ich spôsobe života dobré prvky aj kultúry odlišné od kresťanstva obsahujú prvky zhodné s evanjeliami misionár by mal kresťanstvo sprítomňovať, nie ako niečo protirečivé existujúcemu spôsobu života, ale ako priateľa, ktorý vlastní tajomstvo umožňujúce nekresťanskej kultúre dosiahnuť svoju dokonalosť zameranú na Boha Modely a.1; a.2 sú už dnes prekonané

a3) Kontextuálný model podľa niektorých autorov kontextuálny a inkulturačný model splývajú títo autori považujú inkulturaciu za vrcholný spôsob kontextualizácie

a4) Inkulturačný model v súčasnosti sa za najvhodnejší považuje tento model termín „inkulturácia” je nového pôvodu. Populárnym sa stal v 70-tych rokoch 20. storočia zásluhou jezuitských misiológov inkulturácia je zakoreňovanie evanjelia do kultúr národov výsledkom inkulturácie : nové spoločenstvo ľudí

a4.1) Proces inkulturácie a jeho etapy inkulturácia je zdĺhavý proces medzi obidvoma subjektmi vzniká ustavičný proces, ktorý má tieto dva smery : Evanjelizácia kultúry : najmä v rodinách, vo výchove, atď. sa stretáva evanjelium s kultúrou misijného regiónu Inkulturácia evanjelia : ide o integrovanie prvkov miestnej kultúry s kresťanstvom. Znamená to obohatenie kresťanstva prvkami danej kultúry

a4.1.1) Etapy inkulturácie rozlišujeme tri etapy : etapa : dosiahnuť prítomnosť evanjeliového posolstva v miestnej kultúre etapa : keď miestna cirkev nadobudne schopnosť chápať rozličné prvky miestnej kultúry etapa : ide o utvorenie nového spoločenstva ľudí : kresťanského spoločenstva

a4.2) Čo treba dodržiavať v procese inkulturácie? dve zásady : 1) zlučiteľnosť s evanjeliom 2) spoločenstvo so všeobecnou cirkvou

a4.3) Príklady inkulturácie 1) Biblické posolstvo by malo byť zrozumiteľné všetkým ľudom má tri etapy: preloženie Svätého Písma do miestneho jazyku interpretácia miestna evanjeliová kultúra

Príklady : Veľká Morava zjavenie Panny Márie v Guadalupe (57-ročný Chuan Diego – vrch Tepayac ,rok 1531 9.december, zjavila sa ako mestička, čo symbolizuje stretnutie medzi domorodou a španielskou kultúrov) iniciácia Pápua-Nová Guinea oheň u Evankov

a5) Globálny model výraznejšie prejavenie v 2. polovici 20. storočia prudká a rýchla zmena rôznych hodnôt aj misijná činnosť sa musí prispôsobiť a vytvoriť globalizačný model

a5.1) Čo je globalizmus ? znamená ideológiu svetovej nadvlády voľného obchodu a trhovej ekonomiky

a5.2) Čo je to globalizácia ? proces, ktorý utvára nadnárodné sociálne väzby, priestory, prehodnocuje lokálne kultúry a vťahuje do seba tretie kultúry znamená svetovú spoločnosť bez svetového štátu a bez „svetovej vlády” t.j. aj bez konkrétnej zodpovednosti internet, globálna technológia spoznávania miliardy ľudí negatívum : tlak médií má negatívny vplyv a výrazne ovplyvňuje samostatné rozlišovanie

a5.3) Dimenzia globalizácie ekonomický : slobodný pohyb kapitálu informačno-mediálný : prudký rozvoj informačných technológií kultúrny : kultúrna pluralita (intenzívne stretávanie) enviromentálný : rast spotreby, negatívny dopad na prírodu politický : oslabovanie suverenity slabších štátov

hodnotový a náboženský : propagácia konzumného štýlu života, úpadok duchovného života jednotlivcov a tým aj celej spoločnosti sociálny : vplyvom globalizácie sa mení rozvrstvenie spoločnosti (vytvára sa čoraz väčšia priepasť medzi chudobnými a bohatými)

a5.4) Globalizácia a misijná činnosť cirkvi východiska môžeme nájsť v encyklikách posledných pápežov

8. Misijné stratégie slovo stratégia má pôvod z gréckej vojenskej taktiky. Znamená koordinovaný plán vedenia vojenských operácii. do misijnej stratégie patrí : 1) určenie misijných cieľov 2) návrh konkrétnych krokov a prostriedkov na dosiahnutie týchto cieľov pre kresťanov je najväčším misijným „stratégom” Duch Svätý

stratégia misijnej práce býva poznačená aj charizmou alebo spiritualitou misionára či misijnej skupiny (matka Tereza, páter Damiano a pod.) aj najlepšia stratégia bez „schopných” vojakov nemá význam. To znamená, že misionár bude ústredným prvkom úspechu resp. neúspechu v misijnej činnosti.

9.Cieľ a motívy misijnej činnosti Cirkvi 9.1. Cieľ misijnej a charitatívnej práce „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie Kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjelium“ (Mk 1,15; por. Mt 4,17) týmto výrokom Ježiš naznačil cieľ misijnej činnosti svojej Cirkvi : pohnúť ľudí k obráteniu vzbudiť v nich pravú vieru

aby ho nasledovali prísť do Božieho Kráľovstva dosiahnuť plnosť života (por. Jn 10,10) (účasť na živote Svätej Trojice)

9.2 Motívy misijnej a charitatívnej práce Cirkvi motív – pohnútka pre činnosť človeka motívy misijnej a charit. práce cirkvi sú : misijné poverenie Kristianizácia národov Božie kráľovstvo charitatívne pohnútky a sociálna spravodlivosť oslava Boha motivujúca láska

10. Metódy a formy misijnej činnosti 10.1.1 ) Misijný pôsob misijný spôsob „byť ľuďmi“ je prvou formou misijnej činnosti Cirkvi. Znamená to žiť s ľuďmi tam, kde Cirkev málo prítomná. Hlavným cieľom tohto spôsobu je svedčiť o Božej láske vo vzťahoch. (Karol de Foucauld – život medzi Tuaregmi na Sahare) 8 = 10

10.1.2) Dialóg dialóg : základná forma komunikácie dialóg s kultúrami dialóg medzi náboženstvami : nadčasové, bezhraničné pôsobenie Ducha Svätého v dialógu s inými náboženstvami.

Formy medzináboženského dialógu dialóg života : rôzne náboženstvá sa snažia žiť v pokoji vedľa seba dialóg spolupráce : členovia z oboch strán hľadajú spoluprácu, na oslobodenie spoločnosti dialóg teológov : teológovia z oboch strán hľadajú možnosti pokojnej spolupráce a spolužitia

4) dialóg náboženských skúsenosti Islam : obe strany dialógu sa delia navzájom o svoje duchovné bohatstvo. (islam –-odovzdanosť Bohu – Alahovi) (moslim - vyznávač Alaha) (zakladateľ islamu - Mohamed) základné prvky islamskej viery krédo : univerzálne vyznanie viery viera v jedného Boha (Alaha), jeho anjelov a jeho knihy, medzi ktorými má korán svoje zvláštne postavenie ako „pečať proroctiev“, v jeho prorokov ...

odmenení podľa svojich skutkov c) posledný súd : všetci mŕtvi budú vzkriesení a odmenení podľa svojich skutkov d) päť pilierov náboženského života moslimov šaháda : vyznanie viery v jediného a pravého Boha a jeho posla Mohameda zakát : almužna pre chudobných hadždž : raz za život púť do Mekky saum : pôst od svitu do mrku, počas pôstneho mesiaca ramadán džihád : (tzv. sväta vojna), niekedy označený ako ďalší pilier

znamená ďalšiu formu služby Bohu, čiže usilovať o to, čo sa páči Bohu znamená ďalšiu formu služby Bohu, čiže usilovať o to, čo sa páči Bohu. V krajnom prípade môže znamenať aj boj proti nepriateľovi islamu, to však nie je jeho prvoradý význam. Mohamed učil, že „veľký džihád“ je duchovný zápas moslima za vlastnú vieru a potrebu kajúcnosti , zatiaľ čo džihád ako vonkajší bojový konflikt nazýval „malé“ usilovanie. salát : 5 x denne (rituálna modlitba)

b) Hinduizmus hinduistická tradícia je rozmanitá a bohatá eposy : (Mahabharata a Ramájana) purany, tantry : písané v sankrite sú základom náboženských tradícii sansara : prevteľovanie duší karma : následky svojich skutkov sansara a karma : sú základné skutočnosti ľudskej existencie mókša : je konečný cieľ života

c) Budhizmus zakladateľ Siddhártha Gautama (cca 563-483 pred Kristom) podľa Budhu : si ľudia sami spôsobujú utrpenie, pretože lipnú na tom, čo nie je trvalé, ale čo sa stále mení a pomíňa. Odriekanie (násilia, lží, krádeže, nezákonného pohlavného styku atď.), dobročinnosť a meditácia vedú k osvieteniu , čiže k poznávaniu pravého stavu vecí a oslobodenia od utrpenia k nirváne (vyhasnutie plameňa žiadostivosti)

d) Dialóg s novými náboženskými hnutiami misijné hnutia ázijského pôvodu západné ezotericko-gnostické hnutia a ďalšie

10.1.3) Evanjelizácia znamená prinášať radostnú zvesť o spáse všetkým ľudom účelom je utvárať vnútornú premenu človeka základné spôsoby evanjelizácie : svedectvo, ohlasovanie, katechéza, liturgia a sviatosti, osobný styk, pouličná evanjelizácia, prvky ľudovej zbožnosti, práca v hnutiach atď. katechéza : elementárny úvod do spoločenstva kresťanskej viery liturgia a sviatosti : krst, eucharistia, birmovanie, sviatosť zmierenia

10.1.4) Utváranie kresťanských spoločenstiev malé kresťanské spoločenstvá základňové spoločenstva miestne cirkvi

10.1.5) Ekumenické hnutie z gréckeho „oikuméne“ : cela obývaná zem „oikumenikós“ : celosvetový : je názov pre rozličné činnosti zamerané na dosiahnutia jednoty kresťanov, ktorí sa usilujú dosiahnuť hlbší vzťah ku Kristovi rozdelenie kresťanov na dve výrazne vrcholy : rozdelenie medzi západné-východne kresťanstvo v 11. storočí (Rím - Byzancia) v 16. storočí (1517 Wintemberg) rozdelenie západného kresťanstva reformáciou

živé elementárne hnutie vyžaduje : obnova cirkvi : väčšia vernosť cirkvi, svojmu povolaniu obrátenie srdca spoločná modlitba vzájomné bratské poznávanie ekumenická formácia : kňazov, misionárov dialóg medzi teológmi spolupráca medzi všetkými kresťanmi

10.1.6) Diakonia oslobodenia a rozvoja misijná práca by mala ľuďom sprostredkovať skúsenosť oslobodenia človek dnes žije pod ťarchou sociálnych, ekonomických, politických, kultúrnych, náboženských a iných tlakov

dimenzia celosvetového oslobodenia a rozvoja človeka : biologická : zabezpečenie biolog. potrieb psychická : vnútorné uzdravenie duchovná dimenzia : oslobodenie od hriechu sociálna : oslobodenie, rozvoj chudobných, utláčaných, marginalizovaných

súčasťou misijnej diakónie je tiež edukačná činnosť vnútorné uzdravenie - etapy: prijatie seba samého prijatie druhých prijatie svojej situácie zdravotnícka misijná služba sociálno-charitatívna práca eucharistická diakónia : kresťania by mali žiť eucharistické kresťanstvo

11.Metódy charitatívnej práce 11.1. sociálna, charitatívna, misijná práca majú svoje spoločné znaky a rozdielné znaky SP-soc. práca CHP- charitatívna práca MP-misijna práca

Cieľ SP : uspokojenie bio-psycho-sociálných potrieb CHP : ako u SP + duchovný rozvoj človeka MP : Božie kráľovstvo (ako u CHP + def. budúcnosť človeka) b) Cieľový subjekt SP : sociálne odkázaní + sociál.vylúčovaní CHP : ako SP MP: všetci ľudia, prednostne však SP alebo CHP

c) Metódy SP: svoje vlastné (práca s jednotlivcom, skupinou, komunitou atď.) CHP : tie isté ako SP+ prihliadnutie na duchovný rozvoj človeka MP : tie isté + svoje vlastné (dialógy, inkulturácia a pod.)

d) Vykonávatelia SP : profesionálni pracovníci CHP : prof d) Vykonávatelia SP : profesionálni pracovníci CHP : prof. pracovníci + dobrovoľníci MP: podobne ako CHP c) Zabezpečenie SP : štát alebo samospráva + menšej miere sponzori CHP : sponzori, dary, zbierky, samofinancovanie MP : cirkev, sponzori, dary, zbierky atď.

f) Motivácia SP : solidarita, sociálne cítenie CHP : dôstojnosť človeka stvoreného na boží obraz + solidarita M : Božie kráľovstvo + dôstojnosť človeka stvoreného na Boží obraz + sociálne cítenie + solidarita

11.2) Metódy charitatívnej činnosti pozorovanie a vyhľadávanie cieľovej objektu poradenstvo s akceptovaním potrieb človeka prevencia (do úvah sa berie aj duch. práca) stanovenie sociálnej diagnózy uplatňovanie služieb sociálnej pomoci práca v teréne, streetwork

využitie poznatkov príbuzných disciplín sprostredkovanie kontaktov na iné inštitúcie úsilie o integráciu cieľového subjektu do spoločnosti spoluvytváranie sociálnej politiky regiónov ovplyvňovanie verejnej mienky výskum v sociálnej a charitatívnej oblasti

11.2.1) Humanitárna pomoc zvláštna forma charitatívnej činnosti jej ciele sú : zabezpečiť prežitie postihnutých ľudí zmierniť útrapy postihnutých rešpektovať ľudskú dôstojnosť návrat do normálneho života (repatriácia)

zásady poskytovania humanitárnej pomoci : mala by byť poskytovaná len počas krízového stavu má dať možnosť miestnym ľuďom zapojiť sa do jej práce iné zásady závisle od konkrétnych podmienok krízy v danom regióne

11.3) Kresťanská sociálna náuka vychádza z biblického posolstva lásky a služby blížnym

základné princípy : spoločné dobro personalita : človek je obdarený rozumom, osobná zodpovednosť solidarita : ľudstvo je jedna veľká rodina subsidiarita : (z lat. „subsidium“ pomoc, podpora). Každý by mal konať to, na čo má schopnosti.

11.4) Spolupráca s dobrovoľníkmi človek, čo koná charitatívnu činnosť dobrovoľne charit. činnosť umožňuje široké uplatnenie dobrovoľníkov

12. Organizácia misijnej činnosti odborná príprava komunikačná príprava duchovná príprava 12.1) Koordinácia misijnej činnosti v rámci každej diecézy je hlavným koordinátorom misijnej činnosti : biskup

12.2) Tímová práca v misiách synergický efekt : spolupôsobenie členov tímu má väčší potenciál a efekt rozhodovanie v misijnom tíme : robiť pokiaľ možno konsenzom musí existovať vodca tímu

13. Misijná spiritualita základné črty spirituality trojičný prameň : pramení zo života sv. Trojice povolanie od Krista otvorenosť Duchu Svätému modlitba a kontemplácia zrieknutia sa seba

spiritualita zdola : Boh hovorí skrze ľudí zameranie na inkulturáciu láska eucharistia radosť a humor svätosť

13.1) Kríza misionárska kríza : môže byť zapríčinená vonkajšími a vnútornými činiteľmi vernosť vedenie Duchom Svätým stav krízy => signál pre zmenu

13.2) Modlitba misijného a charitatívneho pracovníka základ každodennej sily útočisko v kríze ústna modlitba rozjímanie (meditácia) : rozvinul ju sv. Ignác z Loyoly, má presnú štruktúru kontemplatívna modlitba : sa považuje za vrcholnú formu, rozjímanie prechádza do kontemplácie – sústredenie na výlučne na Boha vrchol misionárskej modlitby : úplná odovzdanosť do Božej vôle

14. Krátke dejiny charitatívnej práce v dobe po Kristovi 14.1. Charitatívna činnosť starovekej cirkvi apoštoli sa od prvého dňa venovali chudobným. Pokladali to za svoju povinnosť. cirkev rástla a preto pribrali pomocníkov (vysvätili sedem diakonov) biskup sa cez celý kresťanský starovek staral o všetkých chudobných súkromná charitatívna činnosť neexistovala

„Didascalia“ (cirkevný poriadok) z 3 „Didascalia“ (cirkevný poriadok) z 3. storočia, pokladal súkromné almužny za urážku biskupa, lebo budia dojem, že biskup sa nestará o svojich chudobných chudobní, ktorých cirkev pravidelné podporovala sa volali „matricularii“ t.j. zapísaní do cirkevnej matriky od Hypolita sa dozvedáme, že rímska cirkev okolo roku 190 mala presný zoznam kresťanov odsúdených na nútené práce na Sardínii a posielal im pravidelné podpory

v roku 251 mala rímska cirkev 1500 matrikovaných chudobných od 4.storočia sa pre matrikovaných chudobných stavali osobitné budovy, sirotince, chudobince a útulne pre cestujúcich kresťanov

14.2) Stredovek rozvoj mníšskych rádov : nová dimenzia starostlivosti o chudobných (zakladateľ západného rádového života sv. Bedikt z Norcie 521, Monte Cassino ) v 13. storočí, ktoré sa pokladá za vrchol stredoveku, počet európskeho obyvateľstva (s výnimkou riedko obývaného Ruska a Balkánu) sa odhaduje na 30 mil. v 15. storočí bolo už 50 mil. obyvateľov v Európe

14 a 15 storočie : vojny sú krvavejšie, sociálne prevraty násilnejšie veľkolepý rozvoj obchodu, Taliansko najbohatší štát s pribúdaním obyvateľstva, prudko pribúda aj chudobných do 19. storočia : začali vznikať prvé občianske charitatívne organizácie, súkromné charitatívne zariadenia boli zriedkavé 19 a 20 storočie : prudký rozvoj sociálnej práce a tým aj paralelne charitatívnej práce

[Hlasy z domova a misií, november 1990,str [Hlasy z domova a misií, november 1990,str.16] Našou prvou povinnosťou, keď sa blížime k inému národu, inej kultúre, inému náboženstvu, je vyzuť si obuv, lebo to miesto je sväté. Ak tak neurobíme, riskujeme pošliapanie, zničenie snov predstáv ľudí. A čo by bolo ešte závažnejšie, znamenalo by to, že sme si neuvedomili, že pred nami tam už bol Boh. /John Taylor/

K tomuto prekrásnemu a citlivému výroku pridáme aj rovnako nádherný dôkaz. Bude ním modlitba siouxkých indiánov, ktorá vznikla dávno predtým, než na ich pôdu vstúpila noha prvého kresťanského misionára.

Modlitba siuoxkských indiánov /Misijný kalendár SVD, 1992, str Modlitba siuoxkských indiánov /Misijný kalendár SVD, 1992, str. 51/ Veľký duch, ktorého hlas počujem vo vetre a ktorého dych dáva život celému svetu, vypočuj ma. Predstupujem pred tvoju tvár ako jedno z mnohých tvojich detí. Pozri sa, som malý a slabý, potrebujem tvoju silu a múdrosť. Daj, nech putujem v kráse, nech moje oči stále vidia purpurovočervený západ slnka. Nech si moje ruky vážia veci, ktoré si stvoril a moje uši nech počujú tvoj hlas. Urob ma múdrym, aby som mohol poznávať veci, ktorým sa naučil môj ľud, učenie skryté v každom lístočku a v každej skale.

Túžim po sile nie preto, aby som mal prevahu nad svojimi bratmi, ale aby som dokázal zvíťaziť nad svojím najväčším nepriateľom – nad sebou samým. Urob ma vždy ochotným, aby som s čistými rukami a úprimnými očami prichádzal k tebe, aby môj duch, až život zmizne ako zapadajúce slnko, mohol prísť k tebe a nemusel sa hanbiť.

/Hlasy z domova a misií, november 1995, str /Hlasy z domova a misií, november 1995, str. 6/ Kristus, ktorý ma núti zamyslieť sa a ktorý ma provokuje Schytil ma hnev a On mi hovorí – Odpusť! Dostal som strach a On mi hovorí – Len odvahu! Zapochyboval som a On mi hovorí – Len dôveruj! Chytá ma úzkosť a On mi hovorí – Len spokojne! Chcel by som ostať sám, ale On mi hovorí – Poď za mnou! Robím si plány a On mi hovorí – Vzdaj sa ich! Zháňam majetok a On mi hovorí – Zbav sa ho! Chcem žiť v istote a On mi hovorí – To ti nemôžem zaručiť! Chcem žiť a On mi hovorí – Daruj svoj život!

Myslím si : To by bolo výborné pre mňa a On mi hovorí - To ti aj tak nevystačí! Rád by som bol vedúcim a On mi hovorí – Pokus sa druhým slúžiť! Chcem rozkazovať a On mi hovorí – Radšej poslúchaj! Chcem to pochopiť a On mi hovorí – Ver! Chcem to mať jasné a On mi hovorí – V podobenstvách ! Rád sa unášam a On mi hovorí – O konkrétnych veciach! Milujem svoj pokoj a On mi hovorí, že som plný nepokoja!

Uplatňujem násilie a On mi hovorí o pokoji Uplatňujem násilie a On mi hovorí o pokoji. Siaham po meči a On mi hovorí – Schovaj ho! Myslím na pomstu a On mi hovorí – Nastav aj druhé líce! Hovorím o pokoji a On mi hovorí, že priniesol meč. Rád by som veci zahladil a On mi hovorí, že priniesol oheň na zem! Rád by som sa povyšoval a On mi hovorí, že mám byť ako dieťa. Rád by som sa schoval a On mi hovorí – Vyjdi na svetlo!

Obzerám sa po prvom mieste a On mi hovorí – Sadni si na posledné Obzerám sa po prvom mieste a On mi hovorí – Sadni si na posledné! Túžim po tom, aby si ma iní všimli a On mi hovorí – Modli sa v skrytosti! Nie : Toho Ježiša neviem pochopiť. Provokuje ma! Tak ako mnohí z jeho učeníkov, aj ja by som mal sto chutí poobzerať sa po inom majstrovi, ktorému by som lepšie rozumel a ktorý by odo mňa menej vyžadoval. Ale zdá sa, že je to so mnou ako so sv. Petrom : Nepoznám iného, ktorý by mal slová večného života.

Ďakujem za pozornosť