Členenie ložísk nerastných surovín Vznik endogénnych ložísk súvisí s diferenciáciou chladnúcej magmy. Ložiská vzniknuté v priebehu uceleného vývoja magmy, označujeme za ložiská magmatogénne. Patria k ním ložiská magmatické, pegmatitové, metasomatické, hydrotermálne a ďaľšie. Exogénne ložiská vznikajú zvetrávaním hornín alebo už existujúcich ložísk nerastných surovín. Patria sem ložiská zvetrávacie a sedimentárne.

Endogénne ložiská nerastných surovín Zloženie magmy Magma je tvorená mnoho zložkovým systémom. Pre-važne je to žeravo-tekutá silikátovú tavenina. Tavenina obsahuje aj rôzne pevné a plyn-né látky. Prchavé látky:H2O, CO2, H2S, S, HCl. Endogénne ložiská nerastných surovín Hlavné zložky sú kysličníky Si, Al, Fe, Ca, Mg, Na, K, Ti.

Magmatická diferenciácia Likvačná diferenciácia (nad 1200 °C). Vzniknú nemiešateľné taveniny – sulfidická a silikátová. Kryštalizačná diferenciácia (500-1200 °C). Ložiskotvorné minerály kryštalizujú v časovom predstihu pred horninotvornými minerálmi. Kryštalizačná diferenciácia (pod 700 °C). Najprv kryštalizujú horninotvorné minerály, neskôr loži-skotvorné zložky zo zbytkovej taveniny.

Likvačné ložiská Pri teplote v rozsahu 1500-1200 °C vzniknú dve ne-miešateľné taveniny: sulfidická a silikátová. Žeravotekutá magma Sulfidická tavenina. Likvačné ložiská Silikátová tavenina. Ranno magmatické ložiská Neskoro magmatické

Likvačné ložiská Sulfidická tavenina sa oddeluje ako nemiešateľná zložka do kvapiek až globúl. Sú hustejšie a vplyvom gravitačnej diferenciácie klesajú na dno magmatic-kého (intruzívneho) telesa. Pri zvýšenom obsahu síry sa tvoria vtrúseninové až masívne sulfidické Ni-Cu rudy (pentlandit – Ni do 1,5 %), chalkopyrit – Cu, magnetit – Fe).

Sudbury

Protomagmatické (ranno magmatické, segregačné) ložiská Vznikli kryštalizačnou diferenciáciou. Ložiskové mi-nerály kryštalizovali s predstihom alebo súčasne s prvými horninotvornými minerálmi. Úžitkové minerály Cr, grafitu a diamantu majú idiomorfné obmedzenie. Pri vyššej hustote Cr-rúd (chromit) sa uplatňuje v int-ruzívnych masívoch ultrabázických hornín (perido-tity, nority) gravitačná diferenciácia.

Chromit anortozite Bushveldský masív

Bushveld komplex

Bushveld komplex – Merensky Reef Sulfidická formácia Pt (Ni.Cu) rúd obzoru Merensky, má obsah Pt kovov 7,5-11 g.t-1.

Diamant kryštalizuje pri 1200 °C a tlaku 5000 MPa, v komínoch s vystupujúcou kimberlitovou lávou. Komíny (pipes) vznikli v tektonicky aktivizovaných prekambrických platformách. Ložiská diamantov

Ložiská diamantov Kimberley

Hysteromagmatické ložiská (neskoro magmatické, fuzívne) Vznikajú kryštalizáciou zbytkovej taveniny medzi silikátovými zrnami, už vykryštalizovanej siliká-tovej taveniny. Môžu vznikať aj vtláčaním rudnej taveniny do dis-lokačných štruktúr. Vznikajú ložiská chromitu (pohorie Ural v Rusku, Turecko, Kuba), platinoidov (Ural), Ti-rúd (Tellnes- Nórsko) a magnetit-apatitová formácia (Kirunavaara Švédsko).

Sedimentárne ložiská Vznikajú mechanickou (gravitačnou) akumuláciou transportovaných pevných častíc (klastického materiálu) vo vodnom prostredí alebo chemickou akumuláciou (vyzrážaním) rozpustných ložiskotvorných látok z roztoku.

Sedimentárne ryžoviská Vznikajú akumuláciou ťažkých inertných minerálov a kovov v náplavoch a naviatinách. Aluviálne (riečne) ryžoviská Ťažké ložiskotvorné častice sa akumulujú v mies-tach náhleho poklesu rýchlosti riečneho toku.

Tvorba meandrov a ryžovísk.

Plážové (príbrežné, litorálne) ryžoviská Abrázna činnosť mora vytvára morskú pláž. Zvetrávaním, abráziou sa uvoľňujú ťažké minerály, ktoré sa koncentrujú v plážovom piesku.

Glaciálne (ľadovcové) ryžoviská Vznikajú v nevytrie-denom materiály ľadovcových morén. Významnejšie ložiská sú Au-nosné morény na Aljaške a diamantonosné morény v USA.

Eolické (naviatinové) ryžoviská Vznikajú v tylovej časti púštnych dún a v náveterných stranách prekážok v púštnych oblastiach. Barchan, tvoriaci sa po smere veterných prúdov