Ježišove kázne

Všetky 4 evanjeliá začínajú s a vyhlásením o pravej Ježišovej identite Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávidovho, syna (1,1) Abrahámovho.(1,1)Matúš Začiatok evanjelia Ježiša Krista, Božieho Syna.(1,1).Marek A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn(1:35).Lukáš Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. (1:1). Ján

Lukáš 4,16 Prišiel aj do Nazareta, kde vyrástol. Podľa svojho zvyku vošiel v. sobotu do synagógy a vstal, aby čítal.

Lukáš 4,17-19 Podali mu knihu proroka Izaiáša. Keď knihu rozvinul, našiel miesta, kde bolo napísané: „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu 19 a ohlásiť Pánov milostivý rok.“

Lukáš 4, Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho. 21 A on im začal hovoriť: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“ 22 Všetci mu prisviedčali a divili sa milým slovám, čo vychádzali z jeho úst, a hovorili: „Vari to nie je Jozefov syn?“

Lukáš 4,23 23 On im vravel: „Akiste mi pripomeniete príslovie: Lekár, lieč sám seba! Počuli sme, čo všetko sa stalo v Kafarnaume; urob to aj tu, vo svojej vlasti.“

Lukáš 4, A dodal: „Veru, hovorím vám: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti. 25 Ale vravím vám pravdu: Mnoho vdov bolo v Izraeli za dní Eliáša, keď sa zavrelo nebo na tri roky a šesť mesiacov a nastal veľký hlad po celej krajine. 26 A ani k jednej z nich nebol poslaný Eliáš, iba k onej vdove do Sarepty v Sidone.

Lukáš 4,27 27 A mnoho malomocných bolo v Izraeli za proroka Elizea, a ani jeden z nich nebol očistený, iba Sýrčan Náman.“

Lukáš 4, Keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev. 29 Vstali, vyhnali ho z mesta a viedli do až na zráz vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, a odtiaľ ho chceli zhodiť. 30. Ale on prešiel pomedzi nich a odišiel.

A opäť začal učiť pri mori. Okolo neho sa zhromaždil veľký zástup. Preto nastúpil na loď na mori a sadol si; a celý zástup bol na brehu. (Marek 4,1).

35 V ten deň, keď sa zvečerilo, im povedal: „Prejdime na (Marek 4,35). druhý breh.“ (Marek 4,35). (Marek 4,36). 36 I opustili zástup a vzali ho so sebou tak, ako bol, na lodi. Boli s ním aj iné lode. (Marek 4,36).

(Marek 4,37). Tu sa strhla veľká víchrica a vlny sa valili na loď, takže sa loď už napĺňala. (Marek 4,37). On bol v zadnej časti lode a spal na poduške. Zobudili ho a povedali mu: „Učiteľ, nedbáš o to, že hynieme? (Marek 4,38).

On vstal, pohrozil vetru a povedal moru: „Mlč, utíš sa!“ Vietor prestal a nastalo (Marek 4,39). veľké ticho.(Marek 4,39).

Zmocnil sa ich veľký strach a jeden druhému hovorili: „Čo myslíš, kto je to, že ho i vietor i more poslúchajú?“ (Marek 4, 41)

Marek 4,35-41 Utíšenie búrky Marek 6,45-52 Chôdza po mori Víchrica Vietor vial proti nim Ježiš spal vzadu na lodi. Ježiš zaostal vzadu, aby sa modlil. Ježiš prikázal vetru a moru, aby sa utíšili. Vietor ustal, keď Ježiš vstúpil do lode.

Marek 2,1-2 O niekoľko dní znova vošiel do Kafarnauma. Ľudia sa dopočuli, že je v dome, 2 a zišlo sa ich toľko, že už nebolo miesta ani predo dvermi. A on im hlásal slovo.

Marek 2,3-4 Tu prišli k nemu s ochrnutým človekom; niesli ho štyria. 4 A keď ho pre zástup nemohli priniesť až k nemu, odkryli strechu tam kde bol, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ležal ochrnutý.

Marek 2,5-7 Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy.“ 6 Sedeli tam aj niektorí zákonníci a v srdci uvažovali: 7 „Čo to tento hovorí? Rúha sa! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?“

Marek 2,8-9 Ježiš hneď svojím duchom spoznal, že tak rozmýšľajú, a povedal im: „Prečo si to myslíte vo svojich srdciach? 9 Čo je ľahšie - povedať ochrnutému: „Odpúšťajú sa ti hriechy,“ alebo povedať: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď!“?

Marek 2,10-11 Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy“ - povedal ochrnutému: „Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov.“

Marek 2,12 A on vstal, hneď si vzal lôžko a pred očami všetkých odišiel. Všetci sa divili, velebili Boha a hovorili: „Také niečo sme ešte nikdy nevideli.“

Lukáš 6,1 V istú sobotu išiel cez obilné pole. Jeho učeníci trhali klasy, mrvili ich rukami a jedli.

Lukáš 6,2 Tu niektorí farizeji povedali: „Prečo robíte, čo v sobotu neslobodno?“

Lukáš 6,3-4 Ježiš im odpovedal: „Nečítali ste, čo urobil Dávid, keď bol hladný on i jeho družina? 4 Ako vošiel do Božieho domu, vzal a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť nik, iba kňazi, a dal aj tým, čo boli s ním?“

Lukáš 6,5 I povedal im: „Syn človeka je pánom aj nad sobotou.“

Ja som chlieb života (Jn 6,35). Ja som chlieb života (Jn 6,35). Prv ako bol Abrahám. Ja som ( Jn 8,58) Prv ako bol Abrahám. Ja som ( Jn 8,58) Ja som svetlo sveta (Jn 9,5) Ja som svetlo sveta (Jn 9,5) Ja som brána (Jn 10,7) Ja som brána (Jn 10,7) Ja som dobrý pastier (Jn 10,11) Ja som dobrý pastier (Jn 10,11) Ja som vzkriesenie a život (Jn 11,25) Ja som vzkriesenie a život (Jn 11,25) Ja som cesta, pravda a život (Jn 14,6) Ja som cesta, pravda a život (Jn 14,6)

Lukáš 7,18-19 O tom všetkom priniesli Jánovi zvesť jeho učeníci. 19 Ján si zavolal dvoch zo svojich učeníkov a poslal ich k Pánovi s otázkou: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“

Lukáš 7,20 Keď muži k nemu prišli, povedali: „Poslal nás k tebe Ján Krstiteľ a pýta sa: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“

Lukáš 7,21 Práve v tú hodinu uzdravil mnohých z neduhov, chorôb a od zlých duchov a mnohým slepým daroval zrak.

Lukáš 7,22-23 A tak im odpovedal: „Choďte a oznámte Jánovi, čo ste videli a počuli: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium. 23 A blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší.“

(Izaiáš 35,4). Povedzte malomyseľným: „Vzchopte sa, nebojte sa, hľa, váš Boh! Príde pomsta, Božia odplata, sám príde a spasí vás.“ (Izaiáš 35,4).

Vtedy sa roztvoria oči slepých 6 a uši hluchých sa otvoria. Vtedy sťa jeleň bude skákať chromý a jazyk nemého zaplesá, ba vyvierať budú na púšti vody a potoky na pustatine. ( Izaiáš 35,5-6)

(Izaiáš 61,1). Duch Pána, Jahveho, je na mne, pretože ma Pán pomazal, poslal ma hlásať radosť ubitým, obviazať zlomených srdcom, zajatcom ohlásiť slobodu a spútaným oslobodenie. (Izaiáš 61,1).