Segmentálny podsystém 1. časť

Prezentace na téma: "Segmentálny podsystém 1. časť"— Transkript prezentace:

1 Segmentálny podsystém 1. časť
25. september 2017 Prof. PaedDr. Jana Kesselová, CSc.

2 Jazykový systém Zvuková rovina Významová rovina segmentálny podsystém
suprasegmentálny podsystém Významová rovina lexikálny podsystém gramatický podsystém morfologický podsystém syntaktický podsystém

3 En ten tiky, dva špendlíky, čert vyletel z elektriky.
Text detskej riekanky segmentuje na základné jednotky s rytmickou funkciou. En ten tiky, dva špendlíky, čert vyletel z elektriky.

4 segmentálny podsystém
pri segmentácii (členení) zvukového rečového signálu sa vymedzujú základné komplexné fonické útvary: slabiky rytmická funkcia slabiky sa členia na nižšie jednotky: hlásky predmet výskumu fonetiky artikulačné a akustické vlastnosti hlások fonetika skúma zvukovú štruktúru reči (parole) hlásky sú segmenty, ktoré sa v jazykovom vedomí transponujú (=prenášajú z jednej oblasti do druhej) na fonémy dištinktívna funkcia dištinktívna = význam rozlišujúca; brať – prať – drať – trať.. komutačný test slúži na vymedzenie inventáru foném, na odlíšenie foném od variantov fonémy – alofóny napr. predoďasnové n (noha) a zadopodnebné n (banka) fonémy: predmet výskumu fonológie vlastnosti a protiklady foném fonológia skúma zvukový systém jazyka (langue)

5 Porovnajte vlastnosti segmentov.
a, e, i p, s, g

6 vytváranie prekážok šumy sonanty nesonanty tóny sonóry

7 Porovnanie vlastností vokálov a konsonantov (z hľadiska artikulačného, akustického a funkcie v slabike) vytváranie dutín tóny šumy sonanty nesonanty sonóry v akustickom spektre majú prevahu tónových zložiek ako vokály artikulačné vlastnosti sú bližšie konsonantom m, n, ň, l, ľ, r, j, v

8 Vokály a konsonanty sa rozlišujú na základe troch kritérií:
artikulačné vlastnosti akustické vlastnosti funkcia v stavbe slabiky

9 konsonantnosť – nekonsonantnosť (C – C0)
Na pozadí artikulačných a akustických vlastností vokálov a konsonantov možno vymedziť dva základné protiklady: konsonantnosť – nekonsonantnosť (C – C0) vokálnosť – nevokálnosť (V – V0)

10 V V0 C C0 -- konsonanty vokály sonóry

11 každý zvuk (čiže aj hláska) je jednoznačne určený svojím spektrom
spektrum: množina všetkých zložiek (harmonických tónov), ktoré tvoria hlásku spektrum možno zachytiť grafom: oscilogram spektrogram sonagram

12 Oscilogram slova dať (oscilogram = graf na zachytenie hláskového spektra)
spoluhlásky: šumy Pri spoluhláskach ide o neperiodické striedanie vzduchových vĺn samohlásky: tóny Pri samohláskach ide o periodické striedanie vzduchových vĺn

13 Spektrogram slova dať

14 Sonagram slova sekundárny

15 Maximá akustického spektra sú formanty
Maximá akustického spektra sú formanty. Každá samohláska má iné hodnoty formantov, čím sa samohlásky od seba líšia.

16 Formantová schéma polohu každej samohlásky určujú hodnoty formantov F1 a F2
i u e o a

17 Poloha samohlások vo formantovej schéme korešponduje s polohou jazyka pri ich artikulácii (jazyk sa pohybuje horizontálne aj vertikálne).