Vnútorný trh a ochrana ľudských práv v EÚ

Prezentace na téma: "Vnútorný trh a ochrana ľudských práv v EÚ"— Transkript prezentace:

1 Vnútorný trh a ochrana ľudských práv v EÚ
Bratislavská vysoká škola práva, Fakulta práva Ústav medzinárodného a európskeho práva

2 Ľudské práva,resp. základné práva
Ľudské práva - sú to práva, ktoré patria každému človeku bez ohľadu na národnosť, rasu, farbu pleti, náboženstvo, politické a iné presvedčenie, sociálny pôvod, vzdelanie, majetkové pomery, genetické vlastnosti a ďalšie individuálne znaky práva a oprávnenia jednotlivca, ktoré zaisťujú slobodu a dôstojnosť človeka a disponujú inštitucionálnymi zárukami oprávnenia priznané jednotlivcovi, ktoré mu umožňujú plne využívať svoje schopnosti, inteligenciu, talent a znalosti na uspokojenie duchovných a iných túžob a cieľov. sú zaručené každému človeku základné práva a slobody sú neodňateľné, nezrušiteľné, nescudziteľné a nepremlčateľné základné práva - sú ústavne zaručené práva a slobody, taktiež ľudské práva a slobody, ktoré zakotvujú medzinárodné zmluvy a ďalšie normy medzinárodného práva základné práva – dva významy v ústavnej terminológii: a) tvrdé jadro ľudských práv, čo predstavujú klasické slobody vlastné ľudskej dôstojnosti b) podľa prameňa zakotvenia – ako pojem pre označenie práv a slobôd zaručených ústavou

3 Ľudské práva – ich delenie
Ľudské práva sa delia na: a) individuálne práva /práva jednotlivca/ b) kolektívne /výkon práva je kolektívny/ c) skupinové /práva menšín/ I. – IV. generácie ľudských práv I. generácia práv - práva smerujúce k ochrane ľudského života a dôstojnosti, procesné záruky ľudských práv II. generácia práv - politické práva a slobody III. generácia práv - hospodárske, sociálne a kultúrne práva - ekonomické práva IV. generácia práv - tzv. nové práva /napr. právo na ochranu spotrebiteľa/

4 Katalóg ľudských práv EÚ
ľudské práva na úrovni EÚ sú to : právo na výkon povolania, slobodný prístup k zamestnaniu, nedotknuteľnosť obydlia, sloboda prejavu, sloboda zhromažďovania a združovania atď. všeobecné právne zásady sú to: právna istota, zásada ne bis in idem, a nulla poena sine lege, právo obrátiť sa na zákonný súd a spravodlivý proces, zákaz retroaktivity trestných predpisov práva a slobody dané Zmluvou voľný – slobodný pohyb tovaru služieb, kapitálu, pracovníkov, sloboda usadzovania

5 Vzťah ľudských práv k slobodám vnútorného trhu
ich vzťah nie je v dokumentoch primárneho či sekundárneho práva vymedzený ESD zásadne rozlišuje medzi základnými ľudskými právami a slobodami vnútorného trhu, ale používa množstvo pojmov, ktorými tieto slobody označuje a ani na strane ľudských práv EÚ nie je terminológia vždy jednotná. jeden názor - slobody vnútorného trhu sú súčasťou ľudských práv, druhý názor - jedná o dve rovnocenné kategórie právnych noriem v systéme primárneho práva EÚ čo však vyvoláva otázku, ktoré z týchto noriem majú aplikačnú prednosť v prípade ich stretu. judikatúra ESD v tejto otázke nie je jednotná. ESD neuprednostnil ani jednu z týchto dvoch skupín noriem právneho poriadku, ale konštatoval ich úplne rovné postavenie. Ich vzájomný vzťah je treba zvážiť vždy v konkrétnom prípade, je treba pozorne zhodnotiť, či je v danom prípade väčší záujem na uprednostnení základnej slobody vnútorného trhu alebo konkrétneho základného ľudského práva či slobody. Konflikt medzi ľudským právom a slobodou vnútorného trhu nie je možné riešiť inak ako testom proporcionality

6 Inštitucionálny rámec ochrany ľudských práv v EÚ
Komisia a Rada EÚ presadzujú ochranu základných ľudských práv prostredníctvom legislatívnej činnosti Komisia dohliada na implementáciu sekundárneho práva v členských štátoch Európsky parlament okrem legislatívnych právomocí má v oblasti ľudských práv aj kontrolnú právomoc EP – právomoc ustanovovať vyšetrovacie komisie v prípade porušenia alebo zlého uplatňovania komunitárneho práva EP – predkladá každoročne správu o situácii v oblasti ľudských práv v tretích krajinách a o dodržiavaní ľudských práv v EÚ. ESD – formuluje všeobecné právne zásady - princípy ako prameň komunitárneho práva ESD - poskytuje ochranu základným právam a slobodám ESD – posudzuje súlad právnych aktov EÚ so zásadou ochrany ľudských práv Agentúra EÚ pre základné práva – úlohou zbierať informácie, vydávať každoročné správy o dodržiavaní ľudských práv, podávať EÚ a členským štátom stanoviská o pripravovanej legislatíve a jej dopadov na ochranu ľudských práv, skúma sekundárnu legislatívu a jej implementáciu v členských štátoch Európsky ombudsman – na základe sťažnosti alebo z vlastného podnetu vedie vyšetrovanie potrebné na objasnenie podozrení z nesprávneho úradného postupu v činnosti orgánov a inštitúcií EÚ.

7 Legislatívny základ ochrany základných práv v EÚ
Základné práva v rámci primárneho práva - práva dané a vyplývajúce zo Zmluvy o fungovaní EÚ a Zmluvy o EÚ Základné práva v rámci sekundárneho práva – práva dané vydávaním sekundárnych aktov – upravené v nariadeniach a smerniciach Základné práva - judikatúra ESD v oblasti doktríny základných práv a všeobecných právnych zásad Zásadné tvrdenie ESD, že „rešpektovanie základných práv patrí k všeobecným právnym zásadám, ktorých ochrana je úlohou Európskeho súdneho dvora”, sa stalo východiskom pre rozvoj sudcovskej doktríny ochrany základných práv v tomto právnom systéme.

8 Legislatívny základ ochrany základných práv v rámci primárneho práva
Zmluva o EÚ čl. 2, 6, 7 (predtým čl. 6 a 7) Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.“ (článok 2) Únia uznáva práva, slobody a zásady uvedené v Charte základných práv Európskej únie zo 7. decembra 2000 upravenej 12. decembra 2007 v Štrasburgu, ktorá má rovnakú právnu silu ako zmluvy. Ustanovenia charty žiadnym spôsobom nerozširujú právomoci Únie vymedzené v zmluvách. Práva, slobody a zásady v charte sa vykladajú v súlade so všeobecnými ustanoveniami hlavy VII charty, ktorými sa upravuje jej výklad a uplatňovanie a pri riadnom zohľadnení vysvetliviek, na ktoré sa v charte odkazuje a ktoré označujú zdroje týchto ustanovení. Únia pristúpi k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Týmto pristúpením nie sú dotknuté právomoci Únie vymedzené v zmluvách. Základné práva tak, ako sú zaručené Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ako vyplývajú z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty, predstavujú všeobecné zásady práva Únie. (článok 6)

9 Legislatívny základ ochrany základných práv v rámci primárneho práva
Sankčný mechanizmus – článok 7 – pozastavenie práv z členstva Na základe odôvodneného návrhu jednej tretiny členských štátov, Európskeho parlamentu alebo Európskej komisie môže Rada štvorpätinovou väčšinou svojich členov po získaní súhlasu Európskeho parlamentu rozhodnúť, že existuje jasné riziko vážneho porušenia hodnôt uvedených v článku 2 niektorým členským štátom. Pred prijatím takéhoto rozhodnutia Rada vypočuje príslušný členský štát a v súlade s tým istým postupom mu môže adresovať vhodné odporúčania.

10 Legislatívny základ ochrany základných práv v rámci primárneho práva
Európska rada môže na návrh jednej tretiny členských štátov alebo na návrh Európskej komisie a po získaní súhlasu Európskeho parlamentu jednomyseľne rozhodnúť o existencii závažného alebo pretrvávajúceho porušenia hodnôt uvedených v článku 2 niektorým členským štátom, a to po vyzvaní tohto členského štátu, aby predložil svoje stanovisko . Ak je prijaté rozhodnutie podľa odseku 2, môže Rada kvalifikovanou väčšinou rozhodnúť o pozastavení určitých práv vyplývajúcich z uplatňovania zmlúv pre príslušný členský štát vrátane hlasovacieho práva zástupcu vlády tohto členského štátu na zasadnutiach Rady. Rada pritom zohľadní možné následky takéhoto pozastavenia na práva a povinnosti fyzických a právnických osôb. Záväzky príslušného členského štátu vyplývajúce zo zmlúv zostávajú pre tento štát v každom prípade aj naďalej záväzné.

11 Legislatívny základ ochrany základných práv v rámci primárneho práva
Zmluva o fungovaní EÚ čl. 10; čl. 20, čl. 151 a nasl; čl. 157 Pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností sa Únia zameriava na boj proti diskriminácii z dôvodu pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. (článok 10) Politické práva (článok 20) Únia a členské štáty, rešpektujúc základné sociálne práva tak, ako sú stanovené v Európskej sociálnej charte podpísanej v Turíne 18. októbra 1961 a v Charte základných sociálnych práv pracovníkov Spoločenstva z roku 1989, majú za cieľ podporovať zamestnanosť pracovníkov, zlepšovať životné a pracovné podmienky tak, aby sa dosiahlo ich zosúladenie pri zachovaní dosiahnutej úrovne, primeraná sociálna ochrana, sociálny dialóg, dialóg medzi sociálnymi partnermi, rozvoj ľudských zdrojov so zreteľom na permanentne vysokú zamestnanosť a boj proti vylučovaniu z trhu práce. (článok 151) Každý členský štát zabezpečí uplatňovanie zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty. (článok 157)

12 Legislatívny základ ochrany základných práv v rámci sekundárneho práva
Nariadenia a smernice v oblasti: - voľného pohybu osôb - vzájomného uznávania diplomov - práva na usadzovanie - slobody poskytovania služieb - sociálne zabezpečenie - zákaz všetkých druhov diskriminácie - ďalšie aspekty ochrany práv jednotlivcov

13 Judikatúra ESD v oblasti doktríny základných práv a všeobecných právnych zásad
jednotlivec mal na komunitárnej úrovni oproti národnej úrovni garantovanú nižšiu mieru ochrany základných práv. ESD nebol pôvodne naklonený uznaniu ľudských práv a odmietol sa zaoberať týmito otázkami prispel k tomu v začiatkoch aj ESD, ktorý v mene absolútnej prednosti komunitárneho práva, a to aj pred národným ústavným právom členských štátov, systematicky odmietal podrobiť platnosť komunitárneho práva kontrole jeho súladu s ústavnými požiadavkami ochrany základných práv a tak ohroziť jeho jednotnú interpretáciu a aplikáciu (ESD Internationale Handelsgesellschaft 11/70) na tento pôvodne odmietavý postoj ESD k základným právam a všeobecným zásadám, ktoré obsahujú ústavy členských štátov, reagovali niektoré národné ústavné súdy (najmä taliansky a nemecký Spolkový ústavný súd) tak, že síce nepopierali zásadu prednosti komunitárneho práva, ale relativizovali jej dosah v oblasti základných práv. Solange I. nemecký Spolkový ústavný súd v dôsledku absencie prijatého a platného katalógu základných práv v komunitárnom práve preskúmal platnosť právnych aktov Spoločenstiev v meradle vnútroštátne garantovaných základných práv (Solange I z r. 1974).

14 Judikatúra ESD v oblasti doktríny základných práv a všeobecných právnych zásad
Solange II. ESD v nasledujúcom období vyvinul rozhodnú jurisdikciu na ochranu základných práv na úrovni komunitárneho práva a odvrátil tak hroziaci konflikt s národnými ústavnými súdmi. v roku 1986 nemecký Spolkový ústavný súd modifikoval svoj predchádzajúci postoj, v rozhodnutí Solange II. - deklaroval, že od tej doby, čo ES a hlavne judikatúra ESD v obecnej rovine zaisťuje účinnú ochranu základných práv, nebude Ústavný súd rozhodovať o aplikácii sekundárneho práva a nebude preskúmavať túto legislatívu z hľadiska jej zlučiteľnosti so štandardom práv zaručených v nemeckej ústave. Maastricht (1993) korigovalo závery z rozsudku vo veci Solange II, a je považovaný za sklamanie, pretože vo svojich dôsledkoch znamená „renacionalizáciu ochrany základných ľudských práv a posilnenie obecnej kompetencie ústavného súdu pre zaistenie slobôd v rámci základného zákona Nemecký ústavný súd čiastočne ustúpil zo svojich „maastrichtských pozícii” a v rozhodnutí z roku 2002 uviedol, že svoje oprávnenia prieskumu už nevykonáva a že rovnocenná ochrana v jednotlivých oblastiach základných práv v Základnom zákone prostredníctvom práva ES a judikatúry ESD sa výslovne nevyžaduje. význam týchto rozhodnutí Spolkového ústavného súdu spočíva v tom, že vyvíjali na ES/EÚ nátlak, aby začali problém ľudských práv riešiť.

15 Vývoj ochrany ľudských práv v ES/EU
Spoločná Deklarácia základných práv prijatá Radou, Komisiou, Parlamentom. prvá fáza, ktorá bude obsahovať všetky občianske, politické, ekonomické a sociálne práva. Biela kniha - marec obsahovala záruky v oblasti ľudských práv na komunitárnej úrovni. Deklarácia základných práv a slobôd prijatá Európskym parlamentom v roku 1989 Rezolúcia ohľadne návrhu Ústavy EÚ z roku 1994 venovaná základným právam občanov EÚ - súčasťou bol opäť katalóg ľudských práv Sociálna charta z roku 1989 Charta základných práv EÚ vyhlásená decembra 2000

16 Charta základných práv Európskej únie
prijatá ako spoločná politická deklarácia bez právnej záväznosti v roku 1999 sa vytvorily tzv. "body" v Kolíne n/Rýnom. dňa 1. februára 2000 došlo k premenovaniu na Konvent 15 zástupcov ER, 16 poslancov EP, 30 poslancov národných parlamentov, jeden člen EK. V čele stál Roman Herzog. vyhlásenie na medzivládnej konferencii v dňoch decembra 2000 v Nice, ako deklarácia EP, Rady, Komisie /označovaná ako European Bill of Rights/ Význam – prínosom je, že katalogizuje existujúce práva a vytvára nové základné práva Štruktúra - preambula a 7 hláv, 54 článkov zakotvuje všetky najdôležitejšie kategórie práv, akými sú práva osobné, politické, sociálne, hospodárske a kultúrne. osobitosťou Charty je jej štruktúra, ktorá nekorešponduje so štruktúrou medzinárodných alebo vnútroštátnych úprav, kde sú práva zoradené v skupinách podľa obsahu, charakteru či adresáta dôraz je kladený na rovné hodnotové postavenie všetkých práv priniesla väčšiu transparentnosť a jasnosť najzávažnejším deficitom Charty je úplná absencia zaisťovacieho a kontrolného mechanizmu vo forme procesne - právnych a inštitucionálnych ustanovení zaisťujúcich vynucovanie týchto práv

17 Charta základných práv Európskej únie
Preambula - úzka integrácia národov - východiskom sú ústavné tradície zriaďovacie zmluvy a ich novely, iné medzinárodné zmluvy o ľudských právach 1. kapitola - Dôstojnosť - osobné práva jednotlivca EÚ, právo na život, ľudská dôstojnosť, zákaz mučenia, neľudského zaobchádzania a trestu, zákaz otroctva a nútených prác, právo na integritu osobnosti, zákaz reprodukčného klonovania ľudských bytostí, zákaz eugenických praktík 2. kapitola - Sloboda - rešpektovanie súkromného a rodinného života, ochrana údajov osobného charakteru, právo na slobodu a bezpečnosť, právo na prácu, právo voľby povolania, sloboda podnikania, sloboda umeleckej tvorby a akademického bádania, sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania, právo na azyl, ochrana v prípade odsunu a extradície 3. kapitola - Rovnosť - zákaz diskriminácie /čl. 21/ z dôvodu pohlavia, diskriminácie na základe národnosti, veku, sexuálnej orientácie 4. kapitola - Solidarita - ekonomické a sociálne právo - právo pracovníka na Konzultácie a informácie zo strany podniku, právo na sprostredkovanie práce, ochrana v prípade neoprávneného prepúšťania, spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky, ochrana mladistvých a zákaz zamestnania detí, vysoká ochrana životného prostredia a zlepšovanie jeho kvality, ochrana spotrebiteľa 5. kapitola - Práva občanov - právo na prístup k dokumentom EP, EK REÚ - princíp transparentnosti, právo obracať sa na ombudsmana petičné právo predložiť EP petíciu, sloboda pohybu a pobytu osôb, právo na konzulárnu a diplomatickú ochranu, aktívne a pasívne volebné právo do EP 6 aktívne a pasívne volebné právo do všeobecných zastupiteľstiev 6. kapitola - Spravodlivosť - záruky procedurálneho charakteru a procesnej povahy, ne bis in idem, právo na spravodlivý proces prezumpcia neviny 7. kapitola - Všeobecné ustanovenia

18 Charta základných práv Európskej únie
pôsobnosť Charty - jej ustanovenia sú určené, t. j. jej ustanovenia majú dodržiavať orgány Únie, inštitúcie a iné subjekty Únie a členské štáty, pokiaľ uplatňujú právo Únie . Ďalej je v nej stanovená povinnosť orgánov Únie rešpektovať rozsah garantovaných práv (čl. 52), zásada rešpektovania doterajšej úrovne ochrany v rámci Únie v zmysle príslušných dohovorov medzinárodného práva a vnútroštátnych právnych poriadkov členských štátov EÚ vecná pôsobnosť Charty, to je rozsah práv, ktoré Charta jednotlivcom priznáva značne prekračuje štandard ochrany ľudských práv poskytnutý inými dokumentmi ale napriek tomu sú práva, ktoré v Charte i napriek jej rozmanitosti chýbajú. Jedná sa o právo na náhradu škody v prípade nezákonného odsúdenia a zákaz uväznenia pre dlh Charta obecne stanovuje aj spôsob a dôvody, pre ktoré môžu byť jednotlivé práva obmedzené. Každé obmedzenie práv a slobôd obsiahnutých v Charte musí vychádzať zo zákonného základu a musí byť rešpektovaná podstata týchto práv a slobôd. Pri dodržaní princípu proporcionality môžu byť obmedzenia uskutočnené iba ak je takéto obmedzenie nutné vo verejnom záujme EÚ alebo vyplývajú z nutnosti ochrany práv a slobôd tretích osôb.

19 Charta základných práv Európskej únie
žiadne z ustanovení Charty nesmie byť interpretované ako obmedzenie základných ľudských práv a slobôd zaručenými právom Únie, medzinárodnými zmluvami a ústavami jednotlivých členských štátov, Európskym dohovorom Osobná pôsobnosť - Charta striktne rozlišuje medzi adresátmi svojich noriem medzi občanmi Únie, fyzickými a právnickými osobami usídlenými na území Spoločenstva a každou osobou. rozdielnosť v postavení osôb sa však prejavuje iba v rámci V. kapitoly Charty tiež nedisponuje žiadnym obecným ustanovením, ktoré by upravovalo pôsobnosť Charty vzhľadom k právnickým osobám. Je však možné dovodiť, že niektoré práva zakotvené v Charte sú priznané aj právnickým osobám.

20 Medzinárodné zmluvy na ochranu základných práv rešpektované právom EÚ
Európsky dohovor o ľudských právach (je prameňom poznania komunitárneho práva, nie je súčasťou komunitárneho práva EÚ nebola zmluvnou stranou Dohovoru Lisabonská zmluva – EÚ pristúpi k Európskemu dohovoru podľa posudku č. 2/94 ESD zo dňa "O pristúpení Spoločenstva k Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd Otázka: 1. Či je pristúpenie k Európskemu dohovoru zlučitelné so Zmluvou ES, najmä čl (teraz 220 ZES) a čl. 219 (teraz 292 ZES)? 2. Či je daná kompetencia Spoločenstva uzavrieť takúto zmluvu? podľa posudku žiadne ustanovenia Zmluvy nezveruje Spoločenstvu všeobenú právomoc prijímať pravidlá o ľudských právach, alebo uzatvárať medzinárodné dohody na tomto poli) Európska sociálna charta 1961 Komunitárna charta základných sociálnych práv pracovníkov (1989) Konvencia 111 Medzinárodnej organizácie práce Pakt o občianskych a politických právach

21 Rozsudok ESD Internationale Handelsgesellschaft 11/70
Predmetom sporu bol systém kaucií pri udeľovaní dovozných a vývozných povolení, ktorý bol zriadený nariadeniami EHS z roku Nemecká spoločnosť žiadala vrátenie kaucie, ktorú zložila za účelom udelenia vývoznej licencie. V zmysle nariadenia však kaucia prepadla, hoci k vývozu nedošlo. Proti rozhodnutiu o prepadnutí kaucie spoločnosť podala opravný prostriedok na Správny súd (Verwaltungsgericht). Ten položil Európskemu súdnemu dvoru predbežnú otázku o súlade uvedeného systému s ochranou základných práv a štrukturálnymi črtami nemeckej ústavy konkrétne so všeobecnou slobodou jednania, slobodou vlastníctva a podnikania ako aj princípom proporcionality. V odôvodnení rozhodnutia Internationale Handelsgesellschaft ESD zopakoval argumenty z rozhodnutia Costa v. ENEL, ktoré stanovilo prednosť komunitárnych predpisov pred zákonmi. Zároveň ju však rozšíril aj na prednosť sekundárneho komunitárneho práva pred ústavnými princípmi členských štátov.

22 Rozsudok ESD Liselotte Hauer 44/79
predmetom bol návrh podaný podľa článku 177 Zmluvy EHS, ktorým Verwaltungsgericht (správny súd) v Neustadt an der Weinstraße (Nemecko) navrhuje, aby v súvislosti s konaním pred týmto vnútroštátnym súdom medzi Liselotte Hauer, bydliskom v Bad Dürkheim a Land Rheinland-Pfalz (Spolková krajina Porýnie-Falcko) ESD zodpovedal dve prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu nariadenia Rady č. 1162/76 zo 17. mája 1976 o opatreniach zameraných na prispôsobenie vinohradníckych plôch trhovým požiadavkám Nariadenie EHS o opatreniach k prispôsobeniu vinárstva potrebám spoločného trhu, ktoré stanovovalo dočasný zákaz vysádzania vinnej révy. Podľa žalobkyne nariadenie odporuje čl. 12 Nemeckého základného zákona (sloboda povolania) a je nezlučiteľné s čl. 14 Ústavy SRN (vlastnícke právo).

23 Rozsudok ESD Liselotte Hauer 44/79
Má sa nariadenie Rady č. 1162/76 zo 17. mája 1976, zmenené a doplnené nariadením Rady č. 2776/78 z 23. novembra 1978, vykladať v tom zmysle, že sa jeho článok 2 ods. 1 vzťahuje aj na žiadosti o povolenie na novú výsadbu viniča vo forme viníc, ktoré boli podané pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia? Má sa vykladať článok 2 ods. 1 nariadenia č. 1162/76 v tom zmysle, že ním vyjadrený zákaz udeľovať povolenie na novú výsadbu – odhliadnuc od oslobodenia ustanoveného v článku 2 ods. 2 nariadenia – platí všeobecne, to znamená v konkrétnom prípade nezávisle od otázky nevhodnosti pozemku, ktorú rieši článok 1 ods. 1 druhá veta a článok 2 Weinwirtschaftsgesetz (nemecký zákon o opatreniach v oblasti vinohradníctva a vinárstva)? Nariadenie Rady č. 1162/76 zo 17. mája 1976 o opatreniach zameraných na prispôsobenie vinohradníckych plôch trhovým požiadavkám, zmenené a doplnené nariadením Rady č. 2776/78 z 23. novembra 1978, ktorým sa druhýkrát novelizovalo nariadenie č. 1162/76, treba vykladať v tom zmysle, že článok 2 ods. 1 sa uplatní aj na žiadosti o povolenie na novú výsadbu viníc podané pred nadobudnutím účinnosti nariadenia. Článok 2 ods. 1 nariadenia č. 1162/76 treba vykladať v tom zmysle, že ním vyjadrený zákaz udeľovať povolenia na novú výsadbu – odhliadnuc od oslobodenia ustanoveného v článku 2 ods. 2 nariadenia – sa uplatní všeobecne, v konkrétnom prípade nezávisle od otázky, či pozemok je alebo nie je vhodný na pestovanie viniča podľa ustanovení vnútroštátneho zákona. preskúmaním nariadenia č. 1162/76 z hľadiska pochybností, ktoré sformuloval Verwaltungsgericht, sa nezistila žiadna skutočnosť, ktorá by sa mohla dotknúť platnosti tohto nariadenia z dôvodu rozporu s požiadavkami, ktoré vyplývajú z ochrany základných práv Spoločenstva.

24 Rozsudok ESD Hoechst 46/87 a 227/88
Hoechst AG, spoločnosť založená podľa nemeckého práva ako žalobca, proti Komisii Európskych spoločenstiev ako žalovanej ktorých predmetom je zrušenie rozhodnutí Komisie vydaných vo veci šetrenia, uloženia pravidelného penále a určenia konečnej výšky pravidelného penále Žalobca namietal: porušenia práva na domovú slobodu (čl. 8 Európskeho dohovoru). Komisia - podozrenie, že medzi výrobcami došlo k dohode o vzájomnej zhode o určenie cien, kvót a využila nariadenie č. 17/62 EHS. Rozsudok - Ochrana obydlia sa vzťahuje na osobnú slobodu ľudí a nie je ju možné rozširovať na obchodné priestory.

25 Rozsudok ESD Kupónové maslo 29/69
Rozhodnutie Komisie z 12. februára 1969 o opatreniach, ktorých cieľom je umožniť niektorým skupinám spotrebiteľov, aby kupovali maslo za zníženú cenu (Úradný vestník ES L 52/9), oprávňuje členské štáty, aby sprístupnili maslo za zníženú cenu niektorým skupinám spotrebiteľov, ktorí sú príjemcami dávok zo sociálneho systému a ktorých príjem im neumožňuje kupovať maslo za normálne ceny. Žalobca v hlavnom konaní má právo kupovať maslo za znížené ceny, pretože je príjemcom sociálneho programu pre vojnových invalidov. Považuje však za nezákonné, aby nákup masla bol podmienený uvedením mena príjemcu na ústrižku presný výklad znenia článku 4 rozhodnutia z 12. februára 1969 neumožňuje zabrániť tomu, aby meno príjemcu bolo prezradené maloobchodníkom, ktorí obyčajne musia hrať určitú úlohu pri poskytovaní sociálnej starostlivosti sociálne slabým občanom. Verwaltungsgericht pochybuje o tom, či táto podmienka je v súlade s právom a v každom prípade ju považuje za porušenie nemeckej koncepcie sociálnej starostlivosti a nemeckého systému ochrany základných práv Verwaltungsgericht – správny súd v Stuttgarte požiadal ESD podľa článku 177 Zmluvy o EHS o vydanie rozhodnutia o prejudiciálnej otázke v konaní pred týmto súdom medzi ERICHOM STAUDEROM, 15 Marienweg, 79 Ulm a MESTOM ULM, SOZIALAMT (Sociálny úrad), Prejudiciálna otázka: „Môže skutočnosť, že rozhodnutie Komisie Európskych spoločenstiev z 12. februára (69/71/EHS) podmieňuje predaj masla za zníženú cenu príjemcom dávok z určitých sociálnych programov), prezradením mena príjemcu predajcom, byť považované za zlučiteľné so všeobecnými princípmi platného práva Spoločenstva?

26 Rozsudok ESD Kupónové maslo 29/69
Druhá odrážka článku 4 rozhodnutia č. 69/71/EHS z 12. februára 1969, opraveného rozhodnutím č. 69/244/EHS, musí byť vykladaná v tom zmysle, že vyžaduje len identifikáciu osôb, využívajúcich opatrenia, ktoré ustanovuje; nevyžaduje ani nezakazuje ich identifikáciu pomocou mena za účelom umožnenia kontrol; Skúmanie otázky, ktorú Verwaltungsgericht Stuttgart predložil Súdnemu dvoru, nezistilo nič, čo by mohlo ovplyvniť platnosť uvedeného rozhodnutia. Význam rozsudku - Prvý judikát, v ktorom ESD demonštroval koncept ochrany ľudských práv, ktoré zaradil medzi všeobecne právne zásady

27 Rozsudok ESD Tanja Kreil C-285/98
V roku 1996 sa Tanja Kreil, ktorá sa vyučila v elektronike, prihlásila na dobrovoľnícku službu do Bundeswehru, požadujúc pritom povinnosti súvisiace s údržbou elektromechanických zbraní. Náborové centrum Bundeswehru a tiež hlavné personálne oddelenie jej žiadosť zamietlo na základe toho, že ženy majú zákonom zakázané slúžiť na vojenských pozíciách, ktoré vyžadujú používanie zbraní. Tanja Kreil potom podala žalobu na Verwaltungsgericht Hannover, v ktorej tvrdila najmä to, že zamietnutie jej žiadosti len na základe jej pohlavia je v rozpore s právom Spoločenstva. Verwaltungsgericht, Hanover, predložil Súdnemu dvoru v súlade s článkom 177 Zmluvy o ES (teraz článok 234 ES) návrh, aby rozhodol o prejudiciálnej otázke týkajúcej sa výkladu smernice Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky Smernica Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky bráni uplatňovaniu vnútroštátnych ustanovení, ako sú tie v nemeckom práve, ktoré stanovujú všeobecné vylúčenie žien z vojenských pozícií, ktoré si vyžadujú používanie zbraní a ktoré im umožňujú len prístup k zdravotníckym a vojensko-hudobným službám.